EP podporil novú smernicu o odpadoch
Poslanci Európskeho parlamentu schválili návrh smernice o odpadoch. Táto legislatíva, na ktorej znení sa Parlament dohodol s Radou, stanovuje ciele pre opätovné využitie a recykláciu odpadu do roku 2020. Smernica tiež stanovuje pravidlá pre recykláciu a ukladá členským štátom povinnosť vypracovať záväzné programy na predchádzanie vzniku odpadov. Na základe prijatého znenia bude spaľovanie odpadov za určitých podmienok považované za „využitie odpadu“. Smernica tiež stanovuje definície a základné pravidlá pre ďalšiu európsku legislatívu v tejto oblasti.
S ohľadom na dramatický nárast produkcie odpadu v Európskej únii navrhla Európska komisia v septembri 2005 revíziu smernice z roku 1975, ktorá stanoví pravidlá pre recykláciu. Zároveň ukladá členským štátom povinnosť vypracovať záväzné národné programy na obmedzenie produkcie odpadu (plán pre nakladanie s odpadom a plán na predchádzanie vzniku odpadu).
Nová legislatíva taktiež zjednodušuje doterajší právny rámec. Do rámcovej smernice začleňuje smernicu o nakladaní s odpadovými olejmi a smernicu o nebezpečnom odpade. Rámcová smernica okrem toho stanovuje definície a základné pravidlá pre ďalšiu európsku legislatívu o odpadoch.
Spravodajkyňa Caroline JACKSON (EPP-ED, UK) v rozprave uviedla, že rokovania s Radou boli veľmi náročné. „Ide o najlepší kompromis, ktoré bolo možné dosiahnuť. Prijatie tejto smernice je preto dôležitým okamihom pre Parlament, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil jej znenie. Pôvodný návrh Komisie obsahoval príliš technické ustanovenia. Poslanci však do smernice začlenili ciele v oblasti recyklácie, zdôraznili potrebu predchádzania vzniku odpadu a začlenili ustanovenie o hierarchii odpadov“.
Kompromis v rozprave v pléne podporili ďalší rečníci. Niektorí poslanci však vyjadrili presvedčenie, že by sa mali zaviesť ambicióznejšie ciele najmä pokiaľ ide o recykláciu a opätovné použitie odpadu. Vyjadrili sklamanie nad tým, že plány na predchádzanie vzniku odpadov nebudú povinne obsahovať záväzné ciele.
Záväzné ciele pre stabilizáciu, opätovné využitie a recyklácia odpadu
V kompromisnom znení bola zohľadnená požiadavka Parlamentu na začlenenie ustanovenia o opätovnom využití a recyklácii, ktorý nebol súčasťou pôvodného návrhu Komisie ani spoločného postoja Rady. Podľa prijatého textu by mali členské štáty prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie nasledovných cieľov: zasadiť sa, aby sa do roku 2020 podiel opätovného využitia a recyklácie komunálneho a podobného odpadu (papier, sklo a podobne) dosahoval najmenej 50 percent hmotnosti. Pri stavebnom a demolačnom odpade by mal dosiahnuť tento podiel 70%.
Komisár DIMAS vo včerajšej rozprave zdôraznil, že „bolo veľmi ťažké presvedčiť členské štáty, aby zaviedli uvedené ciele“. Poslancov zároveň uistil, že ak členské štáty nesplnia tieto ciele do roku 2020, Komisia ich môže predvolať na súd za nedodržanie ustanovenia smernice.
Cieľ pre priemyselný odpad a odpad vznikajúci pri výrobe, ktorého zavedenie požadoval Parlament, napokon nebol do kompromisného textu začlenený. Komisia však do roku 2020 tieto ciele posúdi a zváži prípadné stanovenie cieľov pre ďalšie druhy odpadov.
Predchádzanie vzniku odpadov
Nová smernica ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť do piatich rokov od jej vstupu do platnosti plány nakladania s odpadom a plány predchádzania vzniku odpadov, vrátane stanovenia cieľov. Komisia okrem toho do konca roku 2014 navrhne opatrenia o predchádzaní vzniku odpadov a oddelenia cieľov na rok 2020.
