Únia sprísňuje dohľad nad prísadami v potravinách
Europoslanci schválili v druhom čítaní štyri nariadenia zaoberajúce sa pridávaním prísad, aróm a enzýmov do potravín. Potravinársky priemysel v súčasnosti používa stovky prírodných a umelých prímesí, pričom výrobky sú tiež obohacované o stále viac enzýmov. Nová legislatíva preto žiada väčšiu bezpečnosť potravín a zvýšenie transparentnosti využívania spomínaných látok. Vzhľadom na kompromis dosiahnutý s Radou je možné očakávať skorý vstup nových pravidiel do platnosti.
Väčšina prísad je do potravín pridávaná s cieľom zlepšiť ich kvalitu a chuť. Ich využívanie pritom upravujú viaceré európske zákony, z ktorých niektoré sú už značne zastarané. EÚ preto prichádza s balíkom štyroch nariadení, ktoré budú situáciu riešiť - jednak zjednodušením pravidiel používania potravinových prísad a jednak ich zosúladením s výsledkami vedeckých poznatkov pod dohľadom Európskych inštitúcií a Európskej agentúry pre bezpečnosť potravín (EFSA).
Autorizácia
Spoločný autorizačný postup v rámci EÚ bude mať pozitívny dopad na voľný pohyb potravinárskych tovarov v Únii, a zabezpečí vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, ako aj ochrany spotrebiteľských záujmov.
Autorizácia bude udeľovaná transparentným a centralizovaným spôsobom na základe vedeckého hodnotenia EFSA pri rešpektovaní platných predpisov pre daný sektor. Na spomínané vyhodnotenie bude mať EFSA dobu 9 mesiacov a Európska komisia následne dostane ďalších 9 mesiacov na predloženie návrhu nariadenia na zahrnutie schválených nových prísad na celoeurópsky zoznam povolených aditív.
Poslanci tiež presadili, že ak sa zmení proces výroby danej prísady napríklad prostredníctvom využitia nanotechnológie, bude musieť daná prísada opäť prejsť celým autorizačným postupom.
Okrem toho, že všetky nové prísady, enzýmy a príchute budú musieť prejsť autorizačným postupom, budú sa tiež postupne prehodnocovať aj všetky v súčasnosti využívané prísady, enzýmy a príchute (približne 300 aditív a 2600 využívaných príchutí). Ak nebudú spĺňať požadované pravidlá, zo zoznamu povolených látok budú vylúčené.
Bezpečnosť prísad, zákaz farbív a sladidiel v strave pre deti
V nariadení o podmienkach autorizácie prídavných látok sa uvádza, že použitie prísady bude povolené jedine vtedy, ak bude táto prísada bezpečná, ak sa preukáže technologická potreba na jej použitie, ako to nebude zavádzať spotrebiteľov a jej použitie im poskytne výhody. Potravinárske prísady budú úplne zakázané v nespracovaných potravinách, rovnako ako budú zakázané aj sladidlá a farbivá v strave určenej batoľatám a malým deťom, okrem presne vymedzených prípadov. Členské krajiny budú mať pritom právo aj naďalej zakazovať využívanie určitých kategórií potravinárskych prísad v tradičných výrobkoch vyrábaných na ich území.
Prísada "E" môže mať nežiaduci vplyv na aktivitu a pozornosť dieťaťa
Vzhľadom na to, že nové vedecké poznatky priniesli informácie o škodlivých účinkoch azofarbív, najmä pre deti, europoslanci presadili, že výrobky obsahujúce niektoré azofarbivá (farbivá E 110, E 104, E 122, E 129, E 102 a E 124) sa nebudú označovať len značkou "E", ale na danom výrobku bude musieť byť aj upozornenie, že táto prísada "môže mať nežiaduci vplyv na aktivitu a pozornosť dieťaťa".
"Prírodné" prísady
Nová legislatíva prinesie tiež sprísnenie podmienok pre prívlastok "prírodný". Látky určené na aromatizáciu majú mať totiž podľa europoslancov právo niesť názov "prírodné" iba v prípade, že skutočne prírodného pôvodu bude najmenej 95% daného aromatického komponentu. Označovanie príchutí pritom nesmie zavádzať spotrebiteľa.
