Pri 10. výročí eura Parlament hodnotil jeho zavedenie
Pri príležitosti 10. výročia zavedenia eura schválil Parlament nelegislatívnu správu, v ktorej hodnotil dôsledky zavedenia spoločnej meny v krajinách eurozóny, ku ktorým sa od 1. januára 2009 pripojí aj Slovensko. Poslanci v texte vítajú, že jednotná mena priniesla eurozóne stabilitu, vyjadrujú podporu nezávislosti ECB a pripomínajú, že v záujme posilnenia medzinárodnej úlohy eurozóny by bolo vhodné zabezpečiť jej zastúpenie v medzinárodných finančných inštitúciách.
V iniciatívnej správe, ktorú poslanci schválili pomerom hlasov 545:86:37, Parlament víta, že euro prinieslo eurozóne stabilitu a podporilo jej hospodársku integráciu, pričom pripomína jeho stabilizačné účinky na svetové devízové trhy, najmä v krízových obdobiach. Vzhľadom na to, že hospodárske rozdiely vo vnútri eurozóny zatiaľ neboli znížené tak, ako sa očakávalo, poslanci navrhujú zavedenie racionálnych a súdržnejších hospodárskych reforiem, navrhnutých v Lisabonskej stratégii, čo by podľa nich prispelo k pozbieraniu sa zo súčasnej finančnej krízy.
Pokiaľ ide o Pakt stability a rastu (PSR), europoslanci v správe pripomínajú, že je potrebné dodržiavať tak jeho ustanovenia, ako aj výraznú rozpočtovú konsolidáciu, pričom sa nesmie zabúdať na efektívnosť verejných výdavkov. Rozpočtová politika by sa podľa EP mala odvíjať od stupňa pružnosti umožnenej revidovaným PSR.
Rozširovanie eurozóny
Parlament v správe požaduje, aby všetky členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, dodržiavali maastrichtské kritériá, ako aj reformovaný a všeobecne pružný PSR a domnieva sa, že Komisia musí zabezpečiť jeho prísny výklad, ako aj používanie kritérií vylúčenia pred každým možným pristúpením. Okrem toho správa zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi eurozóny a s členskými krajinami, ktoré si želajú k nej pristúpiť.
Parlament považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v eurozóne a členské štáty s osobitným štatútom dôsledne plnili svoje povinnosti a nevyvolávali pochybnosti týkajúce sa spoločných cieľov cenovej stability, nezávislosti ECB, rozpočtovej disciplíny, upevňovania rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti. V súvislosti s rozširovaním eurozóny Parlament zdôrazňuje aj potrebu dosiahnutia vysokej úrovne konvergencie reálnej ekonomiky s cieľom obmedziť tlak v hospodárstve eurozóny a krajinách o vstup.
Pre členstvo v tomto zoskupení, ku ktorému sa od 1. januára 2009 pripojí aj Slovenská republika, je potrebné dôsledné splnenie maastrichtských kritérií: vysoký stupeň cenovej stability stanovenej meraním a jej trvalá udržateľnosť; verejné financie bez nadmerných deficitov; členstvo v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) počas aspoň dvoch rokov; dodržiavanie normálneho fluktuačného rozpätia, vyrovnanie dlhodobých úrokových sadzieb, kompatibilita právnych predpisov s ustanoveniami Maastrichtskej zmluvy týkajúcimi sa Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a nezávislá centrálna banka.
Komunikačná politika o jednotnej mene
Parlament sa domnieva, že verejnosti sa aj naďalej musia podrobne vysvetľovať prínosy eura a HMÚ, akými sú cenová stabilita, nízka úroková miera hypotekárnych úverov, ľahšie cestovanie, či ochrana voči fluktuáciám výmenných kurzov a externým šokom. Osobitný dôraz by sa podľa europoslancov mal klásť na informovanie európskych občanov, spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, ktorí nedisponujú dostatočnými kapacitami na okamžité prispôsobenie sa novému vývoju a novým situáciám v súvislosti s eurom. Poslanci tiež dodávajú, že v súvislosti s rozširovaním eurozóny by sa Európska komisia mala zamerať na pomoc novým členským štátom pripraviť ich občanov na prijatie eura prostredníctvom intenzívnej informačnej kampane.
