O Slovanoch úplne inak
Keď lord Evans objavil na Kréte písmo, ešte netušil ako dlho bude táto záhada nerozlúštená. Ani za päťdesiat rokov sa nepodarilo toto písmo rozlúštiť. V medzivojnovom období určila Američanka A. F. Koberová, že písmo je pravobežné a slabičné. No neboli známe zvukové hodnoty znakov. Prideliť im ju sa podujal po druhej svetovej vojne Michael Ventris. Na mriežke podobnej krížovke dosadzoval k spoluhláskam samohlásky do slabík tak dlho, až texty podľa nich čítané, zneli pravdepodobne. Bola to práca úmorná a trvala mu tri roky. V roku 1952 za podpory Chadwicka vyhlásil, že nápisovým jazykom je stará a archaická, ale predsa len gréčtina. Ohlasy boli ako u každej teórie za i proti.
V druhej polovici dvadsiateho storočia sa púšťa do lúštenia písma Antonín Horák. Po dvadsiatich rokoch práce mu vychádza revolučná kniha: ,, O Slovanech úplně jinak“ s podtitulom ,,co nebylo o Slovaneh dosud známo“.
Je to pohľad na pravek úplne iný ako sme boli doteraz zvyknutí a nasilu naučení. Nakoľko si mnohí práve na tom, čo sa z povinnosti naučili, vybudovali kariéru, tak toto dielo neuznávajú. Možno bude dlho trvať kým sa svet dozvie skutočnú pravdu o Slovanoch. Pán Horák sa však už u mnohých zapísal ako jeden z najvýznamnejších slavistov. Jeho dielo nesmie ostať zabudnuté, aj o to sa pokúšam v tomto článku. To, že sa jeho kniha rozpredala a zatiaľ neviem, že by sa chystala dotlač, nesmie toto dielo uvrhnúť do zabudnutia.