Spaľovanie
Parlament považuje za jeden z najdôležitejších cieľov zníženie objemu odpadov, ktorý sa vyváža na skládky a je spaľovaný. Poslanci však boli v tejto otázke nejednotní: diskusia sa týkala toho, či by malo byť spaľovanie považované za „odstránenie“ alebo „využitie“ odpadov. Poslanci napokon podporili spoločné stanovisko Rady a Komisie, podľa ktorého by sa malo spaľovanie považovať za „využitie“ odpadov, pretože spĺňa určité štandardy pokiaľ ide o energetickú účinnosť. Podľa Komisie by však iba energeticky najúčinnejšie spaľovne mali byť označené za „zariadenia na využívanie odpadov“.
Spravodajkyňa v rozprave uviedla, že „toto opatrenie povedie spaľovne k tomu, aby sa usilovali o dosiahnutie vysokých štandardov“.
Európsky parlament tiež presadil ustanovenie, na základe ktorého bude zmienka o energetickej účinnosti šesť rokov od vstupu smernice do platnosti opätovne revidovaná.
Záväzná päťstupňová hierarchia spôsobov nakladania s odpadmi
Súčasťou kompromisného znenia je taktiež päťstupňová hierarchia ako nakladať s odpadmi, ktorá má umožniť efektívne predchádzanie a zníženie objemu produkcie odpadu. Táto hierarchia uvádza poradie preferencií pre nakladanie s odpadmi: predchádzanie, opätovné použitie, recyklácia, ďalšie využitie a napokon šetrné odstránenie z hľadiska životného prostredia. Hierarchia je záväzná a členské štáty by ju mali považovať za prioritu.
Smernica zavádza definíciu pre vedľajšie produkty a prípady, kedy „odpad prestáva byť odpadom“. Jej znenie vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu triedeného zberu biologického odpadu.
Číselné a štatistické údaje
V Európe sa každoročne vyprodukuje 1,8 miliárd ton odpadov, čo zodpovedá 3,5 tonám na osobu. Tento objem rastie rýchlejšie ako HDP a menej než tretina odpadu je spätne recyklovaná. Niektoré členské štáty vyvážajú na skládky až 90% svojho odpadu, iné len 10%.
Prevažnú časť celkového objemu odpadu tvorí predovšetkým odpad z domácností, obchodných činností (teda obchodov, reštaurácii, nemocníc atď.), priemyslu (napr. farmaceutické spoločnosti, odevný priemysel), poľnohospodárstva, stavebníctva a z demolácie, hutného priemyslu a výroby energie.
V roku 1995 vyprodukoval každý občan EÚ v priemere 460kg odpadov. Do roku 2004 sa tento objem zvýšil na 520kg a očakáva sa, že v roku 2020 by mal dosiahnuť 680kg. Tieto údaje dokazujú, že za 25 rokov došlo k 50% zvýšeniu produkcie odpadu. Dôvodom je predovšetkým narastajúca konzumácia zo strany finálnych spotrebiteľov (priemerný nárast v EÚ-15 o 2% a v EÚ-12 o 4% do roku 2020).
Medzi členskými štátmi EÚ-15 a EÚ-12 sú však významné rozdiely. Zatiaľ čo na jednu osobu z EÚ-15 pripadá v priemere 570kg odpadu, občan EÚ-12 vyprodukuje v priemere len 335kg. Napriek tomu sa očakáva, že vzhľadom k spotrebiteľským trendom v EÚ-12 bude produkcia týchto krajín v blízkej budúcnosti dosahovať objem produkcie EÚ-15.
V roku 2005 bolo 49% odpadu vyvezených na skládky, 18% spálených a len 27% recyklovaných či kompostovaných.
Vysvetlenie hlasovania:
V tzv. vysvetleniach hlasovania vystúpila aj slovenská europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK):
Výsledkom konzumnej spoločnosti je obrovské množstvo odpadu, ktoré strpčuje život ľudí hlavne vo veľkých európskych mestách. Hoci sa v posledných rokoch recyklácia a druhotné použitie odpadových materiálov zvýšili, množstvo odpadu na skládkach v EÚ je stále privysoké.
Aj keď dohodnutý kompromisný balíček nie je ideálny, text smernice pokladám za politicky ambiciózny nástroj v oblasti odpadového hospodárstva pre budúce generácie EÚ, preto som podporila správu spravodajkyne Caroline Jackson.
