Parlament navrhuje spôsoby riešenia demografických zmien
Hoci sa Európska únia rozširuje o nové členské štáty, demografické štatistiky varujú, že jej populácia postupne vymiera. Europoslanci preto schválili iniciatívnu správu, v ktorej sa zaoberajú kritickou situáciou a predkladajú návrhy na to, ako ju čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vyriešiť. Jedným z nich je aj výzva pre členské štáty, aby urýchlili proces voľného pohybu všetkých pracujúcich v rozšírenej EÚ ešte pred rokom 2014.
Návrhy pre posilnenie populácie
Štatistiky uvádzajú, že hoci pred sto rokmi tvorilo obyvateľstvo Európy 15 percent celosvetovej populácie, v roku 2050 bude predstavovať len 5 percent, pričom jeho vekový priemer sa zároveň zvyšuje. Udávajú tiež, že kým na jednu Európanku dnes pripadá asi 1,5 detí, na to, aby sa rodilo viac ľudí ako zomieralo, by každá európska žena musela štatisticky porodiť aspoň 2,1 detí. Nízka miera pôrodnosti pritom neodráža záujem párov o potomkov, ale skôr ich obavu o to, či si to môžu dovoliť z profesionálnych a ekonomických dôvodov.
Správa EP skúma spomínanú situáciu a uvádza, že krivku pôrodnosti by bolo možné zmeniť pomocou koordinovaných verejných politík.
Ide napríklad o návrhy na zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a závislé osoby, návrhy na daňové úľavy pre firmy poskytujúce zamestnancom zariadenia pre starostlivosť o deti na pracovisku, dôchodkové bonusy pre rodičov závisiace od počtu vychovaných detí či posilnenie práv na materskú a rodičovskú dovolenku, ktorá by sa podľa poslancov mala navyše zohľadňovať pri výpočte nárokov na dôchodok.
Parlament tiež spomína práva otcov, pričom zdôrazňuje potrebu zlepšiť európske právne predpisy v prospech ochrany otcovstva a vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné opatrenia s cieľom uľahčiť väčšiu účasť otcov na rodinnom živote prostredníctvom rozvoja práva na otcovskú dovolenku. Komisiu a členské štáty poslanci tiež vyzvali, aby presadzovali práva otcov na výchovu a starostlivosť o deti, najmä v prípade odlúčenia a rozvodu.
Alternatívy pre dôchodcov
Ruka v ruke s posilňovaním populácie by podľa Parlamentu mali ísť aj politiky zamerané na riešenie špecifickej situácie staršej časti populácie. EP sa domnieva, že je potrebné umožniť pracovníkom, ktorí si to želajú, aby si predĺžili pracovný život za hranicu stanovenú pre odchod do dôchodku. Alternatívou k práci starších občanov na plný úväzok by podľa správy mohla byť práca z domova cez telefón, práca na čiastočný úväzok či zdieľanie pracovných miest.
Poslanci tiež poukazujú na znevýhodňovanie pracovníkov starších než 50 rokov, a vyzývajú členské štáty na okamžitú transpozíciu a účinné uplatňovanie smernice 2000/78/ES, ktorá stanovuje, že diskriminácia založená na veku v oblasti odborného vzdelávania a zamestnávania je ilegálna.
Migrácia v EÚ a prínos imigrantov z krajín mimo Únie
Správa poukazuje na to, že starnutie európskej spoločnosti v sebe skrýva veľké regionálne rozdiely a žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili "proces voľného pohybu všetkých pracujúcich v rozšírenej Európe ešte pred rokom 2014".
Poslanci v správe tiež uznávajú hospodársky, sociálne a kultúrne pozitívny prínos imigrantov z krajín mimo EÚ a vyzývajú členské štáty, aby k nej zaujali racionálny prístup, bránili xenofóbnym názorom a podporovali účinné začlenenie prisťahovalcov do spoločnosti.
