PÁN PRSTEŇOV: DVE VEŽE

Spoločenstvo sa pred niekoľkými dňami roztrhlo, ale púť jeho členov pokračuje a raz možno nadíde čas na stretnutie. Dovtedy ale pretečie ešte veľa krvi. Akonáhle uvidíme neuveriteľné nájazdy kamery Andrewa Lesnieho („Bolo to šialené, točili sme z lanoviek, vrtuľníkov.“) a z reproduktorov zahrmí dobre známy a predsa trošku iný motív Spoločenstva (zosobňujúci silu a ochotu položiť život jeden za durhého) sme doma.

Ako by to bolo len teraz, čo Gandalf Šedý zahynul v podzemnej trpaslíčej zdecimovanej ríši Moria, Boromira zabili škrati, ktorí uniesli Pipina a Smieška, po ktorých stopách vyrazili Aragorn, Legolas a Gimli, uvedomujúci si, že nemá zmysel ponáhľať sa za Frodom, lebo „budúcnosť Stredozeme je odteraz už len v jeho rukách“. Jeho kroky a kroky verného Sama smerujú do Mordoru, aby tu zničili Prsteň. Šťastím v nešťastí je polapenie Gluma, s ktorým Frodo uzavrie dohodu, že mu neublíži, ak ich privedie k Čiernej bráne Mordoru. Hobiti sa totiž stratili. Hoci Bilbov synovec vie, aké svinstvá Glum v minulosti napáchal, je spriahnutie sa s ním jediný spôsob, ako splniť poslanie. Okrem čoraz drzejšieho Gluma, paranoickejšieho Froda, v ktorom klíči podozrenie, že Sam ho chce zabiť a vziať mu Prsteň a Mŕtvych močiarov s pozostatkami po strašných vojnách, ktoré sa tu kedysi odohrali a kde mŕtvoly uväznené v hnilej vode lákajú k sebe úbohých pútnikov, im do cesty vstúpi zadumaný gondorský kapitán Faramir (David Wenham). Ten so svojou družinou v lesoch zo zálohy útočí na nepriateľa, smerujúceho a zoskupujúceho sa v strašnom Mordore. Faramir je v skutočnosti Boromirov brat. Akonáhle sa mu dostane Frodo do rúk, žiada vysvetlenia bratovej smrti. Možno požiada aj o niečo iné. A ak mu nebude vyhovené... všade naokolo má predsa svojich mužov, stačí predsa lusknúť prstami.
Medzitým sa Pipinovi a Smieškovi podarí vyviaznuť z pažravého škratieho zajatia a ukryjú sa v tajomnom Fangornskom pralese, plného temných a starých spomienok. Žijú tu nebezpečné, obrovské, chodiace a rozprávajúce stromy. S jedným z nich, Stromofúzom, sa hobiti napokon aj stretnú a skamarátia. Je to „živý strom“, tzv. ent, pastier ostatných stromov. Snažia sa ho presvedčiť o nevyhnutnosti poslať entov do vojny, aj keby to mal byť ich posledný pochod v dejinách. Bude to ale ťažké prehováranie, prastarý Stromofúz (inak animatronická figurína) totiž vyznáva teóriu „Nie som na nikoho strane, pretože nikto nie je na mojej“. Dobre to vystihne jeden z hobitov, keď vo chvíli, keď sa enti rozhodnú, že táto vojna sa ich netýka, povie: „Ste predsa súčasťou sveta!“. Akonáhle sa Aragorn, Legolas a Gimli (nenechajte si ujsť podarený Gimliho rozbor fámy, že neexistujú trpaslíčky a že trpaslíci „vyskakujú z dier v zemi“) dozvedia, že hobiti sú v bezpečí, začína sa pre nich nové dobrodružstvo - vyrážajú do Rohanského kráľovstva, s ktorým Howard Shore do hry prináša hudobný udatný, zimomriavky navodzujúci rohanský motív. Nie sú však sami. Gandalf Šedý zomrel, ale po strastiplnom súboji v Morii sa zrodil Gandalf Biely, neústupčivé, silné, prefíkané a autoritatívne božstvo, čarodejník, ktorému už nemôže nikto a nič ublížiť, ktorý sa pridáva k priateľom vo chvíli, kedy sa karta začína obracať v ich prospech. Ale len v prípade, že sa im podarí umom, ale keď to bude treba tak i silou, presvedčiť