EP súhlasí s "modrou kartou" pre vysokokvalifikovaných pracovníkov
EP podporil projekt modrej karty EÚ, inšpirovaný americkou zelenou kartou, ktorý by mal umožniť prílev vysokokvalifikovaných pracovníkov a posilniť odvetvia, v ktorých je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Poslanci však požadujú spresnenie niektorých definícií, ako aj viac flexibility pre členské štáty, ktoré by mali mať možnosť stanoviť počet kariet, ktoré každoročne vydajú. Zároveň pripomínajú, že pracovníci s modrou kartou nebudú mať na pracovnom trhu prednosť pred európskymi občanmi.
Modrá karta, ktorej zavedenie navrhla Európska komisia, má umožniť prílev vysokokvalifikovanej pracovnej sily do všetkých členských štátov Únie. Nemá pritom nahrádzať existujúce vnútroštátne systémy, pretože predstavuje skôr dodatočný "motivačný" nástroj. Jej udeľovanie bude podliehať spoločným postupom a kritériám.
Občania EÚ neostanú na druhej koľaji
Ako v rozprave o tejto téme uviedol poslanec Manfred WEBER (EPP-ED, DE) v mene spravodajkyne Ewy KLAMT (EPP-ED, DE), "modrá karta je pre budúcnosť inovácií v európskej ekonomike rozhodujúcim krokom", pričom jej využívanie "nebude odkladať európskych občanov na druhú koľaj, ani slúžiť ako prostriedok pre únik mozgov z tretích krajín".
Parlament v tejto záležitosti prijal pomerom hlasov 401:157:9 aj pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhuje, aby mali členské štáty povinnosť odmietnuť žiadosť o vydanie modrej karty v tých sektoroch pracovného trhu, do ktorých majú pracovníci z iných (nových) členských štátov obmedzený prístup na základe prechodných opatrení ustanovených v aktoch o pristúpení zo 16. apríla 2003 a 25. apríla 2005.
Vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín v súčasnosti preferujú skôr destinácie ako Spojené štáty, Austráliu či Kanadu, a Európska únia je z dôvodu fragmentácie pracovného trhu na okraji ich záujmu. Modrá karta by preto mala jej držiteľovi umožniť, aby sa po troch rokoch v jednom členskom štáte EÚ mohol presťahovať do iného členského štátu. Karta sa má vydávať na tri roky s možnosťou predĺženia o ďalšie dva roky. Ak pracovník z tretej krajiny podpísal pracovnú zmluvu na dobu kratšiu ako tri roky, mala by mu byť podľa EP vydaná karta na dobu trvania zmluvy, plus tri mesiace.
Kto bude mať nárok na modrú kartu?
Poslanci prostredníctvom schválenej správy spresňujú definíciu budúceho držiteľa modrej karty. Žiadateľ musí byť už vopred prijatý na určitú pracovnú pozíciu v EÚ, musí mať minimálne päť rokov pracovných skúseností v danom obore alebo vysokoškolský diplom uznaný v jednom z členských štátov Únie. Okrem toho zdôrazňujú, že pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,7-krát vyšší než priemerný hrubý príjem v členskom štáte EÚ, v ktorom bude mať trvalé bydlisko, pričom tento plat nesmie byť nižší ako plat pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej členskej krajine.
Kartu budú rovnako môcť získať štátni príslušníci tretích krajín, ktorí už žijú na území EÚ v rámci iného režimu. Nemali by ju naopak získať žiadatelia o azyl ani občania tretích krajín, ktorí dostali pracovné povolenie na sezónne práce.
"Postup získavania práce bude s modrou kartou jednoduchší, kratší a rýchlejší, a to tak pre zamestnávateľa, ako aj pre žiadateľa o pracovné povolenie", uviedol v rozprave deň pred hlasovaním druhý zo spravodajcov, poslanec Patrick GAUBERT (EPP-ED, FR).
Prístup k sociálnemu zabezpečeniu
Modrá karta umožní držiteľovi požiadať do 6 mesiacov od jej získania o povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov, pričom ich manžel/ka bude taktiež môcť v EÚ pracovať a daný členský štát im bude poskytovať zodpovedajúce sociálne zabezpečenie. V prípade, že pracovník príde o svoje pracovné miesto, poslanci navrhujú, aby bola lehota na hľadanie nového zamestnania predlžená z troch mesiacov (ktoré navrhuje Komisia) na šesť mesiacov.
