Europoslanci diskutovali o situácii v Kosove
Vzhľadom na vyhlásenie suverenity Kosova diskutovali poslanci na pôde Európskeho parlamentu o situácii v tejto krajine a v celom regióne. V rozprave, ktorej sa zúčastnil eurokomisár pre rozšírenie Olli REHN a slovinský minister zahraničných vecí Dimitrij RUPEL, vystúpili aj slovenskí poslanci.
V rozprave o Kosove vystúpila za Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov poslankyňa Doris PACK (EPP-ED, DE), ktorá uviedla, že ide "o najhoršie riešenie zo všetkých", hoci priznala, že takýto vývoj bolo možné už dlhší čas očakávať. "Sledujem túto situáciu s jedným okom plačúcim a druhým, ktoré sa usmieva", uviedla. Zdôraznila, že misia EÚ vyslaná do Kosova nie je útokom na Srbsko, ale pomocou Kosovu a vyslovila názor, že prípad Kosova nie je precedensom, ale jedinečnou situáciou. "Je to bodka za delením Juhoslávie", uviedla.
Jan Marinus WIERSMA (PES, NL) vyslovil za Socialistickú skupinu v Európskom parlamente podporu misii EÚ vyslanej do Kosova a zároveň ocenil postoj srbskej vlády, prezentovaný srbským ministrom zahraničných vecí vo Výbore EP pre zahraničné veci. Ten poslancov výboru informoval, že Srbsko nepoužije násilie aj napriek tomu, že vyhlásenie nezávislosti považuje za porušenie medzinárodného práva. Okrem toho poslanec Wiersma vyslovil presvedčenie, že Kosovčania budú rešpektovať Athisaariho odporúčania a zabezpečia v Kosove dodržiavanie práv menšín.
Annemie NEYTS-UYTTEBROECK (ALDE, BE) za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu uviedla, že "každá krajina, ktorá vznikne oddelením sa od iného štátu, zákonite naruší územnú celistvosť iného štátu", pričom poukázala na príklad Belgicka, ktoré vzniklo odtrhnutím sa od proti tomu protestujúceho Holandska, "ktoré nakoniec Belgicko po rokoch uznalo". Vyzvala preto Srbsko, aby to bralo ako príklad. Okrem toho ocenila stanovisko Srbska o nepoužití násilia, no vyslovila poľutovanie, že v otázke nezávislosti Kosova Srbsko "aj naďalej opakuje svoj tradičný postoj".
Konrad SZYMAŃSKI (UEN, PL) zo Skupiny Únie za Európu národov upozornil, že uznanie Kosova so sebou nesie veľkú zodpovednosť. EÚ musí teraz podľa jeho slov brániť práva menšín v Kosove a "nedovoliť, aby sa Kosovo zlúčilo s Albánskom".
Joost LAGENDIJK (Greens/EFA, NL) zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie uviedol, že dnešná situácia je dôsledkom udalostí z konca osemdesiatych rokov, kedy boli tisíce Kosovčanov zavraždených a ďalšie desaťtisíce museli z krajiny ujsť. "Kosovo teraz ale bude musieť ukázať, že dokáže konať zodpovedne a že menšinové práva nie sú len teóriou, ale uplatňujú sa aj v praxi". Vznik Kosova bol podľa jeho slov "nevyhnutný, rovnako ako je nevyhnutný neskorší vstup Kosova do Európskej únie".
Francis WURTZ (GUE/NGL, FR) z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice upozornil, že Únia pochopením pre nezávislosť Kosova oslabuje medzinárodné právo a nadradila nad neho pomer síl. "Takéto porušovanie medzinárodného práva len posilní nacionalistické postoje", uviedol a dodal, že bolo treba hľadať riešenie, ktoré by uspokojilo potreby Kosovčanov, no bolo treba uvažovať o tom, ako to docieliť iným spôsobom. Poukázal tiež na zlú finančnú situáciu Kosova, ktorá je skutočnosťou aj napriek značnej finančnej podpore EÚ a zdôraznil, že jeho politická skupina nesúhlasí so "spokojnosťou hlavných európskych vodcov s Kosovskou suverenitou".
Bastiaan BELDER (IND/DEM, NL) za Skupinu nezávislosť/demokracia zdôraznil dôležitosť spolupráce kosovských Albáncov a Srbov a vyjadril presvedčenie, že sa tak stane vďaka prítomnosti misie EÚ.