Na báze tejto smernice budú musieť členské krajiny zlepšiť svoje odpadové hospodárstvo. Oceňujem, že do tejto smernice boli zakotvené aj otázky týkajúce sa zneškodňovania nebezpečného odpadu a nebezpečných olejov. Verím, že členské štáty podľa dohodnutého textu splnia všetky ambiciózne ciele, hlavne že zavedú do roku 2015 systémy zberu triedeného odpadu pre papier, kov, plasty, sklo, textil, iný biologicky rozložiteľný odpad, oleje a nebezpečný odpad.
Nová legislatíva taktiež zjednodušuje doterajší právny rámec. Do rámcovej smernice začleňuje smernicu o nakladaní s odpadovými olejmi a smernicu o nebezpečnom odpade. Rámcová smernica okrem toho stanovuje definície a základné pravidlá pre ďalšiu európsku legislatívu o odpadoch.
Spravodajkyňa Caroline JACKSON (EPP-ED, UK) v rozprave uviedla, že rokovania s Radou boli veľmi náročné. „Ide o najlepší kompromis, ktoré bolo možné dosiahnuť. Prijatie tejto smernice je preto dôležitým okamihom pre Parlament, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil jej znenie. Pôvodný návrh Komisie obsahoval príliš technické ustanovenia. Poslanci však do smernice začlenili ciele v oblasti recyklácie, zdôraznili potrebu predchádzania vzniku odpadu a začlenili ustanovenie o hierarchii odpadov“.
Kompromis v rozprave v pléne podporili ďalší rečníci. Niektorí poslanci však vyjadrili presvedčenie, že by sa mali zaviesť ambicióznejšie ciele najmä pokiaľ ide o recykláciu a opätovné použitie odpadu. Vyjadrili sklamanie nad tým, že plány na predchádzanie vzniku odpadov nebudú povinne obsahovať záväzné ciele.
Záväzné ciele pre stabilizáciu, opätovné využitie a recyklácia odpadu
V kompromisnom znení bola zohľadnená požiadavka Parlamentu na začlenenie ustanovenia o opätovnom využití a recyklácii, ktorý nebol súčasťou pôvodného návrhu Komisie ani spoločného postoja Rady. Podľa prijatého textu by mali členské štáty prijať opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie nasledovných cieľov: zasadiť sa, aby sa do roku 2020 podiel opätovného využitia a recyklácie komunálneho a podobného odpadu (papier, sklo a podobne) dosahoval najmenej 50 percent hmotnosti. Pri stavebnom a demolačnom odpade by mal dosiahnuť tento podiel 70%.
Komisár DIMAS vo včerajšej rozprave zdôraznil, že „bolo veľmi ťažké presvedčiť členské štáty, aby zaviedli uvedené ciele“. Poslancov zároveň uistil, že ak členské štáty nesplnia tieto ciele do roku 2020, Komisia ich môže predvolať na súd za nedodržanie ustanovenia smernice.
Cieľ pre priemyselný odpad a odpad vznikajúci pri výrobe, ktorého zavedenie požadoval Parlament, napokon nebol do kompromisného textu začlenený. Komisia však do roku 2020 tieto ciele posúdi a zváži prípadné stanovenie cieľov pre ďalšie druhy odpadov.
Predchádzanie vzniku odpadov
Nová smernica ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť do piatich rokov od jej vstupu do platnosti plány nakladania s odpadom a plány predchádzania vzniku odpadov, vrátane stanovenia cieľov. Komisia okrem toho do konca roku 2014 navrhne opatrenia o predchádzaní vzniku odpadov a oddelenia cieľov na rok 2020.
Spaľovanie
Parlament považuje za jeden z najdôležitejších cieľov zníženie objemu odpadov, ktorý sa vyváža na skládky a je spaľovaný. Poslanci však boli v tejto otázke nejednotní: diskusia sa týkala toho, či by malo byť spaľovanie považované za „odstránenie“ alebo „využitie“ odpadov. Poslanci napokon podporili spoločné stanovisko Rady a Komisie, podľa ktorého by sa malo spaľovanie považovať za „využitie“ odpadov, pretože spĺňa určité štandardy pokiaľ ide o energetickú účinnosť. Podľa Komisie by však iba energeticky najúčinnejšie spaľovne mali byť označené za „zariadenia na využívanie odpadov“.
