Mahátmá Gándhí - osloboditeľ bez zbraní

Politika slúži k náboženstvu. Politika, zbavená náboženstva je smrteľnou pascou, pretože vraždí dušu.

Pravým povolaním právnika je zjednocovať strany rozvadené.

Jediným cieľom žurnalistiky má byť služba. Novinárska tlač je veľká moc, ale ako nespútané prúdy zaplavujú celé kraje a pustošia žeň, tak neskrotené pero slúži len zmaru.

Hinduizmus je neúnavné hľadanie pravdy. Je to náboženstvo pravdy. Pravda je Boh. Popieranie Boha sme poznali, ale popieranie pravdy nikdy.

Človek je preto človekom, lebo je schopný sebaovládania.

Mlčanie predlžuje čas nášho života.

Slová a činnosť nejdú dobre dovedna. Pozri len na prírodu: tá je v ustavičnej činnosti, no mlčí!

Dôležitý je čin, a nie výsledok, ktorý prináša. Musíte sa pustiť do správnej veci. Možno je nad vaše sily, možno nad vaše schopnosti, možno vaše úsilie nikam nepovedie. Ale to neznamená, že nemáte pokračovať. Možno sa nikdy nedozviete výsledok činu. Ale ak nebudete nič robiť, nedosiahnete ani nijaký výsledok.

Sila nepramení z telesnej zdatnosti. Vyplýva z neskrotnej vôle.

Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete.

Veľkosť človeka rastie tou mierou, akou sa on usiluje rozmnožiť dobro svojich spolublížnych.

Láska je tá najmocnejšia sila na svete, a predsa je to to najjednoduchšie, čo si možno predstaviť.

Ty a ja sme jedno. Nemôžem ti ublížiť bez toho, žeby som neranil aj seba.

Najprv ťa ignorujú, potom sa ti smejú, potom proti tebe bojujú - a potom zvíťazíš.

Sedem sociálnych hriechov:

1. Politika bez zásad
2. Hospodárstvo bez morálky
3. Blahobyt bez práce
4. Výchova bez charakteru
5. Veda bez humanity (ľudskosti)
6. Pôžitok bez svedomia
7. Kult bez obete

Detstvo 1869 - 1888
Vlastným menom Móhandás Karamčand Gándhí, narodil sa 2. októbra 1869 v meste Pórbandar v rodine kasty vaišjov - obchodníkov. Otec bol ministerským predsedom malého kniežatstva, matka bola silne náboženská. V trinástich rokoch ho oženili, v šestnástich splodil dieťa, ktoré po pôrode umrelo. V osemnástich odišiel študovať právo do Anglicka.

V Anglicku 1888 - 1891
Venoval veľa úsilia, aby sa stal anglickým gentlemanom, ale nakoniec sa obrátil ku svojím hinduistickým koreňom. Stal sa prísnym vegetariánom, obmedzoval spotrebu na nevyhnutné životné minimum, chodil veľa pešo. Čítal a cenil si Bhagavadgítu ale aj Nový zákon.

V Južnej Afrike 1893 - 1914
Pôsobil ako právny zástupca indickej firmy v Južnej Afrike. Stal sa ochrancom tamojšej indickej menšiny. Vystupoval proti zákazu nosenia turbanov v súdnej sieni a všetkej diskriminácii Indov. V roku 1899 pomáhal Anglicku v Búrskych vojnách. V roku 1904 založil časopis "Indian opinion" (Indická mienka) a založil aj ášrám na farme vo Phoenixe blízko Durbanu, kde ľudia žili a hospodárili kolektívne v náboženskom duchu. Inšpirovala ho k tomu kniha Johna Ruskina: "Unto this Last". Založil aj druhý ášrám, ktorý nazval "Tolstojova farma" (Tolstoy Farm) blízko Johannesburgu. Bol inšpirovaný a nadchnutý Tolstého dielom "Kráľovstvo božie je vo vás".

Pri povstaní Zuluov (1906) stál opäť na strane Anglicka, pomáhal sanitárnymi službami a opäť bez zmeny postoja Angličanov k Indom.

Postupne si osvojoval myšlienky hnutia nenásilného odporu - Satyagrahy. Prvá satyagraha sa uskutočnila v roku 1908 proti potupnej registrácii Indov. Gándhí bol prvý krát uväznený. Ale skutočne úspešná satyagraha prebehla v roku 1913, keď vláda zdvihla daň Indov na hlavu a zrušila platnosť nekresťanských sobášov. Gándhí bol opäť vo väzení. Po štrajkoch, žalároch a policajnom násilí vláda v roku 1914 zrušila nezmyselné zákony.

Gándhího životná filozofia
Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu. Hovorí že je dokonca jediným Bohom (myslené pravda) a že všetko čo je nepravda zároveň neexistuje. Boh je podľa neho v každom atóme okolo nás i v nás (blízkosť zenovej filozofie). Vždy uprednosťnoval význam praxe pred teóriou. Hlavnou jeho myšlienkou je beznásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snaží sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné a dokonca v istom ohľade súhlasí s myšlienkou komunizmu. Na druhej strane odsudzuje civilizáciu, ktorá odsúva duchovný svet a vyzýva sám k prostote. Ghándhí považuje vek civilizácie za vek temnoty, vek satana. Nie je náboženská, je plná drog a zverstiev. Triedy sa stále viac diferencujú a vzdiaľujú - bohatý bude ešte bohatší a chudobný chudobnejší, nie naopak. Trpezlivý človek sa podľa neho dočká chvíle, kedy sa civilizácia sama zničí. Je zásadne proti strojom a veľkým mestám. Jeho ideálom spoločnosti je množstvo malých miestnych komunít, sebestačných v maximálnej miere.