K tejto problematike sa vyjadrilo aj viacero slovenských poslancov.
Poslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK) v rámci rozpravy uviedol, že vyhlásenie nezávislosti Kosova sa dalo očakávať a medzinárodná verejnosť to musí brať na vedomie. Aby však bol v tomto regióne pokoj a stabilita, členské štáty EÚ musia podľa jeho slov "vystupovať jednotne a maximálne podporovať vývoj v tejto krajine v zmysle Ahtisaariho plánu".
Ako ďalej povedal, "členské štáty a politici - medzi nimi aj slovenskí - ktorí neopodstatnene šíria bludy, že tento akt bude nebezpečným precedensom pre ďalšie krajiny, sú na omyle". Kosovo je totiž podľa jeho slov ojedinelým prípadom.
"Posúďme pôvod krvavých udalostí spred deviatich rokov, keď srbské vojenské sily uskutočnili genocídu na Albáncoch. Je úplne pochopiteľné, že albánska komunita nechce žiť v rámci Srbskej republiky a násilné donútenie by pravdepodobne viedlo k vojnovému konfliktu", uviedol.
Za mimoriadne dôležitú úlohu EÚ označil vytvorenie spoločnosti rovnoprávnych občanov tak, "aby menšinové komunity mali široké práva na zachovanie a rozvoj identity a právo na vlastnú verejnú správu, čo pre srbské spoločenstvo znamená rozsiahlu autonómiu".
V pondelok 18. februára sa k téme Kosova vyjadril aj slovenský europoslanec Ján HUDACKÝ (EPP-ED), ktorý požiadal o slovo v rámci tzv. jednominútových vystúpení.
Vo svojom prejave uviedol, že vyhlásenie nezávislosti Kosova "je, a zrejme aj bude, nebezpečným precedensom pre vývoj vo viacerých krajinách a regiónoch sveta", a dodal, že tento akt je o to otáznejší, že sa odohral "za výdatnej politickej a diplomatickej podpory USA a väčšiny veľkých krajín EÚ, pričom od samého začiatku bolo jasné, že sa porušuje medzinárodne právo".
Rozhodne lepším riešením pre Balkán by podľa jeho slov bola intenzívnejšia demokratizácia pomerov v Srbsku za pomoci EÚ, čo by následne vytváralo priaznivejšie ovzdušie pre konsolidáciu vzťahov medzi Srbmi a albánskou menšinou na spoločnom území, aj keď by to bola zrejme dlhodobá záležitosť.
"Neviem do akej miery si predstavitelia krajín, ktoré chcú uznať tento štát, uvedomujú, akú obrovskú zodpovednosť preberajú na seba za vývoj nielen v tejto balkánskej oblasti, ale zároveň za všetky potenciálne etnické ohniska v rôznych častiach sveta", uviedol a dodal, že "je naivné si myslieť, že týmto precedensom nebude rozšírené právo menšín o územnú autonómiu v blízkej budúcnosti neriešiteľným problémom aj pre samotné členské štáty EÚ ".
V súvislosti s Kosovom sa v rozprave viackrát spomenulo aj Slovensko
V rozprave o Kosove vystúpil tiež maďarský poslanec Csaba Sándor TABAJDI (PES, HU), ktorý uviedol, že chápe "rezervované postoje" niektorých Európskych krajín, pričom v prípade Cypru či Španielska ich považuje za "legitímne", no zdôraznil, že nerozumie "obavám politických elít Slovenska či Rumunska, ktorých územnú celistvosť nikto neohrozuje".
Český europoslanec Vladimír ŽELEZNÝ (IND/DEM, CZ) označil vyhlásenia EÚ o unikátnosti prípadu Kosova za "trápne želanie" a zdôraznil, že "Kosovo zakladá nebezpečný precedens, ktorý má navyše aj historickú predlohu".
Ako uviedol, ide o "zrkadlový obraz situácie Československa a jeho nemeckej menšiny" v 30-tych rokoch minulého storočia a dodal, že dejiny sa dokážu "ironicky opakovať"
"Prvé štyri krajiny EÚ, ktoré prehlásili, že odštiepenú republiku uznajú, boli všetky signatármi mníchovskej dohody", uviedol, pričom zdôraznil, že "kým Chamberlain, Daladier, Mussolini a Hitler rozparcelovali pred 80 rokmi Československo, dnes opäť Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko uznávajú rozparcelovanie Srbska a odtrhávajú od neho jeho historické územie, na ktorom sa v roku 1389 pokúsila srbská nobilita v heroickom boji zastaviť postup otomanských Turkov do Európy".
