OMEGA-3 - Olej, ktorý hýbe mozgom
Mozog je súčasťou tela. Tak ako bunky ostatných orgánov, aj mozgové bunky sa neprestajne obnovujú. Zajtrajšie bunky sa teda vytvárajú z toho, čo jeme dnes. Zázračné omega-3 kyseliny nielenže vo veľkej miere znižujú riziko predčasnej smrti u pacientov postihnutých infarktom, rovnako liečia stavy úzkosti a depresie. Ide vlastne o spojené nádoby, o uzdravenie tela i duše. Výskum na Harvardovej univerzite v roku 1999 priniesol ohromujúce výsledky. A odvtedy viaceré výskumy potvrdili priaznivý vplyv esenciálnych kyselín omega-3 na depresívne stavy. Ich príznaky zoslabli, alebo úplne zanikli.
Medzi symptómy depresie zaraďujeme smútok, nedostatok energie, úzkosť, nespavosť, pokles libida, samovražedné sklony. Omega-3 sú potrebné na fungovanie celého nášho organizmu, no predovšetkým sú nevyhnutné pre náš mozog. Ked napríklad počas výskumu potkany nedostávali v potrave tieto kyseliny, zmocňovala sa ich panika a nevedeli sa učit nové úlohy. A kde sa nachádzajú tieto vzácne mastné kyseliny? Hlavne v morských riasach a v planktóne. Preto ich najlepším zdrojom sú ryby chladných morí, a to ryby mastné: makrela, sardely, sardinky, haringy. Menej výdatným zdrojom sú rastlinné produkty: ľanové semiačka, orechy, repkový olej a všetky zelené listové zeleniny. Naša strava je veľmi chudobná na potraviny s obsahom esenciálnych kyselín omega 3. Možno aj to súvisí s veľkým výskytom depresií. Zároveň sa v našej strave zvýšil podiel mastných kyselín omega 6, ktoré sa nachádzajú v rastlinných olejoch a najmä v mäse zvierat kŕmených obilninami a živocíšnou múčkou. Omega 6 podporujú zápalové procesy v tele, ktoré zhoršujú najrozšírenejšie a najvážnejšie ochorenia - kardiovaskulárne, rakovinu, artritídu, Alzheimerovu choroba. Záver je jednoduchý: treba jesť menej mäsa (hovädzie, bravčové, hydina) a viac rýb. Ak to pre nás znamená problém, využívajme aspon potravinové doplnky – napríklad rybí olej v kapsulách s obsahom esenciálnych kyselín omega 3, ktorý už u nás bežne dostať v lekárňach.
Mozog sa z dvoch tretín skladá z mastných kyselín. Tie predstavujú základ membrán nervových buniek, ich “obal”, cez ktorý prechádzajú všetky spojenia medzi nervovými bunkami v mozgu i v tele. To, čo jeme sa priamo dostáva do týchto membrán a tvorí ich osnovu. Ak konzumujeme predovšetkým nasýtené mastné kyseliny, ako napríklad maslo či iný živocíšny tuk, ktorý je pri okolitej teplote tuhý, táto tuhosť sa odráža v nepružnosti nervových buniek. Ak, naopak, jeme nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú pri okolitej teplote tekuté, obaly nervových buniek sú mäkšie, pružnejšie a komunikácia medzi bunkami je stabilnejšia. Najmä ak ide o mastné kyseliny omega 3.
Ich vplyv na správanie nie je zanedbateľný. Ak zo stravy laboratórnych potkanov vylúčime omega 3, ich správanie sa za niekoľko týždňov úplne zmení: sú bojazlivé, už sa nenaučia nové úlohy a v stresových situáciách podľahnú panike (napríklad keď sa majú dostať z bazénika po záchrannom mostíku). A čo je ešte vážnejšie, strava chudobná na omega 3 obmedzuje zážitky spojené s potešením a rozkošou. Tieto pokusné zvieratká potrebujú oveľa vyššie dávky morfia, aby prejavili aspoň nejaký záujem, pričom táto droga je symbolom ľahkého potešenia...