Rohirov, aby vyrazil do posledného ťaženia proti silám Zla. Rohan je po Gondore druhým najmocnejším národom Stredozeme, ale tí dvaja sa nemajú v láske. Gondor žiada susedný Rohan o pomoc v neutíchajúcom boji s množiacimi sa armádami nepriateľa, kým Rohan trpí úpadkom, spôsobeným úpadkom svojho kráľa, kedysi široko ďaleko známeho Théodena. Jeho radca, slizký Gríma Červivec, mu roky ničí rozum zaklínadlami. V skutočnosti pracuje pre Sarumana a za ten čas urobil dokonalú robotu - z Théodena sa stal starec na pokraji smrti, neschopný vytvoriť názor, starší než ako by mal byť. Chátra a jeho Rohan s ním. Po príchode štyroch členov niekdajšieho Spoločenstva je však Gríma vyvrhnutý s opovržením do zradného Železného pásu a Théodenova myseľ očistená. Z muža, ktorý mal dlhé roky zlé sny (aj za bieleho svetla) sa na staré kolená stáva kráľ, akého jeho zúbožený národ potreboval. Ako muž, ktorý pochoval syna, vie, že na minulosť sa neoplatí spomínať, že súčasnosť je strašná a budúcnosť pravdepodobne nebude. Zlatovlasý, melancholicky zachmúrený kráľ má už len jedno prianie - vidieť úsmev na tvári milovanej netere. To už sa ale vzduch chveje od klusania 10 tisícovej armády Sarumanových špeciálne šľachtených škratov s jediným zmyslom existencie - vymazať Rohan z máp. Po masakri v pevnosti Helmov žľab, kde si Théodenov národ s prekvapivou pomocou elfov (vedených Craigom Parkerom alias Haldirom - mihol sa už v Spoločenstve), ktorí sa kedysi zaprisahali, že po boku ľudí už nikdy viac, vybojuje právo na život, sa však rozhodne urobiť všetko pre to, aby si história jeho ľud pamätala ako ľud, ktorý zahynul nie z letargie, ale preto, že porazil vlastný strach a vyrazil do boja s neporovnateľne väčším nepriateľom. Originálny názov: The Lord of the Rings: The Two Towers Český názov: Pán prstenů: Dvě věže Krajina výroby: Nový Zélenad - USA Rok výroby: 2002 Približná minutáž: 165 minút Žáner: dobrodružný Hodnotenie: tron...........................1 Cinema..................... 100% (číslo 141,str. 22, James Berardinelli) Fantázia.................... 10/10 (číslo 24, str. 58, Ďuro Červenák) Brit Bernard Hill je jedným z najpríjemnejších prekvapení Dvoch veží. Kým Mirando Ottoová (Tenká červená línia, Pod povrchom, Zlez zo stromu) ako neter Éowyn, ktorá sa zamiluje do Aragorna, ktorého srdce však patrí inej, je len krásna a nebojácna a jej bratranec, nie príliš múdry, zato oddaný maršal Jazdmarky Éomer alias Karl Urban (Loď duchov) je len urastený, tak Hill dokázal roli vdýchnuť odhodlaný výkon, muža, ktorý sa už nikdy nezasmeje ani neusmeje, ale nechce veriť, že je všetkým dňom koniec. Hill (montypythončina Žabiakove dobrodružstvá, doktor z Lovcov levov, tvorca Titanicu, Kráľ Škorpión) pôvodne mal hrať Gandalfa, lenže jednak nemal rád knižky (považuje ich za ťažkopádne a nechápe, čo sa komu na nich páči) a tiež nepokladal za rozumné stráviť taký dlhý čas na Zélande. Do hry vstúpil 5 mesiacov od prvej klapky a hneď v prvý deň točil bitku v Žľabe. Karl Urban prišiel do LOTR nepoškvrnený. Hral snáď len v Xene (Cézara), čo je vec, ktorou sa herci nezvyknú chváliť, a v The Price of Milk, čo však stačilo, lebo ho v ňom videl Peťo a obsadil ho do roli odvážneho, sem-tam neuvážene konajúceho a rozprávajúceho kapitána rohanských jazdeckých légií. Ešte včera bol nikto a dnes sedel na koni, sekal