1. jarný deň a jeho svätenie
Prichádza doba, keď zima je už definitívne za nami a príroda sa preberá zo svojho spánku. Je to čas zasvätený zdraviu, čas začiatkov činností, zariekavania a starostlivosti o „rituálnu“ záhradku. Noc a deň sú práve v tomto období rovnako dlhé. Posledné roky vychádza jarná rovnodennosť už na dvadsiateho a iba raz za štyri roky na dvadsiateho prvého. Tento rok teda môžme privítať astronomickú jar už dnes ráno 6:44.
Prvý jarný deň – rovnodennosť sa naučili ľudia určovať už v mladšej dobe kamennej. Tento deň bol dôležitý pre poľnohospodársky spôsob života, pre stanovenie termínu výsadby kultúrnych rastlín, na ktorom závisel osud celej populácie. Z tohto dôvodu boli konštruované prvé astronomické observatóriá. Jednalo sa o typ lunárno-solárneho kalendára. Bolo to kruhové opevnenie, tzv. rondel, obkolesené priekopami a palisádami so štyrmi bránami, umožňujúce “prvým astronómom” exaktne vymedziť na základe polohy vysokého a nízkeho mesiaca termín príchodu jari. Na Slovensku sa takéto roľnícke observatóriá podobné svetoznámemu megalitickému komplexu Stonehenge v Anglicku nachádzajú napr. v Bučanoch pri Trnave, Žlkovciach alebo v Svodíne.
Ročné obdobia, najmä príchod jari, zohrávali dôležitú úlohu v mytológiách prvých roľníckych civilizácií. Život kultúrnych plodín bol pripodobňovaný k životu človeka a bol opradený rôznymi posvätnými tajomstvami, reflektovanými aj súdobými náboženskými systémami. Prirovnanie ľudského života k rastlinnému sa vyjadruje obrazmi a metaforami vypožičanými z rastlinnej drámy (život je ako poľný kvet atď.). Sviatky rovnodennosti teda siahajú až do prehistorických čias a boli prevzaté aj kresťanstvom, ktoré prebralo mnohé predchádzajúce pohanské zvyky a využilo ich na vlastné religiózne ciele. Medzi najvýznamnejšie z nich patria oslavy Zvestovania narodenia Krista Panne Márii, ktoré v stredoveku súviseli so začatím jarných poľnohospodárskych prác a oslavy najvýznamnejšieho kresťanského sviatku – Veľkej Noci, ako symbolu rituálnej smrti za účelom zmŕtvychvstania a večného života
Už oddávna symbolizuje toto obdobie vajíčko – znamená nový život a znovuzrodenie. Symbolické farby pre toto obdobie sú zelená a zlatá. Zelená je farbou rastlín a novej vitality, žltá či zlatá znamená obnovenú energiu slnka. Aj preto sa vajíčka zvykli maľovať práve zlatou farbou. Tieto dni sú v ľudových zvykoch spájané aj s vodou. Tá je neodmysliteľnou „ingredenciou“ prebúdzajúceho sa života.
Pohanské oslavy jarnej rovnodennosti sú nielen oslavami príchodu jari, ale predovšetkým symbolickými oslavami nových nápadov, túžieb, tajných snov, prebúdzajúcej sa sexuality a plodenia ako takého. Zárodky listov a kvetov, ktoré sa vytvorili pred deviatimi mesiacmi, keď na oblohe vládol Rak sa práve v tomto čase začínajú nalievať a hlásiť k životu, semená a semienka rastlín silou obrov nadvihujú ťažkú, chladnú a temnú zem, kamienky, asfalt, či betón – jednoducho všetko, čo im stojí v ceste, aby sa mohli vydať na niekoľkomesačnú púť za Svetlom. Oslavy jarnej rovnodennosti sú teda oslavou sebauplatňujúcej túžby, ktorá prechodom Slnka do znamenia Barana naplní všetky živé bytosti nášho druhu stvorenia.
Ročné obdobia, najmä príchod jari, zohrávali dôležitú úlohu v mytológiách prvých roľníckych civilizácií. Život kultúrnych plodín bol pripodobňovaný k životu človeka a bol opradený rôznymi posvätnými tajomstvami, reflektovanými aj súdobými náboženskými systémami. Prirovnanie ľudského života k rastlinnému sa vyjadruje obrazmi a metaforami vypožičanými z rastlinnej drámy (život je ako poľný kvet atď.). Sviatky rovnodennosti teda siahajú až do prehistorických čias a boli prevzaté aj kresťanstvom, ktoré prebralo mnohé predchádzajúce pohanské zvyky a využilo ich na vlastné religiózne ciele. Medzi najvýznamnejšie z nich patria oslavy Zvestovania narodenia Krista Panne Márii, ktoré v stredoveku súviseli so začatím jarných poľnohospodárskych prác a oslavy najvýznamnejšieho kresťanského sviatku – Veľkej Noci, ako symbolu rituálnej smrti za účelom zmŕtvychvstania a večného života
Už oddávna symbolizuje toto obdobie vajíčko – znamená nový život a znovuzrodenie. Symbolické farby pre toto obdobie sú zelená a zlatá. Zelená je farbou rastlín a novej vitality, žltá či zlatá znamená obnovenú energiu slnka. Aj preto sa vajíčka zvykli maľovať práve zlatou farbou. Tieto dni sú v ľudových zvykoch spájané aj s vodou. Tá je neodmysliteľnou „ingredenciou“ prebúdzajúceho sa života.
Pohanské oslavy jarnej rovnodennosti sú nielen oslavami príchodu jari, ale predovšetkým symbolickými oslavami nových nápadov, túžieb, tajných snov, prebúdzajúcej sa sexuality a plodenia ako takého. Zárodky listov a kvetov, ktoré sa vytvorili pred deviatimi mesiacmi, keď na oblohe vládol Rak sa práve v tomto čase začínajú nalievať a hlásiť k životu, semená a semienka rastlín silou obrov nadvihujú ťažkú, chladnú a temnú zem, kamienky, asfalt, či betón – jednoducho všetko, čo im stojí v ceste, aby sa mohli vydať na niekoľkomesačnú púť za Svetlom. Oslavy jarnej rovnodennosti sú teda oslavou sebauplatňujúcej túžby, ktorá prechodom Slnka do znamenia Barana naplní všetky živé bytosti nášho druhu stvorenia.
20.03.2008