V EP sa diskutovalo o finančnej krízea prioritách Komisie na rok 2009
Finančná kríza, výsledky samitu Rady a samitu G20, ako aj legislatívne priority Komisie na rok 2009 - to boli hlavné témy rozpravy v EP, ktorej sa okrem europoslancov zúčastnil aj predseda Európskej komisie José Manuel BARROSO a predstaviteľ francúzskeho predsedníctva Rady Jean-Pierre JOUYET .
Zástupca francúzskeho predsedníctva Rady Jean-Pierre JOUYET označil finančnú krízu za najhoršiu od roku 1929, a uviedol, že rast v EÚ bude v budúcom roku takmer nulový. Francúzske predsedníctvo preto podľa neho zdôrazňuje najmä potrebu jednoty Európanov a reformu, ktorá bola navrhnutá vo Washingtone. "Počítame tiež s nastupujúcim Českým predsedníctvom", uviedol a dodal, že Európe hrozí rozpad finančných systémov, v súvislosti s čím vyzdvihol finančný plán presadený francúzskym predsedníctvom, ako aj fakt, že členské štáty Únie poskytli záruky pre medzibankové úvery. Okrem toho ocenil samit G20, ktorý sa uskutočnil vo Washingtone a priniesol jasné usmernenia, ktoré bude podľa jeho slov Francúzsko obhajovať. "Európa musí konať ako celosvetový hráč", zdôraznil na záver svojho vystúpenia.
Predseda Komisie José Manuel BARROSO hovoriac o samite G20 ocenil, že výzva hovoriť o ekonomike na celosvetovej úrovni vzišla z iniciatívy EÚ, a dodal, že čas ukáže, či išlo o historický míľnik. V každom prípade sa domnieva, že samit bol začiatkom novej éry celosvetového riadenia hospodárstva, pričom jej potrebu jasne ukázala súčasná celosvetová hospodárska kríza. "EÚ bola na samite počuteľná najmä preto, že bola jednotná", vyzdvihol vo svojom prejave a požiadal, aby sa v tomto duchu pokračovalo aj naďalej. Kríza podľa neho priniesla príležitosť zmeniť svet, keďže priniesla väčšiu otvorenosť pre rokovania a zdôraznil, že je to aj príležitosť pre Európu.
Hovoril aj o prioritách EK pre rok 2009, ktorými sú rast a zamestnanosť, riešenie problematiky klimatických zmien, či energetickej bezpečnosti a udržateľného rozvoja v Európe. Pozornosť bude venovaná tiež realizácii spoločnej imigračnej politiky, posilneniu úlohy EÚ vo svete a šíreniu povedomia o Európe v tretích krajinách. Novým kľúčovým bodom programu budú iniciatívy spojené s riešením súčasnej finančnej krízy a s tým súvisiaceho hospodárskeho poklesu.
Predseda Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov Joseph DAUL (EPP-ED, FR) za svoju skupinu uviedol, že kríza nie je výsledkom kapitalizmu, ale výsledkom chýb a nedostatku transparentnosti na finančných trhoch. "Moja politická skupina nikdy nebola za takýto systém. Sme za európske sociálne trhové hospodárstvo, ktoré sa už osvedčilo", uviedol a vyzval na pomoc malým a stredným podnikom, ktorým treba podľa jeho slov zabezpečiť budúcnosť. Vo svojom prejave tiež položil otázku, prečo sa Únia nepripravila na finančnú krízu, keď už pred rokom boli náznaky, že čosi nie je v poriadku.
Martin SCHULZ (PES, DE) za Socialistickú skupinu v Európskom parlamente uviedol, že svet smeruje k multipolarizmu, v ktorom môže Európska únia zohrávať vedúcu úlohu, za predpokladu, "že si bude správne robiť svoje domáce úlohy". Hovoriť o predložení opatrení až na jar 2009 je podľa neho nezmyselné, keďže Európa ich potrebuje už teraz, najmä čo sa týka hedžových fondov a ratingových agentúr. Rade preto odkázal, že EP bude ich predloženie čakať už v decembri tohto roku.
