Black hawk down
Scenár filmu vychádza z rovnomenného knižného bestselleru Marka Bowdena. Tento fikcionalizovaný triler je filmovým spracovaním skutočných udalostí. Išlo o americkú intervenciu do Somálska pod hlavičkou OSN. Američania tu zažili katastrofálny debakel. Vodcu povstalcov Mohameda Farraha Aidida, zastrelili až o rok neskôr - 2. augusta 1994.
Pred samotnou recenziou filmu treba trošku osvetliť historické fakty:
V 70. rokoch sa Somálsko "kamarátilo" so Sovietskym Zväzom. Dokonca mu dovolilo založiť námornú základňu v Berbere (strategické severné pobrežie blízko úžiny, ktorá vedie do Červeného Mora). Somálsky diktátor Siad Barre nadviazal tento vzťah ako odpoveď na silnú americkú vojenskú podporu tradičnému somálskemu rivalovi - Etiópii.
Vojenský prevrat ľavicových dôstojníkov roku 1974 zvrhol monarchiu a v 1975-tom vyhlásil krajinu za marxisticko-leninský štát. Veľmoci si vtedy vymenili spojencov. ZSSR začal podporovať etiópsky "Dirg" (vláda feudálneho vládcu Haile Selassieho) a USA Barreho režim v Somálsku. Roku 1977 Somálsko napadlo východoetiópsku oblasť Ogaden a pokúsilo sa pričleniť toto územie obývané etnicky somálskym obyvateľstvom. Etiópia za silnej sovietskej vojenskej podpory a pomoci 20 000 kubánskych vojakov dokázala tento útok odraziť.
Od polovice 70-tych rokov až do obdobia tesne pred Barreho zvrhnutím roku 1991 poslali USA do Somálska stovky miliónov dolárov v zbraniach. Ako protihodnotu využívali vojenské zariadenia (pôvodne vybudované pre ZSSR) na podporu americkej vojenskej intervencie na Strednom Východe. Americkí politici nepovažovali za dôležité, čo ich podpora Barreho režimu spôsobí obyvateľom Somálska. Vláda USA po celé 80. roky ignorovala varovania odborníkov na Afriku, ochrancov ľudských práv a humanitárnych organizácií, ktorí tvrdili, že pokračovanie pomoci diktátorskej vláde Siad Barreho doženie Somálsko do nepokojov.
Počas tejto 15-ročnice podpory USA Barreho čoraz autoritátorskejší režim zmasakroval tisíce civilistov. Roku 1988 vypukla občianska vojna. Vodcovia kmeňov v severnej tretine krajiny vyhlásili nezávislosť, len aby unikli vládnemu prenasledovaniu. Veľkou centralizáciou moci boli vážne oslabené tradičné štruktúry somálskej spoločnosti, ktoré po mnoho rokov umožňovali udržať civilný poriadok. Na udržanie moci Barre vyvolával rozpory medzi somálskymi kmeňmi a sial tak semená budúceho bratovražedného boja, ktorý zase prispel k masovému hladu.
V januári 1991 Amerikou podporovaný režim konečne padol. Tí, čo poznajú Somálsko sa zhodujú na tom, že keby USA nepodporovali Barreho režim výdatnou vojenskou pomocou, musel by odstúpiť dlho predtým, ako jeho vláda rozorvala krajinu. Hoci Spojené Štáty vynakladali viac ako 50 miliónov dolárov ročne, neponúkli vlastne žiadnu asistenciu, ktorá by pomohla vybudovať sebestačnú ekonomiku a nakŕmiť obyvateľov Somálska. USA navyše cez Medzinárodný Menový Fond presadili program štrukturálnych reforiem, ktorý vážne oslabil miestnu poľnohospodársku ekonomiku. V spojení s pádom centrálnej vlády, suchom a znepriatelenými milíciami prerušujúcimi dodávky potravín to spôsobilo obrovský hladomor, ktorý vyústil do smrti viac ako 300 000 Somálcov, zväčša detí.
