Umberto Eco: Foucaltovo Kyvadlo
„Blázna spoznáš hneď. Je to hlupák, ktorý neovláda triky. Hlupák sa svoju tézu snaží dokázať, má istú svoju logiku, síce vyšinutú, ale má. Zatiaľ čo blázon sa neusiluje mať logiku, postupuje systémom skratov. Preňho všetko dokazuje všetko. Blázon má fixnú ideu a všetko na čo natrafí, mu je dobré na jej potvrdenie. Blázna spoznáš podľa toho, že neprikladá nijakú váhu dôkazom a je náchylný veriť bleskovým vysvetleniam. A ...bude sa vám to zdať čudné, ale blázon sa skôr či neskôr vytasí s templármi.“ /ukážka/
Pri dokumente, ktorý by mal dokazovať, že tajomstvo templárov, nie je fikcia a že existuje, ba dokonca sa k nemu dá s jeho pomocou dostať, sa začína príbeh troch priateľov z jedného vydavateľstva. Začnú tvoriť vlastnú konšpiračnú teóriu, nazvanú jednoducho „plán“, ktorá vysvetľuje, ako to bolo od počiatku až po dnes. Spájajú dejinné udalosti a dostupné zdroje z literatúry do vyfabulovanej skutočnosti, ktorá postupne zasahuje čoraz viac do ich vlastných životov.
Kedže Umberto Eco je historik a semiotik, pozná výborne obdobie o ktorom píše. Na podobnostiach z kabaly vystaval príbeh pretkaný magickými číslami, znakmi, tajnými spoločnosťami a ezoterikou. V jeho diele sa prepletá faktografia, thriller a filozofia s románom. Na rozdiel od Mena ruže, ktoré je, pravdepodobne, aj vďaka filmovému spracovaniu, jeho najznámejším dielom, Foucaltovo kyvadlo neprikladá dôraz medziľudským vzťahom. Je postavené na vzťahoch medzi jednotlivými udalosťami a historkami. Kniha má pomalší spád a omnoho väčšiu hĺbku než Brownov DaVinciho kód, ktorý patrí momentálne medzi bestsellery. Spomínam to preto, že pre podobnosť tém sú obe knihy dnes často porovnávané. Kyvadlo je určené aj pre náročnejších čitateľov a svojou mnohovrstevnosťou dáva šancu na skvelý zážitok každému.
Umberto Eco, Foucaltovo Kyvadlo, vydavateľstvo Slovart, SR, 2002
06.08.2005