Moja duchovná cesta
Prečo cesta? Pretože život je pohyb, vývoj, dynamika. Niekde sme a niekam chceme smerovať.
Prečo duchovná? Lebo šťastie a múdrosť hľadáme zmenou svojho vnútra, objavujeme podstatu seba samého, zdroj vlastného vedomia a bytia.
Prečo moja? Pretože ju nikto iný za mňa neurobí, žiadne cvičebné techniky, žiadne náboženské viery, žiadne vedecké náuky, len odhodlané úprimné a samostatné hľadanie.
Aká má byť moja duchovná cesta? V prvom rade vlastná a úprimná. Preto nie je správne neslobodné vyžadovanie podriadenosti majstrom, cirkvám, ideológiám, obradom, technikám a iným cudzím démonom. Správne je počúvať svoj smäd a nedať sa pomýliť okolím.
Duchovná cesta má byť oslobodzujúca a uzdravujúca. Preto nie sú správne ťažké a dlhotrvajúce cvičenia, prehnané asketické odriekania, štúdiá kníh a počúvania prednášok. Správne je hľadanie zábleskov nemennej radosti a krásy života, hľadanie zázračnej neobyčajnosti vo všednej každodennosti.
Má byť zjednocujúca na každej úrovni. Má spájať všetkých ľudí, nie ich rozdeľovať na rôzne sekty, príslušnosť k majstrom alebo k cirkvám. Preto konkurencia rôznych duchovných škôl neznamená nepriateľstvo, ale vždy len spoluprácu. Duchovný človek má rád ľudí a má túžbu zdieľať sa s nimi ako rovný s rovným, nie ako nadriadený s podriadeným, nie ako učiteľ a žiak. V každom vidí kúsok svojho lepšieho ja, v komunikácii vidí cestu k sebe samému.
Má spájať mužské a ženské, aktívne a pasívne, tvorbu a relax, deň a noc, udržiavať rovnováhu protikladov. Má spájať nebo so zemou, duchovnosť so životom v každodennej spoločnosti. Má byť stĺpom medzi nebom a zemou, pevne zasadeným tak hore ako aj dole.
Má viesť k tajomstvu bytia. Nejde o to, aby sme sa snažili byť akýsi múdri alebo akýsi dobrí, ani aby sme mali také alebo onaké schopnosti, ani aby sme dodržiavali takú či onakú životosprávu. To všetko sú veci vonkajšie, za nimi je ukrytá len chamtivosť a strach. Ide o to, aby sme pochopili a uchopili šokujúco krásne a pravdivé tajomstvo vlastného bytia, ktoré číha za oponou všednosti prítomnosti, žmurkajúc na nás beťárskymi očami a čakajúc, kedy aj my žmurkneme na neho.
Duchovná cesta má byť tvorivá, vytvárať Kráľovstvo nebeské na zemi, dokonalé kráľovstvo Šambhala medzi nami. Preto je správne prijímať starý svet a na jeho ruinách vytvárať svet nový. A v tejto tvorbe vidieť jednotu protikladov - tešiť sa z ruín starého sveta za to, že ponúkajú možnosť prestavby a tešiť sa zo sveta nového za to, že je pravdivejší, krajší a šťastnejší.
Ak som sa v takejto Ceste našiel, som vyvolený, aby som hľadal a ak hľadám úprimne, som vyvolený, aby som sa našiel...
Duchovná cesta má byť oslobodzujúca a uzdravujúca. Preto nie sú správne ťažké a dlhotrvajúce cvičenia, prehnané asketické odriekania, štúdiá kníh a počúvania prednášok. Správne je hľadanie zábleskov nemennej radosti a krásy života, hľadanie zázračnej neobyčajnosti vo všednej každodennosti.
Má byť zjednocujúca na každej úrovni. Má spájať všetkých ľudí, nie ich rozdeľovať na rôzne sekty, príslušnosť k majstrom alebo k cirkvám. Preto konkurencia rôznych duchovných škôl neznamená nepriateľstvo, ale vždy len spoluprácu. Duchovný človek má rád ľudí a má túžbu zdieľať sa s nimi ako rovný s rovným, nie ako nadriadený s podriadeným, nie ako učiteľ a žiak. V každom vidí kúsok svojho lepšieho ja, v komunikácii vidí cestu k sebe samému.
Má spájať mužské a ženské, aktívne a pasívne, tvorbu a relax, deň a noc, udržiavať rovnováhu protikladov. Má spájať nebo so zemou, duchovnosť so životom v každodennej spoločnosti. Má byť stĺpom medzi nebom a zemou, pevne zasadeným tak hore ako aj dole.
Má viesť k tajomstvu bytia. Nejde o to, aby sme sa snažili byť akýsi múdri alebo akýsi dobrí, ani aby sme mali také alebo onaké schopnosti, ani aby sme dodržiavali takú či onakú životosprávu. To všetko sú veci vonkajšie, za nimi je ukrytá len chamtivosť a strach. Ide o to, aby sme pochopili a uchopili šokujúco krásne a pravdivé tajomstvo vlastného bytia, ktoré číha za oponou všednosti prítomnosti, žmurkajúc na nás beťárskymi očami a čakajúc, kedy aj my žmurkneme na neho.
Duchovná cesta má byť tvorivá, vytvárať Kráľovstvo nebeské na zemi, dokonalé kráľovstvo Šambhala medzi nami. Preto je správne prijímať starý svet a na jeho ruinách vytvárať svet nový. A v tejto tvorbe vidieť jednotu protikladov - tešiť sa z ruín starého sveta za to, že ponúkajú možnosť prestavby a tešiť sa zo sveta nového za to, že je pravdivejší, krajší a šťastnejší.
Ak som sa v takejto Ceste našiel, som vyvolený, aby som hľadal a ak hľadám úprimne, som vyvolený, aby som sa našiel...
12.09.2008