Karpatsko - duklianska operácia časť.1

Karpatsko-dukelská operácia jednoznačne neskončila úspechom. Rozvinula sa v krajne nepriaznivých podmienkach a do značnej miery bola plytvaním ľudských aj materiálnych síl ZSSR. Od začiatku nemala veľké vyhliadky na úspech. Bola skôr politickým gestom náklonnosti Sovietskeho zväzu k Česko-Slovensku. Viazala však veľký počet vojsk, ktoré mohli Nemci inak nasadiť proti povstalcom a tak bola asi najväčšou vojenskou pomocou, ktorú povstaniu Spojenci poskytli. Nemecké velenie okrem toho použilo 12 z 20 divízií v pásme 38. armády, ktoré však malo inak sústrediť proti 1. ukrajinskému frontu. To znamenalo, že bojmi v Karpatsko-dukelskej operácii bolo viazaných 60% všetkých nemeckých síl nasadených v pásme 1. ukrajinského frontu. Boje tiež znemožnili nemeckému veleniu využiť dočasnú operačnú prestávku na varšavsko-berlínskom smere na presun časti svojich síl do Rumunska, prípadne do východného Maďarska, kde útočil 2. a 3. ukrajinský front. Nemci tak nemali na južnom úseku v dôsledku bojov v Karpatoch dostatok vojsk.

Útočné úsilie sovietskych a česko-slovenských vojsk bolo nesmierne, čo možno pozorovať na ich čiastočnom postupe nepriechodným a tvrdo bráneným horským terénom. Pri tom vtlačili nepriateľa do hĺbky Východných Karpát a spôsobili mu značné straty na živej sile (podľa sovietskych údajov: asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných), ako aj technike a zbraniach (800 diel a mínometov, do 185 tankov). Straty Sovietskej armády a Československého armádneho zboru však boli tiež ťažké, padlo 19 000 sovietskych vojakov a 1800 príslušníkov 1. česko-slovenského armádneho zboru. Dohromady mali útočiace vojská asi 88 000 ranených.