V novembri 1992 odchádzajúca Bushova administratíva poslala 30 000 amerických vojakov, hlavne námorníkov a prepadových oddielov do Somálska na takzvanú humanitárnu misiu, aby pomohli pri distribúcii humanitárnej pomoci. Túto pomoc prerušovali ozbrojené milície takže sa nedostávala k civilnému obyvateľstvu, ktoré ju potrebovalo. Bezpečnostná rada OSN túto iniciatívu nasledujúci mesiac odsúhlasila.
Veľké množstvo Somálcov považovalo americké jednotky za reprezentantov vlády, ktorá bola najväčším západným podporovateľom nenávideného diktátora. Odpor rástol a to hlavne preto, že elitné bojové jednotky neboli vycvičené pre takéto humanitárne misie. Streľba na americké vojenské cestné zátarasy bola čoraz bežnejšia a Somálčania sa stali svedkami scén, ako zväčša bieli Američania trýznia a strieľajú ich čiernych krajanov. Úloha Spojených Štátov navyše prerástla do pokusov odzbrojiť niektorých vojnových magnátov, čo viedlo k ozbrojeným zrážkam, nezriedka v husto obývaných mestských oblastiach. S láskavým súhlasom amerických daňových poplatníkov boli Barreho ozbrojeným silám podlané tisíce pušiek M16, ktoré sa teraz dostali do rúk znepriatelených milícií a tie ich používali nielen na to, aby sa zabíjali navzájom a aby narúšali distribúciu humanitárnej pomoci, ale aj proti americkým vojakom.
Tu už bolo jasné, že Spojené Štáty výrazne podcenili miestny odpor. V máji 1993 nasledujúceho roku predali misiu OSN. Bolo to prvý krát, čo medzinárodné sily plnili naraz úlohy zamerané na udržanie pokoja a vynútenie mieru a zároveň zabezpečovali humanitárnu pomoc. Bolo to tiež prvý krát, čo OSN zasiahli bez formálneho pozvania vlády dotyčnej krajiny (pretože žiadna neexistovala). Americké sily, vedúce teraz misiu OSN, pokračovali v stále agresívnejších nájazdoch, vrátane významnej bitky v Mogadiše.
A do tejto hustej atmosféry nás zavedie film Black hawk down.
Český názov: Čierny jestřáb sestřelen
Rok výroby: 2001
Približná stopáž: 144 min
Krajina výroby: USA
Réžia: Ridley Scott
Scenár: Ken Nolan
Kamera: Slavomir Idziak
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Josh Hartnett, Eric Bana, Tom Sizemore, Ewan McGregor, Sam Shepard, William Fichtner, Jason Isaacs, Ewen Bremner, Tom Hardy
Jeseň 1993 - centrálna vláda kontroluje len o niečo viac ako jednu časť hlavného mesta Mogadišo. Na severe vládne separatistická vláda a zvyšok krajiny kontrolujú znepriatelení vojnoví magnáti a vodcovia kmeňov. Hladomor dosahuje biblických rozmerov a zahraničná potravinová pomoc sa stáva predmetom korupcie a zúrivých bojov medzi gangmi. V hlavnom meste Mogadishe vládne strach a nepredstaviteľný chaos.
Apríl 1993 – Vodca najsilnejšieho klanu Aidid vyhlasuje vojnu OSN
Jún 1993 – Aididova polícia prepadne a zmasakruje 24 pakistanských vojakov a začína sa zemeriavať na americký personál ...
August 1993 – americkí elitní vojaci Delta Force, Rangers a 160-ty SOAR sú poslaní do Mogadiša odstrániť Aidida a nastoliť mier.