škratie hlavy a keď pozrel trocha viac doprava, videl, ako ho na monitore sledujú Ian McKellen a Christopher Lee a pijú kávu. Jednou z nových postáv, na ktorých nestojí dej, je falošný Gríma. Postavu, ktorú sa režisér snaží poľudštiť láskou k Éowyn, obsadil expert na odporné roly Brad Dourif, známy síce aj z filmov Davida Lyncha (Modrý zamat) či Miloša Formana (Prelet nad Kukučím hniezdom), najviac však preslávený hororovou sériou o vraždiacej bábike Detská hra či psychiatrom z Farby noci. V poslednej dobe hral v úchylnom Votrelcovi: Vzkriesení. Andy Serkis (ktorý sa v jednotke naozaj len doslova mihol) mal Gluma iba nahovoriť, postupne sa ale ukazovalo, že oveľa lepším nápadom bude, ak Gluma bude hrať. No, hrať. Celý čas bol navlečený v kostýme aký mal Kevin Bacon v Mužovi bez tieňa - ten zaznamenal jeho pohyby a to všetko (+ Andyho hlas , gestikulácia a mimika) bolo v post-produkcii nahradené v počítači vzniknutou postavou, ktorá však bola schopná podať „normálny“ herecký výkon. Peťove slová „Nebude to druhý Jar Jar Binks“ sa potvrdili; poňal ho ako drogovo ťažko závislú trosku, schopnú pre dávku urobiť čokoľvek. Peťo po premiére Spoločenstva, ktorá dávala nový pojem slovám „netrpezlivo očakávaná premiéra“, pozorne načúval, čo sa divákom páčilo, čoho chceli viac a snáď i menej. I preto sa pre dvojku a trojku stali povestné letné dotáčky, kedy režisér prizval späť na Zéland hercov, aby s nimi natočil scény, ktoré neboli natočené počas oficiálneho natáčania, ale ktoré by divákom mohli chýbať. Napríklad pre Veže bol na natáčanie prizvaný Sean Bean, ktorého Boromir síce umrel, ale to ešte neznamenalo, že sa nemohol objaviť vo flashbacku z mesta Osgiliath, kde spoznáme jeho brata Faramira a otca Denethora. Scéna sa napokon dostala na štvor-diskovú verziu DVD. Do popredia vstupuje druhý najslávnejší národ Stredozeme. Avšak uvidíme aj Gondor. Vo finále, kedy sa Frodo stretne zoči-voči nazgúlovi, ktorý ho cestou do Roklinky takmer zabil a koňa vymenil za osvedčenejší dopravný prostriedok, sa ocitneme v gondorskom meste Osgiliath, ktoré je ničené niekoľkoročnou vojnou, ale stále cítiť, že kedysi to muselo byť majestátne mesto. Je to však zároveň i mesto, o ktoré gondorský národ prichádza; meter za metrom sa dostáva pod moc ohavných škratov. V Návrate je hneď v úvode Osgiliath dobytý a dej sa presúva do Minas Tirith. Rohan je kraj rozsiahlych pastvín, temných lesov a dych vyrážajúco vysokých pohorí. Práve na jednom z nich stojí sídlo kráľa Théodena, Edoras, a na ňom jeho Zlatá sieň. Aby toto strhujúce, pohanské sídlo mohlo vzniknúť, museli ho tvorcovia postaviť. Na kopci tak vysokom, že Peťovi počas natáčaní silný nárazový vietor o rýchlosti 50 metrov za sekundu odfúkol okuliare. Materiál, z ktorého ho postavili, bolo potrebné k určenému miestu dopraviť po ceste. Tá však neexistovala. Preto ju bolo potrebné postaviť. Päť kilometrov asfaltky. Okrem Gondoru a Rohanu sa dej odohráva aj v tajomnom, strašidelnými povesťami široko ďaleko nechvalne známom Fangornskom pralese, o ktorom sa povráva, že sa jednalo o takú detailnú atrapu lesa, že v ňom Dominic Monaghan a Billy Boyd chytali chrobáky. Tolkien bol milovník prírody a Stromofúz bol jeho najobľúbenejšou postavou trilógie. Obrovský chodiaci a hovoriaci strom, ktorému (ako každému entovi) chvíľu trvá, kým niečo