Demografický vývoj na Slovensku
Slovensko má podľa štatistických údajov zverejnených Európskou komisiou jednu z najnižších mier pôrodnosti v EÚ (1,2 detí na ženu v rokoch 2004/2005, v porovnaní s rokom 1960, kedy to bolo v priemere 2,9 detí), pričom tento pokles je zároveň sprevádzaný starnutím populácie (podiel osôb starších ako 80 rokov predstavoval v roku 1960 len 1 % populácie Slovenska, kým v roku 2004/2005 dosahoval 2 % a podľa odhadov má v roku 2050 dosiahnuť až 8 %). Podiel osôb do 25 rokov veku na celkovej populácii Slovenska má naopak zostupnú tendenciu - zo 48 % v roku 1960 na 33 % v roku 2004/2005, až na odhadovaných 22 % pre rok 2050).
Rozprava (20. 02. 2008):
V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpili traja slovenskí europoslanci.
Poslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) vyjadril znepokojenie nad poklesom pôrodnosti v Európskej únii a upozornil, že jeho následkom bude EÚ konfrontovaná so stratou konkurencieschopnosti vo vzťahu k regiónom. Demografická nerovnováha podľa jeho slov navyše ovplyvní financovanie sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov. Za jednu z hlavných príčin demografických problémov označil oslabenie tradičného modelu rodiny tvoreného mužom a ženou, ako aj nepriaznivé podmienky, ktoré oslabujú ekonomické a sociálne výhody viacdetných rodín či úlohu materstva a otcovstva .
"Ako otec rodiny a lekár vítam tie časti uznesenia, ktoré hovoria o ochrane materstva, sociálno-hospodárskej podpore rodín a činnostiach, ktoré umožnia ženám a mužom lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život. Taktiež súhlasím s vecným a racionálnym prístupom k prisťahovaleckej politike", uviedol, pričom poznamenal, že racionálnosť prisťahovaleckej politiky vidí v obsadzovaní tých pracovných postov, ktoré sú v krajinách EÚ dlhodobo neobsadené.
Politika Európy v tejto oblasti musí byť podľa jeho slov dobre prepracovaná. "Európa by mala byť v aplikácii tzv. modrej karty taká, aby si pri emigračnom procese aktívne vyberala len kvalifikovanú pracovnú silu, a aj to len v profesiách, ktoré nám na trhu chýbajú", uviedol.
Za pozitívnu označil možnosť adopcie pre neplodné páry a vytváranie dobrých podmienok pre pestúnske rodiny, hoci vyjadril nesúhlas s tým, aby sa ako možnosť liečenia neplodnosti propagovala asistovaná reprodukcia.
Europoslankyňa Anna ZÁBORSKÁ (EPP-ED, SK) uviedla, že najzávažnejším problémom dneška je pokles pôrodnosti, postupné starnutie a vymieranie obyvateľstva Európy, pričom to podľa jej slov môže "za istých okolností viesť až k zániku európskej civilizácie".
Táto situácia má podľa nej viacero príčin. "Za posledných 50 rokov sa desiatky miliónov obyvateľov Európy nenarodili, lebo tehotenstvá boli ukončené umelými potratmi. Mladí ľudia neboli vychovávaní k zodpovednému správaniu sa v oblasti sexuálneho života a sexuálna voľnosť je vizitkou dnešnej spoločnosti", uviedla a doplnila, že problémom sú tiež rozvraty rodín, rozvody, neúplné rodiny a stále viac detí narodených mimo manželstva.
Spomenula tiež "obrovskú devalváciu hodnoty dieťaťa", pričom sa pýtala, aké daňové odpisy si môže uplatniť rodič na deti v porovnaní s daňovými odpismi podnikateľov na množstvo automobilov v jeho vlastníctve.