Misia mala trvať tri týždne, ale po šiestich začína byť Washington netrpezlivý. V prvých minútach filmu sa dostávame do prostredia americkej základne a z časti nahliadneme do ulíc mesta. Tu sa nám režisér snažil predostrieť charakter amerických vojakov v bežných chvíľach ich dňa (pozn. autora – v čase tejto operácie prebehol médiami výrok amerického ministra obrany, ako povedal spolupracovníkovi : "Posielame Rangerov do Somálska. Nedokážeme ich ukontrolovať. Sú ako príliš vycvičení pitbulli. Nikto ich nezvládne.").
A zrazu sme v jesennom mogadiškom ráne (3. október 1993 - 5:45). Deň sa začína ... rušná tržnica hlavného mesta Baraka ... v stánkoch sa dajú voľne kúpiť zbrane ... Američania sa pripravujú na operáciu – podľa 3-och zdrojov z ulice sa má konať schôdzka, na ktorej by mal byť Omar Salad (politický poradca) a Abdi Hassan Awale (minister obrany). A práve týchto dvoch ľudí treba zaistiť. Akcia je naplánovaná na 15:45. Cieľ je od základne vzdialený 3 míle a celá operácia nemá byť dlhšia ako 30 minút. Presnú lokalizáciu (budovu na tržnici) označí domorodý informátor na bielom Mercedese s čiernym krížom na streche.
15:42 - Do centra Mogadishu je z vrtulníkov vysadených 120 amerických vojakov.
Nikto však nepočítal so zúrivou nenávisťou, ktorá proti americkým vojakom postaví nielen príslušníkov nepriateľských polovojenských klanov ale aj civilistov. Celé mesto sa zmení na smrtiacu pascu. V labyrinte ulíc sa ukrývajú desiatky nepriateľov. Po tom, čo sú dve helikoptéry UH-60 Black Hawk zostrelené nad mestom a 99 amerických vojakov obkľúčených stovkami povstalcov, sa z mierovej misie stane krvavý zápas o holé prežitie ...
Akcia trvala 15 hodín a niesla takmer katastrofické následky. Zostrelené boli dva vrtuľníky UH-60 Black Hawk, zomrelo pri nej 19 Američanov a vyše 1000 Somálčanov. O dva týždne neskôr Bill Clinton stiahol Delta Force & Rangers zo Somálska. V marci 1994 odišli aj ostatné jednotky USA a o rok neskôr ich nasledovali všetky jednotky OSN.
V 70. rokoch sa Somálsko "kamarátilo" so Sovietskym Zväzom. Dokonca mu dovolilo založiť námornú základňu v Berbere (strategické severné pobrežie blízko úžiny, ktorá vedie do Červeného Mora). Somálsky diktátor Siad Barre nadviazal tento vzťah ako odpoveď na silnú americkú vojenskú podporu tradičnému somálskemu rivalovi - Etiópii.
Vojenský prevrat ľavicových dôstojníkov roku 1974 zvrhol monarchiu a v 1975-tom vyhlásil krajinu za marxisticko-leninský štát. Veľmoci si vtedy vymenili spojencov. ZSSR začal podporovať etiópsky "Dirg" (vláda feudálneho vládcu Haile Selassieho) a USA Barreho režim v Somálsku. Roku 1977 Somálsko napadlo východoetiópsku oblasť Ogaden a pokúsilo sa pričleniť toto územie obývané etnicky somálskym obyvateľstvom. Etiópia za silnej sovietskej vojenskej podpory a pomoci 20 000 kubánskych vojakov dokázala tento útok odraziť.
Od polovice 70-tych rokov až do obdobia tesne pred Barreho zvrhnutím roku 1991 poslali USA do Somálska stovky miliónov dolárov v zbraniach. Ako protihodnotu využívali vojenské zariadenia (pôvodne vybudované pre ZSSR) na podporu americkej vojenskej intervencie na Strednom Východe. Americkí politici nepovažovali za dôležité, čo ich podpora Barreho režimu spôsobí obyvateľom Somálska. Vláda USA po celé 80. roky ignorovala varovania odborníkov na Afriku, ochrancov ľudských práv a humanitárnych organizácií, ktorí tvrdili, že pokračovanie pomoci diktátorskej vláde Siad Barreho doženie Somálsko do nepokojov.
