EP: Proti rakovine treba bojovať účinnejšie
Poslanci Európskeho parlamentu prijali 10. 4. 2008 pomerom hlasov 621:10:6 uznesenie o boji proti rakovine, v ktorom poukazujú na alarmujúce štatistiky týkajúce sa tejto civilizačnej choroby. Text konštatuje, že v roku 2006 sa v EÚ vyskytlo takmer 2,3 milióna nových prípadov rakoviny a viac ako 1 milión ľudí na rakovinu zomrelo, pričom v nových členských krajinách je úmrtnosť na túto chorobu v porovnaní s ostatnými 15 krajinami EÚ vyššia.
Parlament poukazuje na informácie Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC), podľa ktorých je každému tretiemu Európanovi v priebehu jeho života stanovená diagnóza rakoviny a každý štvrtý Európan na túto chorobu zomrie. Najviac úmrtí spôsobuje rakovina pľúc, rakovina hrubého čreva a konečníka a rakovina prsníka.
Rozdiely v EÚ
Uznesenie upozorňuje na to, že v nových členských štátoch, vrátane Slovenska, je úmrtnosť na rakovinu vyššia ako v ostatných 15 krajinách EÚ a uvádza, že medzi dôvody veľkých rozdielov patria najmä "znepokojujúce a neprijateľné rozdiely v kvalite zariadení na liečbu rakoviny, rozdiely v skríningových programoch, usmerneniach pre osvedčené postupy, v rádioterapeutických zariadeniach a v dostupnosti liekov proti rakovine".
Parlament preto požaduje ukončenie týchto rozdielov a Komisiu a členské štáty tiež vyzýva, aby zabezpečili rovnakú dostupnosť onkologických liekov všetkým pacientom vo všetkých členských štátoch.
Prevencia
Vzhľadom na to, že podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa dá minimálne jednej tretine všetkých prípadov rakoviny predchádzať a najúčinnejšou dlhodobou stratégiou je prevencia, poslanci v uznesení vyzývajú Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia v oblasti prevencie, včasného odhalenia, diagnostiky a liečby (vrátane paliatívnej starostlivosti) a všetkých spomínaných aktérov tiež vyzývajú, aby presadzovali informačné kampane o skríningu určené širokej verejnosti.
Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) sa totiž v súčasnosti zo zdravotných rozpočtov členských krajín OECD vynakladajú na prevenciu v priemere len 3%, pričom na zdravotnú starostlivosť a liečbu sa následne vynakladá až 97 %.
Ochrana proti karcinogénom na pracovisku
Podľa nedávnej štúdie odborov je minimálne 8 % ročných úmrtí na rakovinu priamo spôsobených vystavením účinkom karcinogénov na pracovisku. Poslanci preto vyzývajú Komisiu, aby urýchlene podnikla právne kroky voči všetkým členským štátom EÚ, ktoré v plnom rozsahu neuplatňujú smernicu 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov a mutagénov.
Ako príklad uvádzajú štúdiu WHO, ktorá zaradila kryštalický kremeň medzi karcinogény I. triedy, pričom až 3,2 milióna pracovníkov v EÚ je vystavených účinkom tejto látky minimálne počas 75 % ich pracovného času. Podľa odhadov je pritom možné pripísať vystaveniu tejto látke až 2,7 % úmrtí na rakovinu pľúc a priedušiek.
Pracovná skupina EÚ má zvýšiť podiel obyvateľstva na skríningu
Uznesenie EP vyzýva Komisiu, aby zriadila "medziinštitucionálnu pracovnú skupinu EÚ pre rakovinu", ktorá by bola zložená zo zástupcov Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, a ktorá by sa pravidelne schádzala na účely výmeny osvedčených postupov v oblasti prevencie. Pracovná skupina by mala presadzovať nové opatrenia a existujúce skríningové projekty, ktoré by mohli napomôcť zvýšiť podiel obyvateľstva na skríningu rakoviny aspoň o 50 % v každom členskom štáte do roku 2018.
Kódex proti rakovine a Charta práv pacientov
Parlament žiada Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala európsky kódex proti rakovine a aby ho podporovala prostredníctvom informačných kampaní zameraných na konkrétne skupiny obyvateľstva. Okrem toho podnecuje členské štáty, aby prijali národné charty práv pacientov a aby do vývoja politík zdravotníctva začlenili účasť a znalosti pacientov.
Podpora výskumu a vývoja v tejto oblasti
Uznesenie napokon vyzýva Komisiu, aby zo štrukturálnych fondov a 7. rámcového programu pre výskum uvoľnila prostriedky na vytvorenie a financovanie referenčných sietí pre zriedkavé a ťažko liečiteľné formy rakoviny, ako aj na podporu výskumu v oblasti primárnej prevencie, skríningu, včasného odhalenia, nových onkologických liekov a spôsobov liečby, či na podporu výskumu detských onkologických ochorení.