Medzinárodná úloha eura
Správa EP víta skutočnosť, že euro sa rýchlo stalo druhou najvýznamnejšou rezervnou a transakčnou menou po americkom dolári s 25 % podielom na celosvetových devízových rezervách a zdôrazňuje, že eurozóna musí vypracovať medzinárodnú stratégiu zodpovedajúcu medzinárodnému postaveniu svojej meny. V tejto súvislosti pripomína, že najúčinnejším spôsobom, akým môže eurozóna zosúladiť svoj vplyv so svojou hospodárskou váhou, je vypracúvanie spoločných stanovísk a konsolidácia svojho zastúpenia až po získanie samostatného kresla v príslušných medzinárodných finančných inštitúciách a na medzinárodných finančných fórach a vyzýva členské štáty eurozóny, aby okrem iného hovorili jednotným jazykom o otázkach politík týkajúcich sa výmenných kurzov.
Mzdová a daňová politika
Čo sa týka zdržanlivej mzdovej politiky, poslanci varujú, aby nebola nadhodnocovaná ako hlavný prostriedok na dosiahnutie cenovej stability, pretože skutočné mzdy by mali rásť v súlade s úrovňou produktivity.
Nezávislosť ECB
Poslanci prostredníctvom správy dôrazne podporujú nezávislosť Európskej centrálnej banky (ECB). Ciele cenovej stability je však podľa nich možné efektívne dosiahnuť iba vtedy, ak budú patričným spôsobom riešené hlavné príčiny inflácie. Parlament je preto presvedčený, že ECB by sa mala posunúť k režimu priamych inflačných cieľov, v ktorom je jediný cieľ inflácie doplnený škálou povolených výkyvov od cieľovej miery inflácie.
EP tiež zdôrazňuje svoju ochotu preskúmať pred rokom 2010 možnosti zdokonalenia postupu na vymenovanie členov Výkonnej rady ECB a považuje v tejto súvislosti za dôležité, aby sa jej členmi stávali osoby s akademickými alebo profesionálnymi skúsenosťami, pochádzajúce z rôznych oblastí ekonomického, menového a finančného sektora. Výkonná rada ECB by podľa EP mala mať deväť členov "s výlučnou zodpovednosťou za stanovovanie úrokových sadzieb", čím by sa nahradil systém existujúci v súčasnosti.
Rozprava (17. 11. 2008):
V rámci rozpravy k tejto problematike vystúpili viacerí slovenskí europoslanci.
Krajiny, ktoré zaznamenali najväčší úspech v hospodárskej výkonnosti, dlhodobej udržateľnosti, najvyššej konkurencieschopnosti a kvalite života, sú podľa Vladimíra MAŇKU (PES, SK) tie, ktoré kombinujú prezieravé a vyvážené štrukturálne reformy s nadpriemernými investíciami do výskumu, inovácií, vzdelania, celoživotného vzdelávania a starostlivosti o deti, ako aj do obnovy spoľahlivých sociálnych sietí. "Tieto štáty sú vďaka svojej vysokej miere zamestnanosti, vrátane zamestnanosti žien, a svojej mimoriadne vysokej pôrodnosti najlepšie pripravené na to, aby riešili výzvy starnúcej spoločnosti a udržali vysokú úroveň konkurencieschopnosti", uviedol v rozprave.
Vyslovil tiež názor, že v súvislosti s finančnou krízou "aj laici a dokonca euroskeptici prišli na to, že členské štáty v eurozóne sú lepšie vybavené na zvládnutie veľkých otrasov".
Vidia to podľa jeho slov aj obyvatelia Slovenska, ktoré od 1. januára vstupuje do eurozóny. "Finanční investori a špekulanti z devízových trhov nás už dnes považujú za súčasť eurozóny a s našou menou, keď máme stanovený pevný konverzný kurz, sa im už špekulovať neoplatí. Pritom meny našich susedných krajín padajú", zdôraznil, pričom dodal, že špekulanti v nich vidia riziko, ktoré z dôvodu finančnej krízy na finančných trhoch nechcú znášať.
Pripomenul, že niektoré meny sa prepadli na viacročné minimum a prijatie eura preto podľa neho v malých a otvorených ekonomikách chráni podnikateľov a obyvateľov pred kolísaním kurzu. "Dokonca aj Dánsko, krajina s najvyššou mierou zamestnanosti na svete, ktorá dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyššou konkurencieschopnosťou a najvyššou kvalitou života na svete, zistilo, že keby bolo dnes členom eurozóny, malo by priaznivejšie úrokové sadzby a ľahšie by sa vysporiadalo so súčasnými svetovými problémami", uviedol v pléne.
Poslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) v súvislosti so zavedením Eura na Slovensku od 1. januára 2009 uviedla, že bude najlepším investičným stimulom pre zahraničných investorov v regióne strednej Európy, a preto bude podľa nej záležať od vlády Róberta Fica, ako túto šancu využije.