Maximálne povolené množstvá nežiaducich látok
Nové pravidlá sa budú týkať aj maximálnych povolených množstiev nežiaducich látok v potravinách, ktoré sa môžu vyskytnúť pri výrobe, vzhľadom na ich prirodzený výskyt v rastlinách využívaných v niektorých tradičných potravinách či ich surovinách. V prípade, že jediným aromatickým prídavkom v danej potravine budú prídavky čerstvých, sušených alebo mrazených korenín a bylín, sa maximálne hranice nebudú musieť uplatňovať. To sa bude týkať tak potravín podávaných v reštauráciách, ako aj priemyselne pripravovaných potravín.
Enzýmy
Potravinárske enzýmy sa využívajú už stáročia, či už pri pečení, výrobe syrov alebo pri výrobe piva, pričom až doposiaľ sa na nich nevzťahovali žiadne spoločné pravidlá. Nová legislatíva preto prináša harmonizáciu predpisov aj v tejto oblasti a uvádza, že využívanie daných enzýmov bude takisto podliehať hodnoteniu a kontrole. Rovnako ako v prípade iných prísad, ani pridávanie enzýmov nebude môcť zavádzať spotrebiteľov, pričom definícia takéhoto zavádzania zahŕňa problematiku čerstvosti, kvality, prírodného obsahu a výživnej hodnoty daného produktu.
Rozprava (7. 7. 2008):
V rozprave vystúpila slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK), ktoré uviedla, že potravinárske enzýmy denne konzumujú všetky vrstvy spoločnosti, napr. pri konzumácii rohlíkov či chleba, kvôli čomu je podľa nej veľmi dôležitá kontrola ich výroby a zdravotnej nezávadnosti, ako aj harmonizácia tejto kontroly v rámci celej Únie.
Získanie si dôvery občanov EÚ pri príprave európskych smerníc je podľa nej mimoriadne dôležité najmä v období, keď Európou otriasa škandál s tzv. recykláciou skazených, zdravotne závadných syrov, ktoré sa dostali do obehu z Talianska. "Aby sme podobnej situácii predišli, musíme sa zamerať nielen na prípravu smernice, ale hlavne na kontrolu jej implementácie v jednotlivých členských štátoch. Nakoľko vieme, že až 80% potravinárskych enzýmov je vyrábaných 4 spoločnosťami, kontrola kvality produkcie by nemala byť problémom", uviedla vo svojom vystúpení.
Poslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) súhlasil, že prídavné látky v potravinách by sa mali nepretržite vyhodnocovať na základe meniacich sa podmienok používania a nových vedeckých informácií a pripomenul, že mnohé z nich, najmä tie, ktoré sú vyrobené na chemickej báze, môžu mať pri dlhodobom používaní negatívny dopad na zdravie.
Preto je podľa jeho slov veľmi dôležité označenie týchto látok na výrobku a to tak, aby to bolo pre spotrebiteľa jasné a zrejmé. Okrem dôrazu na spotrebiteľa vyzdvihol aj ochranu životného prostredia, ktorú podľa neho treba pri schvaľovaní použitia príslušnej prídavnej látky brať takisto do úvahy. "Tu by som rád vyzdvihol aktivity ekologického poľnohospodárstva, kde je používanie syntetických prídavných látok zakázané", uviedol, pričom zdôraznil, že takto vypestované biopotraviny nepredstavujú ohrozenie pre zdravie spotrebiteľa. Zavádzať spotrebiteľa nesmie podľa Miroslava Mikolášika ani používanie potravinárskych enzýmov v otázkach kvality, pôvodu, čerstvosti alebo výživovej hodnoty výrobku. "Konečný spotrebiteľ musí byť informovaný o fyzikálnom stave potraviny alebo osobitnej úprave, ktorou potravina prešla", zdôraznil.
K druhej zo schvaľovaných správ v rámci vysvetlení hlasovania uviedol, že zabezpečenie harmonizácie právnych predpisov na kontrolu používania enzýmov v potravinárskom priemysle je v záujme celého Európskeho spoločenstva. "Naším hlavným cieľom je zaručiť vysokú mieru bezpečnosti potravín a ochranu zdravia ľudí. Zároveň je nutné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov, a tým podporiť čestný obchod v odvetví potravinárskych prídavných látok", povedal v pléne.
Vo vysvetleniach hlasovania sa vyjadril aj k tretej schvaľovanej správe v tomto balíku, pričom uviedol, že používanie aróm prináša popri nespornom úžitku aj určité problematické aspekty z hľadiska ochrany spotrebiteľa. K naplneniu tohto cieľa je podľa neho potrebné zabrániť vstupu výrobkov vyvolávajúcich nebezpečné toxikologické účinky na trh a chrániť verejnosť, najmä jej zraniteľné skupiny, pred takými negatívnymi následkami nadmerného nasadzovania niektorých aromatických prvkov, akými sú obezita či deformácia chuťových preferencií detí.