Oslobodzovací boj Indie
Po návrate do Indie už bol známy a obľúbený. Založil aj tam osadu/ášrám/svadéši Sabarmati blízko Ahmedabádu (1917). Jeho prvým satyagraha bojom bola náprava problémov roľníkov pestovateľov indiga, protiprávne vykorisťovaných anglickými plantážnikmi v Biháre.

Bojoval proti vývozu bavlny z Indie, ktorú Angličani spracovávali vo svojich textilných továrňach a následne draho predávali látky v Indii. Navrhoval, aby si každý Ind vyrobil vlastný ručný tkací stav, tkal si látky sám a nekupoval anglické výrobky. Kvôli nepokojom manchesterských textilných robotníkov, ktorí takto strácali prácu, prehovoril k ním, aby ich upokojil.

Bojoval ako s veternými mlynmi za zmierenie moslimov a hinduistov, ako aj za zrušenie kást a rovnoprávnosť všetkých Indov.

26. januára 1930 začína veľký pochod za nezávislosť naprieč Indiou - na protest proti soľnému zákonu (zákazu voľne ťažiť soľ) si šiel nabrať za hrsť soli k moru na juhozápad Indie. 40 dní cesty, tisícky spolupútnikov, prejav občianskej neposlušnosti. Dôsledok - uväznenie 60000 Indov, vrátane Gándhího.

Keď v roku 1932 chceli Angličania z kasty Nedotknuteľných vytvoriť samostatný štát, držal hladovku, až kým Angličania rozhodnutie nezmenili a Nedotknuteľnosť úplne zrušili.

7. decembra 1941 sa India dostala po okupáciu. Pretože sa Indovia nechceli zúčastniť II. Svetovej vojny po boku Anglicka, Angličania uväznili Kongres vrátane Gándhího, následne pri vzburách strieľali do ľudí, bombardovali dediny, padlo 25000 Indov. Na území okupovanej Indie Angličania páchali násilie podobné Nemcom na ich okupovaných územiach. Následne v hladomore zomrelo 3,4 milióna ľudí, vrátane Gándhího manželky.

Po vojne vypukli násilnosti medzi moslimami a hinduistami. Gándhí obe strany uzmieroval. Putoval od dediny k dedine, jednu noc spal v moslimskom dome, druhú v hinduistickom. 15. augusta 1947 bola vyhlásená samostatnosť Indie rozdelenej na Indiu a Pakistan. Gándhí smútil, že sa mu nepodarilo udržať jednotu krajiny. 12 miliónov ľudí stratilo domovy. Moslimovia z Indie utekali do Pakistanu, hinduisti z Pakistanu do Indie. Vraždenie medzi Indami pokračovalo a Gándhí podstúpil hladovku, bol odhodlaný až k smrti. Kvôli nemu sa India zmierila a boj ustal. No 30. januára 1948, keď vyšiel z domu v sprievode svojich dvoch praneterí, šéfredaktor hinduistického týždeníka Náthurám Gódsé mu vstúpil do cesty, aby sa na dôkaz úcty dotkol jeho nôh. Potom vytiahol malý revolver a trikrát na neho vystrelil... Jeho smrť bola dostatočnou obeťou, aby uzmieril novú slobodnú Indiu....

Kto bol Gándhí?
Gándhí nikdy nezastával oficiálny úrad, nemal výkonnú moc, a predsa požíval značnú autoritu. Bol idealista, ktorý dokázal presadiť duchovné myšlienky v politike. Jeho sen o zdravej spoločnosti sa ešte neuskutočnil ani v Indii. Zato jeho spôsob nenásilného boja s odvahou k pravde a s láskou k nepriateľovi inšpiroval v 20. storočí mnohých. Zostáva stále vzorom pre všetkých, ktorí chcú niečo urobiť pre ideály celospoločenského dobra, rovnoprávnosti všetkých ľudí, pre spoločnosť bez útlaku a ovládania jedných druhými.

Zdroje:
http://www.jitrnizeme.cz/view.php?cisloclanku=2007100201
http://www.newworldencyclopedia.org/entry/M._K_Gandhi
http://www.gandhi-manibhavan.org/aboutgandhi/aboutgandhi_biomain.htm

Osobnosti, ktoré Gándhího ovplyvnili
http://sk.wikipedia.org/wiki/M%C3%B3hand%C3%A1s_Karam%C4%8Dand_G%C3%A1ndh%C3%AD
http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Henry_David_Thoreau
http://en.wikisource.org/wiki/Civil_Disobedience
http://en.wikipedia.org/wiki/John_Ruskin
http://www.newworldencyclopedia.org/entry/John_Ruskin
http://www.forget-me.net/Ruskin/
http://en.wikipedia.org/wiki/Tolstoy,_Leo_Nikolayevich
http://www.newworldencyclopedia.org/entry/Leo_Tolstoy

Komunity, ktoré Gándhí založil
http://en.wikipedia.org/wiki/Sabarmati_Ashram
http://www.gandhi-manibhavan.org/relatedlinks/sabarmati_detail.htm
http://www.mahatmagandhiji.com/bio/gndashrm.htm
http://www.mahatmagandhiji.com/bio/default.htm#sewagram
http://www.tolstoyfarm.com/the_past.htm
http://joburgnews.co.za/2003/sept/sep29_gandhi.stm