V rozprave o tejto problematike (9. 4. 2008) vystúpili aj dvaja slovenskí europoslanci:
Poslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK) vyslovila potešenie nad tým, že otázka boja proti rakovine sa dostáva nielen do odborných, ale aj do politických kruhov, a poukázala na to, že adekvátna liečba je pri zriedkavých druhoch tohto ochorenia mimoriadne náročná. "Medzi starou európskou pätnástkou a novými krajinami je stále veľká priepasť vo výskyte tohto ochorenia, v jeho neskoršom zachytení, ako aj v prístupe k liečbe vo všetkých fázach ochorenia", uviedla. Slabá prevencia a neskorá diagnostika či liečba pritom podľa jej slov zásadne zhoršujú stav pacienta a jeho šancu na vyliečenie.
V tejto súvislosti vyzdvihla aktivity slovinského predsedníctva EÚ, ktoré si boj proti rakovine dalo ako svoju prioritu, a prítomnú Komisárku pre zdravie požiadala, aby zabezpečila, že tento boj nebude len prioritou 6-mesačného predsedníctva. "Odborné lekárske kruhy, ako napr. ESMO, pacientske organizácie, ale aj my v Európskom parlamente Vás v hľadaní riešení podporíme", uviedla na záver.
Europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) poukázal na najčastejšie formy rakoviny, medzi ktoré patrí rakovina pľúc, kolorektálny karcinóm a rakovina prsníka a pripomenul, že rakovina pľúc sa vyskytuje až päťkrát častejšie ako všetky ostatné druhy rakoviny spolu.
"Je nesporné, že fajčenie, nielen aktívne, ale aj pasívne, vyvoláva rakovinu. Tiež platí, že tí ľudia, ktorí ochorejú na rakovinu pľúc, sú až 95% fajčiari alebo pasívni fajčiari", upozornil.
Preto podľa jeho slov nestačia nápisy na krabičkách cigariet, ale je potrebné zaviesť kvalitné zákony na ochranu nefajčiarov. "V krajinách, kde platia dobré a dostatočne reštriktívne zákony, sa výrazne zlepšil zdravotný stav a ušetrili sa miliardy, ktoré inak vydávame na liečenie rakovinou trpiacich pacientov", informoval.
Ako tiež dodal, v odbornej literatúre sa čoraz častejšie vyskytujú aj odborné práce, ktoré hovoria o priamom vzťahu medzi dlhodobým užívaním hormonálnej antikoncepcie a rakovinou prsníka. Vyzval preto Komisiu a EP, aby sa touto problematikou začali vážne zaoberať.
Rozdiely v EÚ
Uznesenie upozorňuje na to, že v nových členských štátoch, vrátane Slovenska, je úmrtnosť na rakovinu vyššia ako v ostatných 15 krajinách EÚ a uvádza, že medzi dôvody veľkých rozdielov patria najmä "znepokojujúce a neprijateľné rozdiely v kvalite zariadení na liečbu rakoviny, rozdiely v skríningových programoch, usmerneniach pre osvedčené postupy, v rádioterapeutických zariadeniach a v dostupnosti liekov proti rakovine".
Parlament preto požaduje ukončenie týchto rozdielov a Komisiu a členské štáty tiež vyzýva, aby zabezpečili rovnakú dostupnosť onkologických liekov všetkým pacientom vo všetkých členských štátoch.
Prevencia
Vzhľadom na to, že podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa dá minimálne jednej tretine všetkých prípadov rakoviny predchádzať a najúčinnejšou dlhodobou stratégiou je prevencia, poslanci v uznesení vyzývajú Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia v oblasti prevencie, včasného odhalenia, diagnostiky a liečby (vrátane paliatívnej starostlivosti) a všetkých spomínaných aktérov tiež vyzývajú, aby presadzovali informačné kampane o skríningu určené širokej verejnosti.
Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) sa totiž v súčasnosti zo zdravotných rozpočtov členských krajín OECD vynakladajú na prevenciu v priemere len 3%, pričom na zdravotnú starostlivosť a liečbu sa následne vynakladá až 97 %.
Ochrana proti karcinogénom na pracovisku
Podľa nedávnej štúdie odborov je minimálne 8 % ročných úmrtí na rakovinu priamo spôsobených vystavením účinkom karcinogénov na pracovisku. Poslanci preto vyzývajú Komisiu, aby urýchlene podnikla právne kroky voči všetkým členským štátom EÚ, ktoré v plnom rozsahu neuplatňujú smernicu 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov a mutagénov.