Za Skupinu Aliancia liberálov a demokratov vystúpil Graham WATSON (ALDE, UK), ktorý rovnako ako jeho predrečníci uviedol, že záchrana je možná len spoločne, keďže jednotlivé štáty postupujúce samostatne nemajú šancu. "Potrebujeme postupovať jednotne, a potrebujeme dohľad a transparentnosť vo vzťahu k finančným hráčom. Hľadáme vinníkov a vravíme, že nebol vopred vyslaný varovný signál, ale nie je to pravda", uviedol.
Brian CROWLEY (UEN, IE) za Skupinu Únie za Európu národov zdôraznil, že najväčším súčasným nebezpečenstvom v Európe je skutočnosť, že banky nechcú požičiavať peniaze malým a stredným podnikom, ktoré preto nemôžu rásť a rozvíjať sa. To podľa neho štartuje špirálu, v ktorej firmy nemajú prostriedky a preto nemajú ani personál, ale nemajú ani kupujúcich a tým sa znižuje aj ich produktivita. Krízu preto vidí aj ako príležitosť napraviť chyby minulosti, začať investovať do výskumu a inovácií a využiť to na riešenie problémov, ktorým čelia bežní ľudia v každodennom živote. Zachrániť občanov EÚ je podľa neho možné iba vtedy, ak sa začne investovať do sociálnych služieb a zdravotníctva, ako aj do ich vzdelávania, aby vedeli čeliť novým výzvam.
Monica FRASSONI (Greens/EFA, IT) za Skupinu zelených/Európsku slobodnú alianciu vystúpila kriticky voči Európskej komisii a jej predsedovi Barrosovi za to, že "neurobili to, čo Zelení už dávno žiadali" a za to, že "namiesto spotrebiteľov sa spolupracovalo len s vládami". Jej kritiku si EK vyslúžila tiež za "zanedbávanie ľudský práv, najmä čo sa týka Číny, a povrchné zaobchádzanie s agendou z Dohy". Presadzovať podľa nej treba "to, čomu Zelení hovoria nový zelený obchod", vrátane investícií do energetickej účinnosti či znižovania produkcie CO2. Finančné prostriedky na súčasný automobilový priemysel a jadrovú energetiku označila za "vyhadzovanie prostriedkov von oknom".
Roberto MUSACCHIO (GUE/NGL, IT) za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice uviedol, že "sa netreba snažiť dostať sa z kapitalizmu ako takého, ale len z kapitalizmu v kríze" a usilovať zároveň "o ekonomiku založenú na spravodlivosti". Nikto podľa jeho slov nehovorí o základných dôvodoch toho, prečo finančná kríza vypukla, a preto sa proti nej nedá účinne bojovať.
Hanne DAHL (IND/DEM, DK) za Skupinu nezávislosť/demokracia označila návrhy EK za "údery do prázdneho" a zdôraznila, že je potrebné reformovať inštitucionálny rámec v prospech novej finančnej architektúry.
Predseda Komisie José Manuel BARROSO hovoriac o samite G20 ocenil, že výzva hovoriť o ekonomike na celosvetovej úrovni vzišla z iniciatívy EÚ, a dodal, že čas ukáže, či išlo o historický míľnik. V každom prípade sa domnieva, že samit bol začiatkom novej éry celosvetového riadenia hospodárstva, pričom jej potrebu jasne ukázala súčasná celosvetová hospodárska kríza. "EÚ bola na samite počuteľná najmä preto, že bola jednotná", vyzdvihol vo svojom prejave a požiadal, aby sa v tomto duchu pokračovalo aj naďalej. Kríza podľa neho priniesla príležitosť zmeniť svet, keďže priniesla väčšiu otvorenosť pre rokovania a zdôraznil, že je to aj príležitosť pre Európu.
Hovoril aj o prioritách EK pre rok 2009, ktorými sú rast a zamestnanosť, riešenie problematiky klimatických zmien, či energetickej bezpečnosti a udržateľného rozvoja v Európe. Pozornosť bude venovaná tiež realizácii spoločnej imigračnej politiky, posilneniu úlohy EÚ vo svete a šíreniu povedomia o Európe v tretích krajinách. Novým kľúčovým bodom programu budú iniciatívy spojené s riešením súčasnej finančnej krízy a s tým súvisiaceho hospodárskeho poklesu.