Spravodajkyňa v rozprave uviedla, že „toto opatrenie povedie spaľovne k tomu, aby sa usilovali o dosiahnutie vysokých štandardov“.
Európsky parlament tiež presadil ustanovenie, na základe ktorého bude zmienka o energetickej účinnosti šesť rokov od vstupu smernice do platnosti opätovne revidovaná.
Záväzná päťstupňová hierarchia spôsobov nakladania s odpadmi
Súčasťou kompromisného znenia je taktiež päťstupňová hierarchia ako nakladať s odpadmi, ktorá má umožniť efektívne predchádzanie a zníženie objemu produkcie odpadu. Táto hierarchia uvádza poradie preferencií pre nakladanie s odpadmi: predchádzanie, opätovné použitie, recyklácia, ďalšie využitie a napokon šetrné odstránenie z hľadiska životného prostredia. Hierarchia je záväzná a členské štáty by ju mali považovať za prioritu.
Smernica zavádza definíciu pre vedľajšie produkty a prípady, kedy „odpad prestáva byť odpadom“. Jej znenie vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu triedeného zberu biologického odpadu.
Číselné a štatistické údaje
V Európe sa každoročne vyprodukuje 1,8 miliárd ton odpadov, čo zodpovedá 3,5 tonám na osobu. Tento objem rastie rýchlejšie ako HDP a menej než tretina odpadu je spätne recyklovaná. Niektoré členské štáty vyvážajú na skládky až 90% svojho odpadu, iné len 10%.
Prevažnú časť celkového objemu odpadu tvorí predovšetkým odpad z domácností, obchodných činností (teda obchodov, reštaurácii, nemocníc atď.), priemyslu (napr. farmaceutické spoločnosti, odevný priemysel), poľnohospodárstva, stavebníctva a z demolácie, hutného priemyslu a výroby energie.
V roku 1995 vyprodukoval každý občan EÚ v priemere 460kg odpadov. Do roku 2004 sa tento objem zvýšil na 520kg a očakáva sa, že v roku 2020 by mal dosiahnuť 680kg. Tieto údaje dokazujú, že za 25 rokov došlo k 50% zvýšeniu produkcie odpadu. Dôvodom je predovšetkým narastajúca konzumácia zo strany finálnych spotrebiteľov (priemerný nárast v EÚ-15 o 2% a v EÚ-12 o 4% do roku 2020).
Medzi členskými štátmi EÚ-15 a EÚ-12 sú však významné rozdiely. Zatiaľ čo na jednu osobu z EÚ-15 pripadá v priemere 570kg odpadu, občan EÚ-12 vyprodukuje v priemere len 335kg. Napriek tomu sa očakáva, že vzhľadom k spotrebiteľským trendom v EÚ-12 bude produkcia týchto krajín v blízkej budúcnosti dosahovať objem produkcie EÚ-15.
V roku 2005 bolo 49% odpadu vyvezených na skládky, 18% spálených a len 27% recyklovaných či kompostovaných.
Vysvetlenie hlasovania:
V tzv. vysvetleniach hlasovania vystúpila aj slovenská europoslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK):
Výsledkom konzumnej spoločnosti je obrovské množstvo odpadu, ktoré strpčuje život ľudí hlavne vo veľkých európskych mestách. Hoci sa v posledných rokoch recyklácia a druhotné použitie odpadových materiálov zvýšili, množstvo odpadu na skládkach v EÚ je stále privysoké.
Aj keď dohodnutý kompromisný balíček nie je ideálny, text smernice pokladám za politicky ambiciózny nástroj v oblasti odpadového hospodárstva pre budúce generácie EÚ, preto som podporila správu spravodajkyne Caroline Jackson.
Na báze tejto smernice budú musieť členské krajiny zlepšiť svoje odpadové hospodárstvo. Oceňujem, že do tejto smernice boli zakotvené aj otázky týkajúce sa zneškodňovania nebezpečného odpadu a nebezpečných olejov. Verím, že členské štáty podľa dohodnutého textu splnia všetky ambiciózne ciele, hlavne že zavedú do roku 2015 systémy zberu triedeného odpadu pre papier, kov, plasty, sklo, textil, iný biologicky rozložiteľný odpad, oleje a nebezpečný odpad.
20.06.2008