vypovie vo svojom pomalom jazyku, v skutočnosti meral zhruba štyri a pol metra a nahovoril ho John Rhys-Davies, predstaviteľ Gimliho. Žartoval, že ak sa jeho práca nebude páčiť, že ešte stále bude dosť času zavolať Jamesovi Earl Jonesovi (dabing Dartha Vadera), ale nič také nebolo treba. John, povestný hromotĺckym hlasom, použil zaujímavú metódu - rozprával počas nádychu. Veže na DVD dostali vyše 40 minút nových scén, takže je tu viacej novej hudby, počítania zabitých škratov medzi Gimlim a Legolasom, entov a Gandalfa + často spomínaná scéna z Osgiliathu. K Vežiam bol naviac priradený (okrem Glumovej sošky) ešte aj piaty disk s bonusom o vzniku Gluma. Spomenúť sa oplatí však aj „chudobnú“ dvoj-diskovú verziu, na ktorej máte jedinečnú príležitosť vzhliadnuť krátky film Seana Astina (na námet Dominica Monaghana a jedného osvetľovača) Dlhý a krátka a následne aj neuveriteľný Film o filme: Dlhý a krátka. Shore si po úspechu jednotky hlavu nelámal: strčil Oscara do tašky a druhý deň už skladal hudbu pre Veže. Dal do hry nový, úspešný rohanský motív a Enyu vystriedala Emiliany Torriniová, ktorá naspievala hypnotickú „Glumovu pieseň“, bežiacu pod záverečnými titulkami. Popri tom stihol „prekvapiť“ hudbou k novému temnému Fincherovmu Úkrytu. Ak sa zavedie reč na debatu, ktorá časť je najslabšia, často sa zmieňujú Veže a to z niekoľkých dôvodov. Jednak sa niektorým ľuďom nepáči nápad mixovať rozprávkové tóny (hovoriace stromy, lietajúce opachy) s vojnovým veľkofilmom s doslova škratími hlavami lietajúcimi vzduchom. Nepozdáva sa im skĺbenie Gimliho ako komickej figúrky s psychologicky náročnou štúdiou schizofrénnej osobnosti (osobností). Možno sa im nepozdávali nové postavy, u ktorých sa v Návrate ukázalo, že pre dej znamenajú málo alebo (Gríma sa do kino-verzie ani nedostal) dokonca nič. Divákom zrejme vadilo aj to, že sa chlapčenské, nezáväzné dobrodružstvo deviatich statočných rozšírilo na úkor celej Stredozeme a zatiahlo do diania celé národy a ich vodcov. Alebo že príbeh nijak radikálne nepostupuje a nevyvíja sa, ako by boli natočené len kvôli finálnej super-bitke. No a pravdaže nebol tu začiatok ani koniec. Ani nedopatrením však nemôže byť reč o neúspechu. Temný, neveselý film, ktorý sa odkláňa od fantasy a prikláňa sa k drsnému vojnovému veľkofilmu, je výborne natočený, plný magických ale aj surových okamihov, celosvetovo zarobil 950 miliónov dolárov a New York Times hovorí o impozantneprepracovanom diele. A čo sa týka názvu, tak prvá veža je Sarumanova (Orthank) a druhá sa volá Barad-dúr a patrí Sauronovi. Dve veže získali skromných šesť nominácií na Oscara a premeniť sa im podarilo ešte skromnejšie dve (efekty + strih zvukových efektov). V kategóriách film vyhralo cynické Chicago, ktoré im zlatého pajáca vyfúklo aj za strih (bleskového Johna Gilbert nahradil bleskový Michael Horton), zvuk a výpravu + dekorácie. Réžia: Peter Jackson Scenár: Peter Jackson, Stephen Sinclair, Fran Walshová, Philippa Boyensová Román: J. R. R. Tolkien Kamera: Andrew Lesnie Hudba: Howard Shore Hrajú: Elijah Wood, Sean Astin, Viggo Mortensen, John Rhys-Davies, Bernard Hill, Ian McKellen, Dominic Monaghan, Billy Boyd, Orlando Bloom, Miranda Ottoová, Hugo Weaving, Liv Tylerová, Andy Serkis, Karl Urban, Cate Blanchettová, Brad Dourif, Christopher Lee, David Wenham, Peter Jackson