Sociálna politika podľa jej slov odmeňuje tých, ktorí mali málo detí alebo nemali deti vôbec a venovali sa hlavne pracovnej kariére a zatláča rodiny s viacerými deťmi do oblasti chudoby a závislosti od štátnych dávok. Problémom je podľa Anny Záborskej aj obrovský mediálny a spoločenský tlak na ženy, že jedine ich pracovná činnosť v zamestnaní má hodnotu a zmysel. "Pôrod a výchova detí sa stále chápe ako nutné zlo. Materstvo nemá takmer žiadnu cenu a nie je ohodnotené čo i len minimálnou mzdou", zdôraznila, pričom uviedla, že jedine odstránením všetkých uvedených príčin bude možné urobiť Európu opäť "kontinentom budúcnosti a nádeje".
Poslanec Vladimír MAŇKA (PES, SK) poukázal na štatistiky, ktoré síce konštatujú, že priemerný vek Európanov sa zvyšuje, no zároveň ukazujú, že počet obyvateľov v produktívnom veku klesá. Cestu k riešeniu hospodárskych dopadov starnutia obyvateľstva vidí tento poslanec v troch hlavných krokoch.
Za prvý z nich označil podporu žien v ich túžbe po materstve a zároveň v túžbe po profesionálnom uplatnení prostredníctvom verejnej politiky, pričom za dobrý príklad označil škandinávske krajiny. "Ich aktívna politika trhu práce v kombinácii s lepšou starostlivosťou o matky s deťmi prináša najvyššiu kvalitu života na svete", uviedol.
Druhý krok predstavuje podľa Vladimíra Maňku reforma systémov sociálnej ochrany vo vzťahu k starostlivosti o osoby v staršom a dôchodkovom veku. Tu zdôraznil, že ak sa to neuskutoční na základe sociálnej spravodlivosti a solidarity, "porazených bude predstavovať väčšina starších ľudí". Pre dlhodobé zlepšenie sú podľa neho potrebné reformy dôchodkových systémov, systémov zdravotnej starostlivosti a investovanie do dobrého zdravotného stavu.
Za tretí krok označil napokon potrebu motivovania starších ľudí, ktorí majú množstvo poznatkov a skúseností, aby v pracovnom procese pôsobili dlhšie a v súvislosti s uvedenými krokmi pripomenul, že príležitosťou na zavedenie reforiem je práve spustenie nového cyklu Lisabonskej stratégie.
Štatistiky uvádzajú, že hoci pred sto rokmi tvorilo obyvateľstvo Európy 15 percent celosvetovej populácie, v roku 2050 bude predstavovať len 5 percent, pričom jeho vekový priemer sa zároveň zvyšuje. Udávajú tiež, že kým na jednu Európanku dnes pripadá asi 1,5 detí, na to, aby sa rodilo viac ľudí ako zomieralo, by každá európska žena musela štatisticky porodiť aspoň 2,1 detí. Nízka miera pôrodnosti pritom neodráža záujem párov o potomkov, ale skôr ich obavu o to, či si to môžu dovoliť z profesionálnych a ekonomických dôvodov.
Správa EP skúma spomínanú situáciu a uvádza, že krivku pôrodnosti by bolo možné zmeniť pomocou koordinovaných verejných politík.
Ide napríklad o návrhy na zabezpečenie dostatočného počtu kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a závislé osoby, návrhy na daňové úľavy pre firmy poskytujúce zamestnancom zariadenia pre starostlivosť o deti na pracovisku, dôchodkové bonusy pre rodičov závisiace od počtu vychovaných detí či posilnenie práv na materskú a rodičovskú dovolenku, ktorá by sa podľa poslancov mala navyše zohľadňovať pri výpočte nárokov na dôchodok.
Parlament tiež spomína práva otcov, pričom zdôrazňuje potrebu zlepšiť európske právne predpisy v prospech ochrany otcovstva a vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné opatrenia s cieľom uľahčiť väčšiu účasť otcov na rodinnom živote prostredníctvom rozvoja práva na otcovskú dovolenku. Komisiu a členské štáty poslanci tiež vyzvali, aby presadzovali práva otcov na výchovu a starostlivosť o deti, najmä v prípade odlúčenia a rozvodu.