Ako príklad uvádzajú štúdiu WHO, ktorá zaradila kryštalický kremeň medzi karcinogény I. triedy, pričom až 3,2 milióna pracovníkov v EÚ je vystavených účinkom tejto látky minimálne počas 75 % ich pracovného času. Podľa odhadov je pritom možné pripísať vystaveniu tejto látke až 2,7 % úmrtí na rakovinu pľúc a priedušiek.
Pracovná skupina EÚ má zvýšiť podiel obyvateľstva na skríningu
Uznesenie EP vyzýva Komisiu, aby zriadila "medziinštitucionálnu pracovnú skupinu EÚ pre rakovinu", ktorá by bola zložená zo zástupcov Komisie, Rady a Európskeho parlamentu, a ktorá by sa pravidelne schádzala na účely výmeny osvedčených postupov v oblasti prevencie. Pracovná skupina by mala presadzovať nové opatrenia a existujúce skríningové projekty, ktoré by mohli napomôcť zvýšiť podiel obyvateľstva na skríningu rakoviny aspoň o 50 % v každom členskom štáte do roku 2018.
Kódex proti rakovine a Charta práv pacientov
Parlament žiada Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala európsky kódex proti rakovine a aby ho podporovala prostredníctvom informačných kampaní zameraných na konkrétne skupiny obyvateľstva. Okrem toho podnecuje členské štáty, aby prijali národné charty práv pacientov a aby do vývoja politík zdravotníctva začlenili účasť a znalosti pacientov.
Podpora výskumu a vývoja v tejto oblasti
Uznesenie napokon vyzýva Komisiu, aby zo štrukturálnych fondov a 7. rámcového programu pre výskum uvoľnila prostriedky na vytvorenie a financovanie referenčných sietí pre zriedkavé a ťažko liečiteľné formy rakoviny, ako aj na podporu výskumu v oblasti primárnej prevencie, skríningu, včasného odhalenia, nových onkologických liekov a spôsobov liečby, či na podporu výskumu detských onkologických ochorení.
V rozprave o tejto problematike (9. 4. 2008) vystúpili aj dvaja slovenskí europoslanci:
Poslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK) vyslovila potešenie nad tým, že otázka boja proti rakovine sa dostáva nielen do odborných, ale aj do politických kruhov, a poukázala na to, že adekvátna liečba je pri zriedkavých druhoch tohto ochorenia mimoriadne náročná. "Medzi starou európskou pätnástkou a novými krajinami je stále veľká priepasť vo výskyte tohto ochorenia, v jeho neskoršom zachytení, ako aj v prístupe k liečbe vo všetkých fázach ochorenia", uviedla. Slabá prevencia a neskorá diagnostika či liečba pritom podľa jej slov zásadne zhoršujú stav pacienta a jeho šancu na vyliečenie.
V tejto súvislosti vyzdvihla aktivity slovinského predsedníctva EÚ, ktoré si boj proti rakovine dalo ako svoju prioritu, a prítomnú Komisárku pre zdravie požiadala, aby zabezpečila, že tento boj nebude len prioritou 6-mesačného predsedníctva. "Odborné lekárske kruhy, ako napr. ESMO, pacientske organizácie, ale aj my v Európskom parlamente Vás v hľadaní riešení podporíme", uviedla na záver.
Europoslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) poukázal na najčastejšie formy rakoviny, medzi ktoré patrí rakovina pľúc, kolorektálny karcinóm a rakovina prsníka a pripomenul, že rakovina pľúc sa vyskytuje až päťkrát častejšie ako všetky ostatné druhy rakoviny spolu.
"Je nesporné, že fajčenie, nielen aktívne, ale aj pasívne, vyvoláva rakovinu. Tiež platí, že tí ľudia, ktorí ochorejú na rakovinu pľúc, sú až 95% fajčiari alebo pasívni fajčiari", upozornil.
Preto podľa jeho slov nestačia nápisy na krabičkách cigariet, ale je potrebné zaviesť kvalitné zákony na ochranu nefajčiarov. "V krajinách, kde platia dobré a dostatočne reštriktívne zákony, sa výrazne zlepšil zdravotný stav a ušetrili sa miliardy, ktoré inak vydávame na liečenie rakovinou trpiacich pacientov", informoval.
Ako tiež dodal, v odbornej literatúre sa čoraz častejšie vyskytujú aj odborné práce, ktoré hovoria o priamom vzťahu medzi dlhodobým užívaním hormonálnej antikoncepcie a rakovinou prsníka. Vyzval preto Komisiu a EP, aby sa touto problematikou začali vážne zaoberať.
22.04.2008