Záujemcovia o ťažbu uránu si rozdeľujú Slovensko
Banské spoločnosti mali k 1. januáru 2008 registrované povolenia na prieskum zásob uránu v 13 oblastiach Slovenskej republiky. Prieskumné územia sú lokalizované vo všetkých častiach Slovenska – od Nového Mesta nad Váhom až po Zemplínsku oblasť.
Celková rozloha uránových prieskumných území už dnes v SR presahuje 300 km2. Zaujímavosťou je, že väčšinu licencií na prieskum slovenských zásob uránu majú pod kontrolou zahraničné spoločnosti z Kanady a Austrálie.
Kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation kontroluje prieskumné územia na Jahodnej pri Košiciach, v Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi, v oblasti Spišský Štvrtok, Spišský Štiavnik a Švábovce pri Poprade, ako aj lokalitu Kluknava – sever pri Krompachoch.
Rovnako štyri prieskumné územia kontroluje aj austrálska firma Crown Energy. Táto spoločnosť má povolenie na prieskum uránu vo Vikartovciach pri Poprade, v oblasti Kluknava – juh pri Krompachoch, pri obci Selce v tesnej blízkosti Banskej Bystrice a na Zemplíne južne od Trebišova.
Ďalšie firmy plánujú realizovať, alebo už realizujú prieskum uránu v lokalitách Chrasť nad Hornádom pri Gelnici, v priestore Spišské Vlachy medzi Spišskou Novou Vsou a Krompachmi, či v blízkosti Dobšinej. Známe sú aj aktivity kanadskej firmy Ultra Uranium, ktorá má pridelené dve prieskumné územia na západnom Slovensku medzi obcami Kálnica a Selec pri Novom Meste nad Váhom.
Organizácia Greenpeace sa obáva zvýšeného záujmu developerských a banských spoločností o ťažbu uránu na Slovensku. Riziká prípadnej ťažby uránu vidia environmentalisti predovšetkým v narábaní s obrovským množstvom rádioaktívneho materiálu. Po oddelení uránu z rudy zostáva viac než 99 % objemu horniny ako nepotrebný odpad. Vzhľadom na prítomnosť mnohých ďalších rádioaktívnych prvkov obsahuje tento odpad asi 85 % pôvodného množstva rádioaktivity. V uránovej hlušine sú však prítomné aj niektoré toxické látky, napríklad arzén, olovo a ďalšie ťažké kovy. Problematický a mimoriadne finančne náročný je odpadový manažment a likvidácia háld a odkalísk, ktoré po ťažbe a spracovaní uránu zostávajú v regióne, kde bola realizovaná banská činnosť.
Ochranári rovnako upozorňujú, že poplatky pre štát a obce sú v porovnaní s ostatnými krajinami únie neporovnateľne nižšie. Firmy, ktoré momentálne realizujú prieskum platia dotknutej obci len 3.000,- Sk ročne za km2 prieskumného územia. Organizácia Greenpeace vníma legislatívny rozmer problému aj v ustanoveniach geologického zákona, podľa ktorého je účastníkom konania o pridelení prieskumného územia iba navrhovateľ a nie napríklad obec, v ktorej katastri sa ložisko nachádza.
Podľa environmentalistov je naivné si myslieť, že investori vstupujú do projektov prieskumu územia iba z dobrej vôle zmapovať geologické zásoby SR. Podľa Greenpeace sú za prieskumom územia konkrétne projekty na ťažbu uránu.
Greenpeace v tejto súvislosti upozorňuje na zavádzajúci argument ťažobných spoločností, ktoré sa snažia spájať prípadnú ťažbu uránu s argumentom o posilňovaní energetickej sebestačnosti a bezpečnosti SR. „Je to zavádzanie verejnosti. Slovensko totiž nedokáže urán spracovať. Naša krajina nedisponuje technológiami potrebnými na výrobu jadrového paliva a dokonca ani neplánuje ich vývoj. Či sa tu teda urán vyťaží, alebo nie, naše jadrové elektrárne zostanú závislé na dovozoch jadrového paliva zo zahraničia“, uviedol Ing. Karel Polanecký z Greenpeace.
Kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation kontroluje prieskumné územia na Jahodnej pri Košiciach, v Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi, v oblasti Spišský Štvrtok, Spišský Štiavnik a Švábovce pri Poprade, ako aj lokalitu Kluknava – sever pri Krompachoch.
Rovnako štyri prieskumné územia kontroluje aj austrálska firma Crown Energy. Táto spoločnosť má povolenie na prieskum uránu vo Vikartovciach pri Poprade, v oblasti Kluknava – juh pri Krompachoch, pri obci Selce v tesnej blízkosti Banskej Bystrice a na Zemplíne južne od Trebišova.
Ďalšie firmy plánujú realizovať, alebo už realizujú prieskum uránu v lokalitách Chrasť nad Hornádom pri Gelnici, v priestore Spišské Vlachy medzi Spišskou Novou Vsou a Krompachmi, či v blízkosti Dobšinej. Známe sú aj aktivity kanadskej firmy Ultra Uranium, ktorá má pridelené dve prieskumné územia na západnom Slovensku medzi obcami Kálnica a Selec pri Novom Meste nad Váhom.
Organizácia Greenpeace sa obáva zvýšeného záujmu developerských a banských spoločností o ťažbu uránu na Slovensku. Riziká prípadnej ťažby uránu vidia environmentalisti predovšetkým v narábaní s obrovským množstvom rádioaktívneho materiálu. Po oddelení uránu z rudy zostáva viac než 99 % objemu horniny ako nepotrebný odpad. Vzhľadom na prítomnosť mnohých ďalších rádioaktívnych prvkov obsahuje tento odpad asi 85 % pôvodného množstva rádioaktivity. V uránovej hlušine sú však prítomné aj niektoré toxické látky, napríklad arzén, olovo a ďalšie ťažké kovy. Problematický a mimoriadne finančne náročný je odpadový manažment a likvidácia háld a odkalísk, ktoré po ťažbe a spracovaní uránu zostávajú v regióne, kde bola realizovaná banská činnosť.
Ochranári rovnako upozorňujú, že poplatky pre štát a obce sú v porovnaní s ostatnými krajinami únie neporovnateľne nižšie. Firmy, ktoré momentálne realizujú prieskum platia dotknutej obci len 3.000,- Sk ročne za km2 prieskumného územia. Organizácia Greenpeace vníma legislatívny rozmer problému aj v ustanoveniach geologického zákona, podľa ktorého je účastníkom konania o pridelení prieskumného územia iba navrhovateľ a nie napríklad obec, v ktorej katastri sa ložisko nachádza.
Podľa environmentalistov je naivné si myslieť, že investori vstupujú do projektov prieskumu územia iba z dobrej vôle zmapovať geologické zásoby SR. Podľa Greenpeace sú za prieskumom územia konkrétne projekty na ťažbu uránu.
Greenpeace v tejto súvislosti upozorňuje na zavádzajúci argument ťažobných spoločností, ktoré sa snažia spájať prípadnú ťažbu uránu s argumentom o posilňovaní energetickej sebestačnosti a bezpečnosti SR. „Je to zavádzanie verejnosti. Slovensko totiž nedokáže urán spracovať. Naša krajina nedisponuje technológiami potrebnými na výrobu jadrového paliva a dokonca ani neplánuje ich vývoj. Či sa tu teda urán vyťaží, alebo nie, naše jadrové elektrárne zostanú závislé na dovozoch jadrového paliva zo zahraničia“, uviedol Ing. Karel Polanecký z Greenpeace.
03.04.2008