Viedenská arbitráž
Druhého novembra si pripomíname 70.výročie udalosti, keď Slovensko prišlo o vyše štvrtinu svojho územia, aj o druhé najväčšie mesto Košice. Na malebnom zámku Belvedere vo Viedni pred 70 rokmi pod tlakom Nemecka a Talianska sa uskutočnila medzinárodná arbitráž,ktorou mocnosti donútili vzdať sa územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom.
ÚVOD
V dodatku k Mníchovskej dohode (30. september 1938) sa uvádza, že Česko-Slovensko si musí vyriešiť otázku maďarskej a poľskej menšiny dvojstrannými rokovaniami do 3 mesiacov, inak že rozhodnú štyria signatári Mníchovskej dohody (Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Veľká Británia). Tento dodatok sa po vzore Nemecka a Mníchovskej dohody rozhodli využiť aj Maďarsko a Poľsko a začali požadovať územie ČSR.
Poľsko vznieslo požiadavky voči Česko-Slovensku už 21. septembra 1938 a následne 1. októbra anektovalo Těšínsko obývané najmä Poliakmi. Dvojstranné rozhovory s Poľskom nadiktované Mníchovskou dohodou začali až 25. októbra 1938. Výsledkom týchto rokovaní bolo, že Poľsko získalo 1. decembra ďalšie územia, tentokrát na severe Slovenska. Išlo o 226 km² a 4280 obyvateľov.(po vypuknutí 2 sv.vojny a rozdelení Poľska medzi Nemecko a Sovietsky zväz bolo toto územie navrátené späť Slovensku).
Maďarsko najprv viedlo s Česko-Slovenskom v Komárne neúspešné rokovania, ale nakoniec sa Česko-Slovensko a Maďarsko rozhodli 29. októbra 1938 spor riešiť arbitrážou v zmysle Mníchovskej dohody. Anglicko a Francúzsko viac-menej neprejavili záujem, takže sa úlohy zhostili Nemecko a Taliansko.
ARBITRÁŽ
Arbitráž sa konala vo Viedni v zámku Belvedere dňa 2. novembra 1938. Členmi delegácie za jednotlivé krajiny boli:
- Nemecko - minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop a poľný maršal Hermann Göring
- Taliansko - minister zahraničných vecí Galeazzo Ciano
- Maďarsko - minister zahraničných vecí Kálmán Kánya a minister vzdelávania Pál Teleki
- Česko-Slovensko - minister zahraničných vecí František Chvalkovský a Ivan Krno
- Slovensko - predseda vlády Jozef Tiso a minister spravodlivosti Ferdinand Ďurčanský
- Karpatská Ukrajina - predseda vlády Avhustyn Vološyn
Česko-Slovensko prišlo na rokovania úplne nepripravené a výsledkom tejto takzvanej Prvej viedenskej arbitráže bol dokument, ktorý nariaďoval Česko-Slovensku vzdať sa južného územia tvoreného líniou Senec - Galanta - Vráble - Levice - Lučenec - Rimavská Sobota - Jelšava - Rožňava - Košice - Michaľany - Veľké Kapušany - Užhorod - Mukačevo (vrátane týchto miest) až po hranice s Rumunskom v prospech Maďarska.
Napriek deklarovanému cieľu vytvorenia etnických hraníc, Slovenská krajina a Karpatská Ukrajina stratili aj veľa prevažne či čisto slovenských / rusínskych území.
ARBITRÁŽNE ROZHODNUTIE
Viedeň 2. novembra 1938 - Na základe žiadosti, ktorú podali kráľovská maďarská a československá vláda u vlády nemeckej a kráľovskej vlády talianskej, aby arbitrážnym rozhodnutím upravili medzi nimi nevyriešenú otázku území, ktoré majú byť odstúpené Maďarsku, ako aj na základe následne na to medzi zainteresovanými vládami vymenených nót z 30. októbra 1938, sa ríšskonemecký minister zahraničných vecí pán Joachim von Ribbentrop a gróf Galeazzo Ciano, minister zahraničných vecí Jeho Veličenstva kráľa Talianska, cisára Etiópie stretli dnes vo Viedni a v mene svojich vlád, po opätovnom rozhovore s kráľovským maďarským ministrom zahraničných vecí pánom Kolomanom von Kánya a československým ministrom zahraničných vecí pánom Dr. Františkom Chvalkovským, vydali nasledovné arbitrážne rozhodnutie:
- Územie, ktoré má Československo odstúpiť Maďarsku, je vyznačené na pripojenej mape. Vytýčenie hranice priamo na mieste sa prenecháva maďarsko-československému výboru.
- Vyprázdňovanie Československom územia, určeného na odstúpenie, a jeho obsadzovanie Maďarskom sa začne 5. novembra 1938 a skončí sa do 10. novembra 1938. Jednotlivé etapy vyprázdňovania a obsadzovania, ako aj ich ďalšie modality, okamžite stanoví mad'arsko-československý výbor.
- Československá vláda sa postará, aby územie, ktoré odstupuje, zostalo pri vyprázdňovaní v riadnom stave.
- Jednotlivé otázky, vyplývajúce z odstúpenia území, osobitne otázky štátnej príslušnosti a opcie, bude riešiť maďarsko-československý výbor.
- Maďarsko-československý výbor sa tiež dohodne na podrobnejších ustanoveniach na ochranu osôb maďarskej národnosti, ktoré ostanú na území Československa, a osôb nemaďarskej národnosti nachádzajúcich sa na odstúpených územiach. Tento výbor sa postará najmä o to, aby maďarská národná skupina
v Bratislave získala rovnaké postavenie ako ostatné tamojšie národné skupiny.
1. Ak vzniknú odstúpením územia Maďarsku nevýhody a ťažkosti hospodárskeho alebo dopravno-technického rázu pre územie zostávajúce Československu, urobí kráľovská maďarská vláda všetko, čo je v jej moci, aby takéto nevýhody a ťažkosti v zhode s vládou československou odstránila.
2. V prípade, že pri realizácii tohto arbitrážneho rozhodnutia vzniknú ťažkosti alebo pochybností, kráľovská maďarská a československá vláda sa o nich dohodnú priamo. Ak by sa pritom nemohli na niektorej z otázok zhodnúť predložia ju na definitívne rozhodnutie nemeckej a kráľovskej talianskej vláde.
Zrušenie viedenskej arbitráže
Viedenské arbitráže boli právne neplatné pretože predstavovali akt medzinárodného násilia. Po skončení 2. svetovej vojny bola táto skutočnosť ešte potvrdená 10. februára 1947 ich vyhlásením Parížskou dohodou (mierová dohoda s Maďarskom) za zrušené a neplatné.
Boli obnovené hranice spred viedenskej arbitráže, s tým, že Podkarpatskú Rus „darovalo“ Česko-Slovensko ešte v roku 1945 Sovietskemu zväzu a Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes časti Bratislavy) pripadli Česko-Slovensku.
02.11.2008