Počas tejto 15-ročnice podpory USA Barreho čoraz autoritátorskejší režim zmasakroval tisíce civilistov. Roku 1988 vypukla občianska vojna. Vodcovia kmeňov v severnej tretine krajiny vyhlásili nezávislosť, len aby unikli vládnemu prenasledovaniu. Veľkou centralizáciou moci boli vážne oslabené tradičné štruktúry somálskej spoločnosti, ktoré po mnoho rokov umožňovali udržať civilný poriadok. Na udržanie moci Barre vyvolával rozpory medzi somálskymi kmeňmi a sial tak semená budúceho bratovražedného boja, ktorý zase prispel k masovému hladu.
V januári 1991 Amerikou podporovaný režim konečne padol. Tí, čo poznajú Somálsko sa zhodujú na tom, že keby USA nepodporovali Barreho režim výdatnou vojenskou pomocou, musel by odstúpiť dlho predtým, ako jeho vláda rozorvala krajinu. Hoci Spojené Štáty vynakladali viac ako 50 miliónov dolárov ročne, neponúkli vlastne žiadnu asistenciu, ktorá by pomohla vybudovať sebestačnú ekonomiku a nakŕmiť obyvateľov Somálska. USA navyše cez Medzinárodný Menový Fond presadili program štrukturálnych reforiem, ktorý vážne oslabil miestnu poľnohospodársku ekonomiku. V spojení s pádom centrálnej vlády, suchom a znepriatelenými milíciami prerušujúcimi dodávky potravín to spôsobilo obrovský hladomor, ktorý vyústil do smrti viac ako 300 000 Somálcov, zväčša detí.
V novembri 1992 odchádzajúca Bushova administratíva poslala 30 000 amerických vojakov, hlavne námorníkov a prepadových oddielov do Somálska na takzvanú humanitárnu misiu, aby pomohli pri distribúcii humanitárnej pomoci. Túto pomoc prerušovali ozbrojené milície takže sa nedostávala k civilnému obyvateľstvu, ktoré ju potrebovalo. Bezpečnostná rada OSN túto iniciatívu nasledujúci mesiac odsúhlasila.
Veľké množstvo Somálcov považovalo americké jednotky za reprezentantov vlády, ktorá bola najväčším západným podporovateľom nenávideného diktátora. Odpor rástol a to hlavne preto, že elitné bojové jednotky neboli vycvičené pre takéto humanitárne misie. Streľba na americké vojenské cestné zátarasy bola čoraz bežnejšia a Somálčania sa stali svedkami scén, ako zväčša bieli Američania trýznia a strieľajú ich čiernych krajanov. Úloha Spojených Štátov navyše prerástla do pokusov odzbrojiť niektorých vojnových magnátov, čo viedlo k ozbrojeným zrážkam, nezriedka v husto obývaných mestských oblastiach. S láskavým súhlasom amerických daňových poplatníkov boli Barreho ozbrojeným silám podlané tisíce pušiek M16, ktoré sa teraz dostali do rúk znepriatelených milícií a tie ich používali nielen na to, aby sa zabíjali navzájom a aby narúšali distribúciu humanitárnej pomoci, ale aj proti americkým vojakom.
Tu už bolo jasné, že Spojené Štáty výrazne podcenili miestny odpor. V máji 1993 nasledujúceho roku predali misiu OSN. Bolo to prvý krát, čo medzinárodné sily plnili naraz úlohy zamerané na udržanie pokoja a vynútenie mieru a zároveň zabezpečovali humanitárnu pomoc. Bolo to tiež prvý krát, čo OSN zasiahli bez formálneho pozvania vlády dotyčnej krajiny (pretože žiadna neexistovala). Americké sily, vedúce teraz misiu OSN, pokračovali v stále agresívnejších nájazdoch, vrátane významnej bitky v Mogadiše.