Udržateľnosť inflácie a deficitu verejných financií budú na Slovensku veľmi úzko sledované, preto musí podľa Zity Pleštinskej súčasná slovenská vláda pokračovať v reformách predošlej vlády Mikuláša Dzurindu. "V opačnom prípade môže mať Slovensko po vstupe do eurozóny problém s udržaním inflácie", upozornila.
Vyjadrila tiež presvedčenie, že slovenská vláda si "zoberie k srdcu odporúčania spravodajcov EP a nebude zadlžovať krajinu do budúcnosti". Nemala by podľa nej siahať na dôchodkovú reformu so snahou o získanie zdrojov súkromných sporiteľov na krátkodobé vylepšenie deficitu verejných financií, ani prijímať zákony proti pravidlám trhu.
Pokiaľ ide o Pakt stability a rastu (PSR), europoslanci v správe pripomínajú, že je potrebné dodržiavať tak jeho ustanovenia, ako aj výraznú rozpočtovú konsolidáciu, pričom sa nesmie zabúdať na efektívnosť verejných výdavkov. Rozpočtová politika by sa podľa EP mala odvíjať od stupňa pružnosti umožnenej revidovaným PSR.
Rozširovanie eurozóny
Parlament v správe požaduje, aby všetky členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, dodržiavali maastrichtské kritériá, ako aj reformovaný a všeobecne pružný PSR a domnieva sa, že Komisia musí zabezpečiť jeho prísny výklad, ako aj používanie kritérií vylúčenia pred každým možným pristúpením. Okrem toho správa zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi eurozóny a s členskými krajinami, ktoré si želajú k nej pristúpiť.
Parlament považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v eurozóne a členské štáty s osobitným štatútom dôsledne plnili svoje povinnosti a nevyvolávali pochybnosti týkajúce sa spoločných cieľov cenovej stability, nezávislosti ECB, rozpočtovej disciplíny, upevňovania rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti. V súvislosti s rozširovaním eurozóny Parlament zdôrazňuje aj potrebu dosiahnutia vysokej úrovne konvergencie reálnej ekonomiky s cieľom obmedziť tlak v hospodárstve eurozóny a krajinách o vstup.
Pre členstvo v tomto zoskupení, ku ktorému sa od 1. januára 2009 pripojí aj Slovenská republika, je potrebné dôsledné splnenie maastrichtských kritérií: vysoký stupeň cenovej stability stanovenej meraním a jej trvalá udržateľnosť; verejné financie bez nadmerných deficitov; členstvo v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) počas aspoň dvoch rokov; dodržiavanie normálneho fluktuačného rozpätia, vyrovnanie dlhodobých úrokových sadzieb, kompatibilita právnych predpisov s ustanoveniami Maastrichtskej zmluvy týkajúcimi sa Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a nezávislá centrálna banka.
Komunikačná politika o jednotnej mene
Parlament sa domnieva, že verejnosti sa aj naďalej musia podrobne vysvetľovať prínosy eura a HMÚ, akými sú cenová stabilita, nízka úroková miera hypotekárnych úverov, ľahšie cestovanie, či ochrana voči fluktuáciám výmenných kurzov a externým šokom. Osobitný dôraz by sa podľa europoslancov mal klásť na informovanie európskych občanov, spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, ktorí nedisponujú dostatočnými kapacitami na okamžité prispôsobenie sa novému vývoju a novým situáciám v súvislosti s eurom. Poslanci tiež dodávajú, že v súvislosti s rozširovaním eurozóny by sa Európska komisia mala zamerať na pomoc novým členským štátom pripraviť ich občanov na prijatie eura prostredníctvom intenzívnej informačnej kampane.
Medzinárodná úloha eura
Správa EP víta skutočnosť, že euro sa rýchlo stalo druhou najvýznamnejšou rezervnou a transakčnou menou po americkom dolári s 25 % podielom na celosvetových devízových rezervách a zdôrazňuje, že eurozóna musí vypracovať medzinárodnú stratégiu zodpovedajúcu medzinárodnému postaveniu svojej meny. V tejto súvislosti pripomína, že najúčinnejším spôsobom, akým môže eurozóna zosúladiť svoj vplyv so svojou hospodárskou váhou, je vypracúvanie spoločných stanovísk a konsolidácia svojho zastúpenia až po získanie samostatného kresla v príslušných medzinárodných finančných inštitúciách a na medzinárodných finančných fórach a vyzýva členské štáty eurozóny, aby okrem iného hovorili jednotným jazykom o otázkach politík týkajúcich sa výmenných kurzov.
Mzdová a daňová politika
Čo sa týka zdržanlivej mzdovej politiky, poslanci varujú, aby nebola nadhodnocovaná ako hlavný prostriedok na dosiahnutie cenovej stability, pretože skutočné mzdy by mali rásť v súlade s úrovňou produktivity.