"Tam sa zrodila srbská identita. A my teraz, ako EÚ, toto historické srdce Srbska transplantujeme niekam inam. Hanbime sa, Mníchovčania!", uviedol na záver.
Jan Marinus WIERSMA (PES, NL) vyslovil za Socialistickú skupinu v Európskom parlamente podporu misii EÚ vyslanej do Kosova a zároveň ocenil postoj srbskej vlády, prezentovaný srbským ministrom zahraničných vecí vo Výbore EP pre zahraničné veci. Ten poslancov výboru informoval, že Srbsko nepoužije násilie aj napriek tomu, že vyhlásenie nezávislosti považuje za porušenie medzinárodného práva. Okrem toho poslanec Wiersma vyslovil presvedčenie, že Kosovčania budú rešpektovať Athisaariho odporúčania a zabezpečia v Kosove dodržiavanie práv menšín.
Annemie NEYTS-UYTTEBROECK (ALDE, BE) za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu uviedla, že "každá krajina, ktorá vznikne oddelením sa od iného štátu, zákonite naruší územnú celistvosť iného štátu", pričom poukázala na príklad Belgicka, ktoré vzniklo odtrhnutím sa od proti tomu protestujúceho Holandska, "ktoré nakoniec Belgicko po rokoch uznalo". Vyzvala preto Srbsko, aby to bralo ako príklad. Okrem toho ocenila stanovisko Srbska o nepoužití násilia, no vyslovila poľutovanie, že v otázke nezávislosti Kosova Srbsko "aj naďalej opakuje svoj tradičný postoj".
Konrad SZYMAŃSKI (UEN, PL) zo Skupiny Únie za Európu národov upozornil, že uznanie Kosova so sebou nesie veľkú zodpovednosť. EÚ musí teraz podľa jeho slov brániť práva menšín v Kosove a "nedovoliť, aby sa Kosovo zlúčilo s Albánskom".
Joost LAGENDIJK (Greens/EFA, NL) zo Skupiny zelených/Európskej slobodnej aliancie uviedol, že dnešná situácia je dôsledkom udalostí z konca osemdesiatych rokov, kedy boli tisíce Kosovčanov zavraždených a ďalšie desaťtisíce museli z krajiny ujsť. "Kosovo teraz ale bude musieť ukázať, že dokáže konať zodpovedne a že menšinové práva nie sú len teóriou, ale uplatňujú sa aj v praxi". Vznik Kosova bol podľa jeho slov "nevyhnutný, rovnako ako je nevyhnutný neskorší vstup Kosova do Európskej únie".
Francis WURTZ (GUE/NGL, FR) z Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice upozornil, že Únia pochopením pre nezávislosť Kosova oslabuje medzinárodné právo a nadradila nad neho pomer síl. "Takéto porušovanie medzinárodného práva len posilní nacionalistické postoje", uviedol a dodal, že bolo treba hľadať riešenie, ktoré by uspokojilo potreby Kosovčanov, no bolo treba uvažovať o tom, ako to docieliť iným spôsobom. Poukázal tiež na zlú finančnú situáciu Kosova, ktorá je skutočnosťou aj napriek značnej finančnej podpore EÚ a zdôraznil, že jeho politická skupina nesúhlasí so "spokojnosťou hlavných európskych vodcov s Kosovskou suverenitou".
Bastiaan BELDER (IND/DEM, NL) za Skupinu nezávislosť/demokracia zdôraznil dôležitosť spolupráce kosovských Albáncov a Srbov a vyjadril presvedčenie, že sa tak stane vďaka prítomnosti misie EÚ.
K tejto problematike sa vyjadrilo aj viacero slovenských poslancov.
Poslanec Árpád DUKA-ZÓLYOMI (EPP-ED, SK) v rámci rozpravy uviedol, že vyhlásenie nezávislosti Kosova sa dalo očakávať a medzinárodná verejnosť to musí brať na vedomie. Aby však bol v tomto regióne pokoj a stabilita, členské štáty EÚ musia podľa jeho slov "vystupovať jednotne a maximálne podporovať vývoj v tejto krajine v zmysle Ahtisaariho plánu".