Iná skupina francúzskych výskumníkov zasa ukázala, že strava bohatá na omega 3, napríklad strava Eskimákov, ktorí denne prijímajú až 16 g rybieho oleja, na dlhý cas zvyšuje produkciu neurotransmiterov energie a dobrej nálady v emocionálnom mozgu. (Ide najmä o dopamín, neurotransmiter zodpovedný za energizujúce a euforizujúce prejavy amfetamínov a kokaínu.)
Správny jedálny lístok nemá zabúdať na rybyZjednodušene povedané, „Omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Mastné kyseliny sú látky, ktorých štruktúra pripomína vlak. Vagóny sú uhlíky. Je ich od 14 do 20 a občas aj viac. Pekne za sebou. Každý uhlík je pomenovaný písmenom abecedy. Začína alfa, potom beta... Pre účinok je v podstate jedno čo sa deje v strede vlaku, dôležitý je začiatok a koniec. Alfa a omega. Správne tušíte, že tá omega znamená, že sa čosi významné deje na konci vlaku. To významné je, že sú tam tie posledné uhlíky (vagóny) pospájané nie jedným spojovníkom (chemickou väzbou), ale viacerými. Jednoducho boli tieto vagóny pri spájaní nenásytné.
Elektrošoky kontra rybí olej
Keď profesori odporúčali Keithovi, aby zanechal štúdiá pre zhoršujúce sa intelektuálne schopnosti, jeho rodičia sa veľmi znepokojili. Napriek nápadnej utiahnutosti a moróznosti bol Keith vždy dobrým žiakom. Bol veľmi naviazaný na matku a stále vyhľadával jej spoločnosť. Vo dne bol takmer bez energie a nemohol sa sústrediť na prácu. Kedže vždy mu záležalo na výsledkoch dosiahnutých v škole, lebo sa tak definoval vo vzťahu k iným, cítil sa stratený a pomýšľal na samovraždu. Dva roky ho najprv neúspešne liečili celou sériou antidepresív, sedatív, a dokonca, ked tieto “lahšie” lieky nezabrali, silnými upokojujúcimi liekmi. Ani pridanie lítia (odporúčané na manicko-depresívne poruchy) k jeho antidepresívu na veci nič nezmenilo. Nakoniec špecialista na biologickú psychiatriu v londýnskej Hammersmith Hospital, doktor Puri, po dôkladnom zvážení elektrošoky zamietol a po dohode s matkou o prísnom dohľade nad pacientom vyradil všetky lieky okrem posledného antidepresíva a pridal niekoľko gramov čistého rybieho oleja denne s cieľom regenerovať membrány nervových buniek. Výsledky boli obdivuhodné. Za niekoľko týždňov úplne zmizli myšlienky na samovraždu, ktoré Keitha tak dlho prenasledovali. Rovnako sa stratila i jeho neistota v prítomnosti iných ludí a začal aj dobre spávať. O deväť mesiacov zmizli všetky symptómy jeho depresie. Stupeň jeho depresie bol teda nulový. Sám doktor Puri bol taký ohromený týmto uzdravením, že jeho opis uverejnil v dôležitom psychiatrickom časopise International Journal of Clinical Practise.
Ukážky sú z knihy Davida Servan-Schreibera: “AKO SA ZBAVIT STRESU A DEPRESIE BEZ LIEKOV”, Mladé letá 2004
zdroj:Tajomstvá našej planéty
Mozog sa z dvoch tretín skladá z mastných kyselín. Tie predstavujú základ membrán nervových buniek, ich “obal”, cez ktorý prechádzajú všetky spojenia medzi nervovými bunkami v mozgu i v tele. To, čo jeme sa priamo dostáva do týchto membrán a tvorí ich osnovu. Ak konzumujeme predovšetkým nasýtené mastné kyseliny, ako napríklad maslo či iný živocíšny tuk, ktorý je pri okolitej teplote tuhý, táto tuhosť sa odráža v nepružnosti nervových buniek. Ak, naopak, jeme nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú pri okolitej teplote tekuté, obaly nervových buniek sú mäkšie, pružnejšie a komunikácia medzi bunkami je stabilnejšia. Najmä ak ide o mastné kyseliny omega 3.