Nezávislosť ECB
Poslanci prostredníctvom správy dôrazne podporujú nezávislosť Európskej centrálnej banky (ECB). Ciele cenovej stability je však podľa nich možné efektívne dosiahnuť iba vtedy, ak budú patričným spôsobom riešené hlavné príčiny inflácie. Parlament je preto presvedčený, že ECB by sa mala posunúť k režimu priamych inflačných cieľov, v ktorom je jediný cieľ inflácie doplnený škálou povolených výkyvov od cieľovej miery inflácie.
EP tiež zdôrazňuje svoju ochotu preskúmať pred rokom 2010 možnosti zdokonalenia postupu na vymenovanie členov Výkonnej rady ECB a považuje v tejto súvislosti za dôležité, aby sa jej členmi stávali osoby s akademickými alebo profesionálnymi skúsenosťami, pochádzajúce z rôznych oblastí ekonomického, menového a finančného sektora. Výkonná rada ECB by podľa EP mala mať deväť členov "s výlučnou zodpovednosťou za stanovovanie úrokových sadzieb", čím by sa nahradil systém existujúci v súčasnosti.
Rozprava (17. 11. 2008):
V rámci rozpravy k tejto problematike vystúpili viacerí slovenskí europoslanci.
Krajiny, ktoré zaznamenali najväčší úspech v hospodárskej výkonnosti, dlhodobej udržateľnosti, najvyššej konkurencieschopnosti a kvalite života, sú podľa Vladimíra MAŇKU (PES, SK) tie, ktoré kombinujú prezieravé a vyvážené štrukturálne reformy s nadpriemernými investíciami do výskumu, inovácií, vzdelania, celoživotného vzdelávania a starostlivosti o deti, ako aj do obnovy spoľahlivých sociálnych sietí. "Tieto štáty sú vďaka svojej vysokej miere zamestnanosti, vrátane zamestnanosti žien, a svojej mimoriadne vysokej pôrodnosti najlepšie pripravené na to, aby riešili výzvy starnúcej spoločnosti a udržali vysokú úroveň konkurencieschopnosti", uviedol v rozprave.
Vyslovil tiež názor, že v súvislosti s finančnou krízou "aj laici a dokonca euroskeptici prišli na to, že členské štáty v eurozóne sú lepšie vybavené na zvládnutie veľkých otrasov".
Vidia to podľa jeho slov aj obyvatelia Slovenska, ktoré od 1. januára vstupuje do eurozóny. "Finanční investori a špekulanti z devízových trhov nás už dnes považujú za súčasť eurozóny a s našou menou, keď máme stanovený pevný konverzný kurz, sa im už špekulovať neoplatí. Pritom meny našich susedných krajín padajú", zdôraznil, pričom dodal, že špekulanti v nich vidia riziko, ktoré z dôvodu finančnej krízy na finančných trhoch nechcú znášať.
Pripomenul, že niektoré meny sa prepadli na viacročné minimum a prijatie eura preto podľa neho v malých a otvorených ekonomikách chráni podnikateľov a obyvateľov pred kolísaním kurzu. "Dokonca aj Dánsko, krajina s najvyššou mierou zamestnanosti na svete, ktorá dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyššou konkurencieschopnosťou a najvyššou kvalitou života na svete, zistilo, že keby bolo dnes členom eurozóny, malo by priaznivejšie úrokové sadzby a ľahšie by sa vysporiadalo so súčasnými svetovými problémami", uviedol v pléne.
Poslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK) v súvislosti so zavedením Eura na Slovensku od 1. januára 2009 uviedla, že bude najlepším investičným stimulom pre zahraničných investorov v regióne strednej Európy, a preto bude podľa nej záležať od vlády Róberta Fica, ako túto šancu využije.
Udržateľnosť inflácie a deficitu verejných financií budú na Slovensku veľmi úzko sledované, preto musí podľa Zity Pleštinskej súčasná slovenská vláda pokračovať v reformách predošlej vlády Mikuláša Dzurindu. "V opačnom prípade môže mať Slovensko po vstupe do eurozóny problém s udržaním inflácie", upozornila.
Vyjadrila tiež presvedčenie, že slovenská vláda si "zoberie k srdcu odporúčania spravodajcov EP a nebude zadlžovať krajinu do budúcnosti". Nemala by podľa nej siahať na dôchodkovú reformu so snahou o získanie zdrojov súkromných sporiteľov na krátkodobé vylepšenie deficitu verejných financií, ani prijímať zákony proti pravidlám trhu.
20.11.2008