A do tejto hustej atmosféry nás zavedie film Black hawk down.
Český názov: Čierny jestřáb sestřelen
Rok výroby: 2001
Približná stopáž: 144 min
Krajina výroby: USA
Réžia: Ridley Scott
Scenár: Ken Nolan
Kamera: Slavomir Idziak
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Josh Hartnett, Eric Bana, Tom Sizemore, Ewan McGregor, Sam Shepard, William Fichtner, Jason Isaacs, Ewen Bremner, Tom Hardy
Jeseň 1993 - centrálna vláda kontroluje len o niečo viac ako jednu časť hlavného mesta Mogadišo. Na severe vládne separatistická vláda a zvyšok krajiny kontrolujú znepriatelení vojnoví magnáti a vodcovia kmeňov. Hladomor dosahuje biblických rozmerov a zahraničná potravinová pomoc sa stáva predmetom korupcie a zúrivých bojov medzi gangmi. V hlavnom meste Mogadishe vládne strach a nepredstaviteľný chaos.
Apríl 1993 – Vodca najsilnejšieho klanu Aidid vyhlasuje vojnu OSN
Jún 1993 – Aididova polícia prepadne a zmasakruje 24 pakistanských vojakov a začína sa zemeriavať na americký personál ...
August 1993 – americkí elitní vojaci Delta Force, Rangers a 160-ty SOAR sú poslaní do Mogadiša odstrániť Aidida a nastoliť mier.
Misia mala trvať tri týždne, ale po šiestich začína byť Washington netrpezlivý. V prvých minútach filmu sa dostávame do prostredia americkej základne a z časti nahliadneme do ulíc mesta. Tu sa nám režisér snažil predostrieť charakter amerických vojakov v bežných chvíľach ich dňa (pozn. autora – v čase tejto operácie prebehol médiami výrok amerického ministra obrany, ako povedal spolupracovníkovi : "Posielame Rangerov do Somálska. Nedokážeme ich ukontrolovať. Sú ako príliš vycvičení pitbulli. Nikto ich nezvládne.").
A zrazu sme v jesennom mogadiškom ráne (3. október 1993 - 5:45). Deň sa začína ... rušná tržnica hlavného mesta Baraka ... v stánkoch sa dajú voľne kúpiť zbrane ... Američania sa pripravujú na operáciu – podľa 3-och zdrojov z ulice sa má konať schôdzka, na ktorej by mal byť Omar Salad (politický poradca) a Abdi Hassan Awale (minister obrany). A práve týchto dvoch ľudí treba zaistiť. Akcia je naplánovaná na 15:45. Cieľ je od základne vzdialený 3 míle a celá operácia nemá byť dlhšia ako 30 minút. Presnú lokalizáciu (budovu na tržnici) označí domorodý informátor na bielom Mercedese s čiernym krížom na streche.
15:42 - Do centra Mogadishu je z vrtulníkov vysadených 120 amerických vojakov.
Nikto však nepočítal so zúrivou nenávisťou, ktorá proti americkým vojakom postaví nielen príslušníkov nepriateľských polovojenských klanov ale aj civilistov. Celé mesto sa zmení na smrtiacu pascu. V labyrinte ulíc sa ukrývajú desiatky nepriateľov. Po tom, čo sú dve helikoptéry UH-60 Black Hawk zostrelené nad mestom a 99 amerických vojakov obkľúčených stovkami povstalcov, sa z mierovej misie stane krvavý zápas o holé prežitie ...
Akcia trvala 15 hodín a niesla takmer katastrofické následky. Zostrelené boli dva vrtuľníky UH-60 Black Hawk, zomrelo pri nej 19 Američanov a vyše 1000 Somálčanov. O dva týždne neskôr Bill Clinton stiahol Delta Force & Rangers zo Somálska. V marci 1994 odišli aj ostatné jednotky USA a o rok neskôr ich nasledovali všetky jednotky OSN.
22.07.2005
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down
Black hawk down