Ich vplyv na správanie nie je zanedbateľný. Ak zo stravy laboratórnych potkanov vylúčime omega 3, ich správanie sa za niekoľko týždňov úplne zmení: sú bojazlivé, už sa nenaučia nové úlohy a v stresových situáciách podľahnú panike (napríklad keď sa majú dostať z bazénika po záchrannom mostíku). A čo je ešte vážnejšie, strava chudobná na omega 3 obmedzuje zážitky spojené s potešením a rozkošou. Tieto pokusné zvieratká potrebujú oveľa vyššie dávky morfia, aby prejavili aspoň nejaký záujem, pričom táto droga je symbolom ľahkého potešenia...
Iná skupina francúzskych výskumníkov zasa ukázala, že strava bohatá na omega 3, napríklad strava Eskimákov, ktorí denne prijímajú až 16 g rybieho oleja, na dlhý cas zvyšuje produkciu neurotransmiterov energie a dobrej nálady v emocionálnom mozgu. (Ide najmä o dopamín, neurotransmiter zodpovedný za energizujúce a euforizujúce prejavy amfetamínov a kokaínu.)
Správny jedálny lístok nemá zabúdať na rybyZjednodušene povedané, „Omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Mastné kyseliny sú látky, ktorých štruktúra pripomína vlak. Vagóny sú uhlíky. Je ich od 14 do 20 a občas aj viac. Pekne za sebou. Každý uhlík je pomenovaný písmenom abecedy. Začína alfa, potom beta... Pre účinok je v podstate jedno čo sa deje v strede vlaku, dôležitý je začiatok a koniec. Alfa a omega. Správne tušíte, že tá omega znamená, že sa čosi významné deje na konci vlaku. To významné je, že sú tam tie posledné uhlíky (vagóny) pospájané nie jedným spojovníkom (chemickou väzbou), ale viacerými. Jednoducho boli tieto vagóny pri spájaní nenásytné.
Elektrošoky kontra rybí olej
Keď profesori odporúčali Keithovi, aby zanechal štúdiá pre zhoršujúce sa intelektuálne schopnosti, jeho rodičia sa veľmi znepokojili. Napriek nápadnej utiahnutosti a moróznosti bol Keith vždy dobrým žiakom. Bol veľmi naviazaný na matku a stále vyhľadával jej spoločnosť. Vo dne bol takmer bez energie a nemohol sa sústrediť na prácu. Kedže vždy mu záležalo na výsledkoch dosiahnutých v škole, lebo sa tak definoval vo vzťahu k iným, cítil sa stratený a pomýšľal na samovraždu. Dva roky ho najprv neúspešne liečili celou sériou antidepresív, sedatív, a dokonca, ked tieto “lahšie” lieky nezabrali, silnými upokojujúcimi liekmi. Ani pridanie lítia (odporúčané na manicko-depresívne poruchy) k jeho antidepresívu na veci nič nezmenilo. Nakoniec špecialista na biologickú psychiatriu v londýnskej Hammersmith Hospital, doktor Puri, po dôkladnom zvážení elektrošoky zamietol a po dohode s matkou o prísnom dohľade nad pacientom vyradil všetky lieky okrem posledného antidepresíva a pridal niekoľko gramov čistého rybieho oleja denne s cieľom regenerovať membrány nervových buniek. Výsledky boli obdivuhodné. Za niekoľko týždňov úplne zmizli myšlienky na samovraždu, ktoré Keitha tak dlho prenasledovali. Rovnako sa stratila i jeho neistota v prítomnosti iných ludí a začal aj dobre spávať. O deväť mesiacov zmizli všetky symptómy jeho depresie. Stupeň jeho depresie bol teda nulový. Sám doktor Puri bol taký ohromený týmto uzdravením, že jeho opis uverejnil v dôležitom psychiatrickom časopise International Journal of Clinical Practise.
Ukážky sú z knihy Davida Servan-Schreibera: “AKO SA ZBAVIT STRESU A DEPRESIE BEZ LIEKOV”, Mladé letá 2004
zdroj:Tajomstvá našej planéty
01.07.2008