Súhlas vyjadril najmä s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré stanovili, že maximálne úrovne určitých zložiek by sa nemali uplatňovať v prípade, ak potraviny neobsahujú žiadne pridané arómy okrem bylín a korenín.
Autorizácia
Spoločný autorizačný postup v rámci EÚ bude mať pozitívny dopad na voľný pohyb potravinárskych tovarov v Únii, a zabezpečí vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, ako aj ochrany spotrebiteľských záujmov.
Autorizácia bude udeľovaná transparentným a centralizovaným spôsobom na základe vedeckého hodnotenia EFSA pri rešpektovaní platných predpisov pre daný sektor. Na spomínané vyhodnotenie bude mať EFSA dobu 9 mesiacov a Európska komisia následne dostane ďalších 9 mesiacov na predloženie návrhu nariadenia na zahrnutie schválených nových prísad na celoeurópsky zoznam povolených aditív.
Poslanci tiež presadili, že ak sa zmení proces výroby danej prísady napríklad prostredníctvom využitia nanotechnológie, bude musieť daná prísada opäť prejsť celým autorizačným postupom.
Okrem toho, že všetky nové prísady, enzýmy a príchute budú musieť prejsť autorizačným postupom, budú sa tiež postupne prehodnocovať aj všetky v súčasnosti využívané prísady, enzýmy a príchute (približne 300 aditív a 2600 využívaných príchutí). Ak nebudú spĺňať požadované pravidlá, zo zoznamu povolených látok budú vylúčené.
Bezpečnosť prísad, zákaz farbív a sladidiel v strave pre deti
V nariadení o podmienkach autorizácie prídavných látok sa uvádza, že použitie prísady bude povolené jedine vtedy, ak bude táto prísada bezpečná, ak sa preukáže technologická potreba na jej použitie, ako to nebude zavádzať spotrebiteľov a jej použitie im poskytne výhody. Potravinárske prísady budú úplne zakázané v nespracovaných potravinách, rovnako ako budú zakázané aj sladidlá a farbivá v strave určenej batoľatám a malým deťom, okrem presne vymedzených prípadov. Členské krajiny budú mať pritom právo aj naďalej zakazovať využívanie určitých kategórií potravinárskych prísad v tradičných výrobkoch vyrábaných na ich území.
Prísada "E" môže mať nežiaduci vplyv na aktivitu a pozornosť dieťaťa
Vzhľadom na to, že nové vedecké poznatky priniesli informácie o škodlivých účinkoch azofarbív, najmä pre deti, europoslanci presadili, že výrobky obsahujúce niektoré azofarbivá (farbivá E 110, E 104, E 122, E 129, E 102 a E 124) sa nebudú označovať len značkou "E", ale na danom výrobku bude musieť byť aj upozornenie, že táto prísada "môže mať nežiaduci vplyv na aktivitu a pozornosť dieťaťa".
"Prírodné" prísady
Nová legislatíva prinesie tiež sprísnenie podmienok pre prívlastok "prírodný". Látky určené na aromatizáciu majú mať totiž podľa europoslancov právo niesť názov "prírodné" iba v prípade, že skutočne prírodného pôvodu bude najmenej 95% daného aromatického komponentu. Označovanie príchutí pritom nesmie zavádzať spotrebiteľa.
Maximálne povolené množstvá nežiaducich látok
Nové pravidlá sa budú týkať aj maximálnych povolených množstiev nežiaducich látok v potravinách, ktoré sa môžu vyskytnúť pri výrobe, vzhľadom na ich prirodzený výskyt v rastlinách využívaných v niektorých tradičných potravinách či ich surovinách. V prípade, že jediným aromatickým prídavkom v danej potravine budú prídavky čerstvých, sušených alebo mrazených korenín a bylín, sa maximálne hranice nebudú musieť uplatňovať. To sa bude týkať tak potravín podávaných v reštauráciách, ako aj priemyselne pripravovaných potravín.