Predseda Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov Joseph DAUL (EPP-ED, FR) za svoju skupinu uviedol, že kríza nie je výsledkom kapitalizmu, ale výsledkom chýb a nedostatku transparentnosti na finančných trhoch. "Moja politická skupina nikdy nebola za takýto systém. Sme za európske sociálne trhové hospodárstvo, ktoré sa už osvedčilo", uviedol a vyzval na pomoc malým a stredným podnikom, ktorým treba podľa jeho slov zabezpečiť budúcnosť. Vo svojom prejave tiež položil otázku, prečo sa Únia nepripravila na finančnú krízu, keď už pred rokom boli náznaky, že čosi nie je v poriadku.
Martin SCHULZ (PES, DE) za Socialistickú skupinu v Európskom parlamente uviedol, že svet smeruje k multipolarizmu, v ktorom môže Európska únia zohrávať vedúcu úlohu, za predpokladu, "že si bude správne robiť svoje domáce úlohy". Hovoriť o predložení opatrení až na jar 2009 je podľa neho nezmyselné, keďže Európa ich potrebuje už teraz, najmä čo sa týka hedžových fondov a ratingových agentúr. Rade preto odkázal, že EP bude ich predloženie čakať už v decembri tohto roku.
Za Skupinu Aliancia liberálov a demokratov vystúpil Graham WATSON (ALDE, UK), ktorý rovnako ako jeho predrečníci uviedol, že záchrana je možná len spoločne, keďže jednotlivé štáty postupujúce samostatne nemajú šancu. "Potrebujeme postupovať jednotne, a potrebujeme dohľad a transparentnosť vo vzťahu k finančným hráčom. Hľadáme vinníkov a vravíme, že nebol vopred vyslaný varovný signál, ale nie je to pravda", uviedol.
Brian CROWLEY (UEN, IE) za Skupinu Únie za Európu národov zdôraznil, že najväčším súčasným nebezpečenstvom v Európe je skutočnosť, že banky nechcú požičiavať peniaze malým a stredným podnikom, ktoré preto nemôžu rásť a rozvíjať sa. To podľa neho štartuje špirálu, v ktorej firmy nemajú prostriedky a preto nemajú ani personál, ale nemajú ani kupujúcich a tým sa znižuje aj ich produktivita. Krízu preto vidí aj ako príležitosť napraviť chyby minulosti, začať investovať do výskumu a inovácií a využiť to na riešenie problémov, ktorým čelia bežní ľudia v každodennom živote. Zachrániť občanov EÚ je podľa neho možné iba vtedy, ak sa začne investovať do sociálnych služieb a zdravotníctva, ako aj do ich vzdelávania, aby vedeli čeliť novým výzvam.
Monica FRASSONI (Greens/EFA, IT) za Skupinu zelených/Európsku slobodnú alianciu vystúpila kriticky voči Európskej komisii a jej predsedovi Barrosovi za to, že "neurobili to, čo Zelení už dávno žiadali" a za to, že "namiesto spotrebiteľov sa spolupracovalo len s vládami". Jej kritiku si EK vyslúžila tiež za "zanedbávanie ľudský práv, najmä čo sa týka Číny, a povrchné zaobchádzanie s agendou z Dohy". Presadzovať podľa nej treba "to, čomu Zelení hovoria nový zelený obchod", vrátane investícií do energetickej účinnosti či znižovania produkcie CO2. Finančné prostriedky na súčasný automobilový priemysel a jadrovú energetiku označila za "vyhadzovanie prostriedkov von oknom".
Roberto MUSACCHIO (GUE/NGL, IT) za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice uviedol, že "sa netreba snažiť dostať sa z kapitalizmu ako takého, ale len z kapitalizmu v kríze" a usilovať zároveň "o ekonomiku založenú na spravodlivosti". Nikto podľa jeho slov nehovorí o základných dôvodoch toho, prečo finančná kríza vypukla, a preto sa proti nej nedá účinne bojovať.
Hanne DAHL (IND/DEM, DK) za Skupinu nezávislosť/demokracia označila návrhy EK za "údery do prázdneho" a zdôraznila, že je potrebné reformovať inštitucionálny rámec v prospech novej finančnej architektúry.
22.11.2008