Alternatívy pre dôchodcov
Ruka v ruke s posilňovaním populácie by podľa Parlamentu mali ísť aj politiky zamerané na riešenie špecifickej situácie staršej časti populácie. EP sa domnieva, že je potrebné umožniť pracovníkom, ktorí si to želajú, aby si predĺžili pracovný život za hranicu stanovenú pre odchod do dôchodku. Alternatívou k práci starších občanov na plný úväzok by podľa správy mohla byť práca z domova cez telefón, práca na čiastočný úväzok či zdieľanie pracovných miest.
Poslanci tiež poukazujú na znevýhodňovanie pracovníkov starších než 50 rokov, a vyzývajú členské štáty na okamžitú transpozíciu a účinné uplatňovanie smernice 2000/78/ES, ktorá stanovuje, že diskriminácia založená na veku v oblasti odborného vzdelávania a zamestnávania je ilegálna.
Migrácia v EÚ a prínos imigrantov z krajín mimo Únie
Správa poukazuje na to, že starnutie európskej spoločnosti v sebe skrýva veľké regionálne rozdiely a žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili "proces voľného pohybu všetkých pracujúcich v rozšírenej Európe ešte pred rokom 2014".
Poslanci v správe tiež uznávajú hospodársky, sociálne a kultúrne pozitívny prínos imigrantov z krajín mimo EÚ a vyzývajú členské štáty, aby k nej zaujali racionálny prístup, bránili xenofóbnym názorom a podporovali účinné začlenenie prisťahovalcov do spoločnosti.
Demografický vývoj na Slovensku
Slovensko má podľa štatistických údajov zverejnených Európskou komisiou jednu z najnižších mier pôrodnosti v EÚ (1,2 detí na ženu v rokoch 2004/2005, v porovnaní s rokom 1960, kedy to bolo v priemere 2,9 detí), pričom tento pokles je zároveň sprevádzaný starnutím populácie (podiel osôb starších ako 80 rokov predstavoval v roku 1960 len 1 % populácie Slovenska, kým v roku 2004/2005 dosahoval 2 % a podľa odhadov má v roku 2050 dosiahnuť až 8 %). Podiel osôb do 25 rokov veku na celkovej populácii Slovenska má naopak zostupnú tendenciu - zo 48 % v roku 1960 na 33 % v roku 2004/2005, až na odhadovaných 22 % pre rok 2050).
Rozprava (20. 02. 2008):
V rámci rozpravy o tejto problematike vystúpili traja slovenskí europoslanci.
Poslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) vyjadril znepokojenie nad poklesom pôrodnosti v Európskej únii a upozornil, že jeho následkom bude EÚ konfrontovaná so stratou konkurencieschopnosti vo vzťahu k regiónom. Demografická nerovnováha podľa jeho slov navyše ovplyvní financovanie sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov. Za jednu z hlavných príčin demografických problémov označil oslabenie tradičného modelu rodiny tvoreného mužom a ženou, ako aj nepriaznivé podmienky, ktoré oslabujú ekonomické a sociálne výhody viacdetných rodín či úlohu materstva a otcovstva .
"Ako otec rodiny a lekár vítam tie časti uznesenia, ktoré hovoria o ochrane materstva, sociálno-hospodárskej podpore rodín a činnostiach, ktoré umožnia ženám a mužom lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život. Taktiež súhlasím s vecným a racionálnym prístupom k prisťahovaleckej politike", uviedol, pričom poznamenal, že racionálnosť prisťahovaleckej politiky vidí v obsadzovaní tých pracovných postov, ktoré sú v krajinách EÚ dlhodobo neobsadené.
Politika Európy v tejto oblasti musí byť podľa jeho slov dobre prepracovaná. "Európa by mala byť v aplikácii tzv. modrej karty taká, aby si pri emigračnom procese aktívne vyberala len kvalifikovanú pracovnú silu, a aj to len v profesiách, ktoré nám na trhu chýbajú", uviedol.