Enzýmy
Potravinárske enzýmy sa využívajú už stáročia, či už pri pečení, výrobe syrov alebo pri výrobe piva, pričom až doposiaľ sa na nich nevzťahovali žiadne spoločné pravidlá. Nová legislatíva preto prináša harmonizáciu predpisov aj v tejto oblasti a uvádza, že využívanie daných enzýmov bude takisto podliehať hodnoteniu a kontrole. Rovnako ako v prípade iných prísad, ani pridávanie enzýmov nebude môcť zavádzať spotrebiteľov, pričom definícia takéhoto zavádzania zahŕňa problematiku čerstvosti, kvality, prírodného obsahu a výživnej hodnoty daného produktu.
Rozprava (7. 7. 2008):
V rozprave vystúpila slovenská europoslankyňa Irena BELOHORSKÁ (NA, SK), ktoré uviedla, že potravinárske enzýmy denne konzumujú všetky vrstvy spoločnosti, napr. pri konzumácii rohlíkov či chleba, kvôli čomu je podľa nej veľmi dôležitá kontrola ich výroby a zdravotnej nezávadnosti, ako aj harmonizácia tejto kontroly v rámci celej Únie.
Získanie si dôvery občanov EÚ pri príprave európskych smerníc je podľa nej mimoriadne dôležité najmä v období, keď Európou otriasa škandál s tzv. recykláciou skazených, zdravotne závadných syrov, ktoré sa dostali do obehu z Talianska. "Aby sme podobnej situácii predišli, musíme sa zamerať nielen na prípravu smernice, ale hlavne na kontrolu jej implementácie v jednotlivých členských štátoch. Nakoľko vieme, že až 80% potravinárskych enzýmov je vyrábaných 4 spoločnosťami, kontrola kvality produkcie by nemala byť problémom", uviedla vo svojom vystúpení.
Poslanec Miroslav MIKOLÁŠIK (EPP-ED, SK) súhlasil, že prídavné látky v potravinách by sa mali nepretržite vyhodnocovať na základe meniacich sa podmienok používania a nových vedeckých informácií a pripomenul, že mnohé z nich, najmä tie, ktoré sú vyrobené na chemickej báze, môžu mať pri dlhodobom používaní negatívny dopad na zdravie.
Preto je podľa jeho slov veľmi dôležité označenie týchto látok na výrobku a to tak, aby to bolo pre spotrebiteľa jasné a zrejmé. Okrem dôrazu na spotrebiteľa vyzdvihol aj ochranu životného prostredia, ktorú podľa neho treba pri schvaľovaní použitia príslušnej prídavnej látky brať takisto do úvahy. "Tu by som rád vyzdvihol aktivity ekologického poľnohospodárstva, kde je používanie syntetických prídavných látok zakázané", uviedol, pričom zdôraznil, že takto vypestované biopotraviny nepredstavujú ohrozenie pre zdravie spotrebiteľa. Zavádzať spotrebiteľa nesmie podľa Miroslava Mikolášika ani používanie potravinárskych enzýmov v otázkach kvality, pôvodu, čerstvosti alebo výživovej hodnoty výrobku. "Konečný spotrebiteľ musí byť informovaný o fyzikálnom stave potraviny alebo osobitnej úprave, ktorou potravina prešla", zdôraznil.
K druhej zo schvaľovaných správ v rámci vysvetlení hlasovania uviedol, že zabezpečenie harmonizácie právnych predpisov na kontrolu používania enzýmov v potravinárskom priemysle je v záujme celého Európskeho spoločenstva. "Naším hlavným cieľom je zaručiť vysokú mieru bezpečnosti potravín a ochranu zdravia ľudí. Zároveň je nutné zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov, a tým podporiť čestný obchod v odvetví potravinárskych prídavných látok", povedal v pléne.
Vo vysvetleniach hlasovania sa vyjadril aj k tretej schvaľovanej správe v tomto balíku, pričom uviedol, že používanie aróm prináša popri nespornom úžitku aj určité problematické aspekty z hľadiska ochrany spotrebiteľa. K naplneniu tohto cieľa je podľa neho potrebné zabrániť vstupu výrobkov vyvolávajúcich nebezpečné toxikologické účinky na trh a chrániť verejnosť, najmä jej zraniteľné skupiny, pred takými negatívnymi následkami nadmerného nasadzovania niektorých aromatických prvkov, akými sú obezita či deformácia chuťových preferencií detí.
Súhlas vyjadril najmä s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré stanovili, že maximálne úrovne určitých zložiek by sa nemali uplatňovať v prípade, ak potraviny neobsahujú žiadne pridané arómy okrem bylín a korenín.
08.07.2008