Ako ďalej povedal, "členské štáty a politici - medzi nimi aj slovenskí - ktorí neopodstatnene šíria bludy, že tento akt bude nebezpečným precedensom pre ďalšie krajiny, sú na omyle". Kosovo je totiž podľa jeho slov ojedinelým prípadom.
"Posúďme pôvod krvavých udalostí spred deviatich rokov, keď srbské vojenské sily uskutočnili genocídu na Albáncoch. Je úplne pochopiteľné, že albánska komunita nechce žiť v rámci Srbskej republiky a násilné donútenie by pravdepodobne viedlo k vojnovému konfliktu", uviedol.
Za mimoriadne dôležitú úlohu EÚ označil vytvorenie spoločnosti rovnoprávnych občanov tak, "aby menšinové komunity mali široké práva na zachovanie a rozvoj identity a právo na vlastnú verejnú správu, čo pre srbské spoločenstvo znamená rozsiahlu autonómiu".
V pondelok 18. februára sa k téme Kosova vyjadril aj slovenský europoslanec Ján HUDACKÝ (EPP-ED), ktorý požiadal o slovo v rámci tzv. jednominútových vystúpení.
Vo svojom prejave uviedol, že vyhlásenie nezávislosti Kosova "je, a zrejme aj bude, nebezpečným precedensom pre vývoj vo viacerých krajinách a regiónoch sveta", a dodal, že tento akt je o to otáznejší, že sa odohral "za výdatnej politickej a diplomatickej podpory USA a väčšiny veľkých krajín EÚ, pričom od samého začiatku bolo jasné, že sa porušuje medzinárodne právo".
Rozhodne lepším riešením pre Balkán by podľa jeho slov bola intenzívnejšia demokratizácia pomerov v Srbsku za pomoci EÚ, čo by následne vytváralo priaznivejšie ovzdušie pre konsolidáciu vzťahov medzi Srbmi a albánskou menšinou na spoločnom území, aj keď by to bola zrejme dlhodobá záležitosť.
"Neviem do akej miery si predstavitelia krajín, ktoré chcú uznať tento štát, uvedomujú, akú obrovskú zodpovednosť preberajú na seba za vývoj nielen v tejto balkánskej oblasti, ale zároveň za všetky potenciálne etnické ohniska v rôznych častiach sveta", uviedol a dodal, že "je naivné si myslieť, že týmto precedensom nebude rozšírené právo menšín o územnú autonómiu v blízkej budúcnosti neriešiteľným problémom aj pre samotné členské štáty EÚ ".
V súvislosti s Kosovom sa v rozprave viackrát spomenulo aj Slovensko
V rozprave o Kosove vystúpil tiež maďarský poslanec Csaba Sándor TABAJDI (PES, HU), ktorý uviedol, že chápe "rezervované postoje" niektorých Európskych krajín, pričom v prípade Cypru či Španielska ich považuje za "legitímne", no zdôraznil, že nerozumie "obavám politických elít Slovenska či Rumunska, ktorých územnú celistvosť nikto neohrozuje".
Český europoslanec Vladimír ŽELEZNÝ (IND/DEM, CZ) označil vyhlásenia EÚ o unikátnosti prípadu Kosova za "trápne želanie" a zdôraznil, že "Kosovo zakladá nebezpečný precedens, ktorý má navyše aj historickú predlohu".
Ako uviedol, ide o "zrkadlový obraz situácie Československa a jeho nemeckej menšiny" v 30-tych rokoch minulého storočia a dodal, že dejiny sa dokážu "ironicky opakovať"
"Prvé štyri krajiny EÚ, ktoré prehlásili, že odštiepenú republiku uznajú, boli všetky signatármi mníchovskej dohody", uviedol, pričom zdôraznil, že "kým Chamberlain, Daladier, Mussolini a Hitler rozparcelovali pred 80 rokmi Československo, dnes opäť Británia, Francúzsko, Taliansko a Nemecko uznávajú rozparcelovanie Srbska a odtrhávajú od neho jeho historické územie, na ktorom sa v roku 1389 pokúsila srbská nobilita v heroickom boji zastaviť postup otomanských Turkov do Európy".
"Tam sa zrodila srbská identita. A my teraz, ako EÚ, toto historické srdce Srbska transplantujeme niekam inam. Hanbime sa, Mníchovčania!", uviedol na záver.
23.02.2008