Za pozitívnu označil možnosť adopcie pre neplodné páry a vytváranie dobrých podmienok pre pestúnske rodiny, hoci vyjadril nesúhlas s tým, aby sa ako možnosť liečenia neplodnosti propagovala asistovaná reprodukcia.
Europoslankyňa Anna ZÁBORSKÁ (EPP-ED, SK) uviedla, že najzávažnejším problémom dneška je pokles pôrodnosti, postupné starnutie a vymieranie obyvateľstva Európy, pričom to podľa jej slov môže "za istých okolností viesť až k zániku európskej civilizácie".
Táto situácia má podľa nej viacero príčin. "Za posledných 50 rokov sa desiatky miliónov obyvateľov Európy nenarodili, lebo tehotenstvá boli ukončené umelými potratmi. Mladí ľudia neboli vychovávaní k zodpovednému správaniu sa v oblasti sexuálneho života a sexuálna voľnosť je vizitkou dnešnej spoločnosti", uviedla a doplnila, že problémom sú tiež rozvraty rodín, rozvody, neúplné rodiny a stále viac detí narodených mimo manželstva.
Spomenula tiež "obrovskú devalváciu hodnoty dieťaťa", pričom sa pýtala, aké daňové odpisy si môže uplatniť rodič na deti v porovnaní s daňovými odpismi podnikateľov na množstvo automobilov v jeho vlastníctve.
Sociálna politika podľa jej slov odmeňuje tých, ktorí mali málo detí alebo nemali deti vôbec a venovali sa hlavne pracovnej kariére a zatláča rodiny s viacerými deťmi do oblasti chudoby a závislosti od štátnych dávok. Problémom je podľa Anny Záborskej aj obrovský mediálny a spoločenský tlak na ženy, že jedine ich pracovná činnosť v zamestnaní má hodnotu a zmysel. "Pôrod a výchova detí sa stále chápe ako nutné zlo. Materstvo nemá takmer žiadnu cenu a nie je ohodnotené čo i len minimálnou mzdou", zdôraznila, pričom uviedla, že jedine odstránením všetkých uvedených príčin bude možné urobiť Európu opäť "kontinentom budúcnosti a nádeje".
Poslanec Vladimír MAŇKA (PES, SK) poukázal na štatistiky, ktoré síce konštatujú, že priemerný vek Európanov sa zvyšuje, no zároveň ukazujú, že počet obyvateľov v produktívnom veku klesá. Cestu k riešeniu hospodárskych dopadov starnutia obyvateľstva vidí tento poslanec v troch hlavných krokoch.
Za prvý z nich označil podporu žien v ich túžbe po materstve a zároveň v túžbe po profesionálnom uplatnení prostredníctvom verejnej politiky, pričom za dobrý príklad označil škandinávske krajiny. "Ich aktívna politika trhu práce v kombinácii s lepšou starostlivosťou o matky s deťmi prináša najvyššiu kvalitu života na svete", uviedol.
Druhý krok predstavuje podľa Vladimíra Maňku reforma systémov sociálnej ochrany vo vzťahu k starostlivosti o osoby v staršom a dôchodkovom veku. Tu zdôraznil, že ak sa to neuskutoční na základe sociálnej spravodlivosti a solidarity, "porazených bude predstavovať väčšina starších ľudí". Pre dlhodobé zlepšenie sú podľa neho potrebné reformy dôchodkových systémov, systémov zdravotnej starostlivosti a investovanie do dobrého zdravotného stavu.
Za tretí krok označil napokon potrebu motivovania starších ľudí, ktorí majú množstvo poznatkov a skúseností, aby v pracovnom procese pôsobili dlhšie a v súvislosti s uvedenými krokmi pripomenul, že príležitosťou na zavedenie reforiem je práve spustenie nového cyklu Lisabonskej stratégie.
24.02.2008