Zamedziť "úniku mozgov"
Poslanci sa domnievajú, že členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, koľko modrých kariet chcú každoročne vydať a prípadne tiež odmietnuť držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte. Prisťahovalci súčasne nebudú mať na modrú kartu automaticky nárok ani v prípade, že splnia požadované kritériá.
Poslanci okrem toho zdôrazňujú, že členské štáty by nemali využívať modrú kartu na aktívnu podporu "úniku mozgov" z tretích krajín, alebo z odvetví, ktoré trpia nedostatkom pracovných síl, akými sú zdravotníctvo či školstvo.
Postup
O smernici, ktorá zavedie modrú kartu, rozhodovali poslanci prostredníctvom dvoch správ v rámci postupu konzultácie, čo znamená, že svojím hlasovaním vyjadrili postoj EP k tejto problematike. Keďže ide o postup konzultácie, konečné slovo nemá Parlament, ale členské krajiny v Rade.
Správu poslankyne Ewy KLAMT schválil EP pomerom hlasov 388:56:124, správu poslanca Patricka GAUBERTA pomerom hlasov 442:77:42.
Nezúčastňovať sa programu zavedenia modrej karty sa rozhodla Veľká Británia a Írsko.
Občania EÚ neostanú na druhej koľaji
Ako v rozprave o tejto téme uviedol poslanec Manfred WEBER (EPP-ED, DE) v mene spravodajkyne Ewy KLAMT (EPP-ED, DE), "modrá karta je pre budúcnosť inovácií v európskej ekonomike rozhodujúcim krokom", pričom jej využívanie "nebude odkladať európskych občanov na druhú koľaj, ani slúžiť ako prostriedok pre únik mozgov z tretích krajín".
Parlament v tejto záležitosti prijal pomerom hlasov 401:157:9 aj pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhuje, aby mali členské štáty povinnosť odmietnuť žiadosť o vydanie modrej karty v tých sektoroch pracovného trhu, do ktorých majú pracovníci z iných (nových) členských štátov obmedzený prístup na základe prechodných opatrení ustanovených v aktoch o pristúpení zo 16. apríla 2003 a 25. apríla 2005.
Vysokokvalifikovaní pracovníci z tretích krajín v súčasnosti preferujú skôr destinácie ako Spojené štáty, Austráliu či Kanadu, a Európska únia je z dôvodu fragmentácie pracovného trhu na okraji ich záujmu. Modrá karta by preto mala jej držiteľovi umožniť, aby sa po troch rokoch v jednom členskom štáte EÚ mohol presťahovať do iného členského štátu. Karta sa má vydávať na tri roky s možnosťou predĺženia o ďalšie dva roky. Ak pracovník z tretej krajiny podpísal pracovnú zmluvu na dobu kratšiu ako tri roky, mala by mu byť podľa EP vydaná karta na dobu trvania zmluvy, plus tri mesiace.
Kto bude mať nárok na modrú kartu?
Poslanci prostredníctvom schválenej správy spresňujú definíciu budúceho držiteľa modrej karty. Žiadateľ musí byť už vopred prijatý na určitú pracovnú pozíciu v EÚ, musí mať minimálne päť rokov pracovných skúseností v danom obore alebo vysokoškolský diplom uznaný v jednom z členských štátov Únie. Okrem toho zdôrazňujú, že pracovná zmluva žiadateľa mu musí zaručovať príjem minimálne 1,7-krát vyšší než priemerný hrubý príjem v členskom štáte EÚ, v ktorom bude mať trvalé bydlisko, pričom tento plat nesmie byť nižší ako plat pracovníka na porovnateľnej pracovnej pozícii v danej členskej krajine.
Kartu budú rovnako môcť získať štátni príslušníci tretích krajín, ktorí už žijú na území EÚ v rámci iného režimu. Nemali by ju naopak získať žiadatelia o azyl ani občania tretích krajín, ktorí dostali pracovné povolenie na sezónne práce.
"Postup získavania práce bude s modrou kartou jednoduchší, kratší a rýchlejší, a to tak pre zamestnávateľa, ako aj pre žiadateľa o pracovné povolenie", uviedol v rozprave deň pred hlasovaním druhý zo spravodajcov, poslanec Patrick GAUBERT (EPP-ED, FR).
Prístup k sociálnemu zabezpečeniu
Modrá karta umožní držiteľovi požiadať do 6 mesiacov od jej získania o povolenie na pobyt pre rodinných príslušníkov, pričom ich manžel/ka bude taktiež môcť v EÚ pracovať a daný členský štát im bude poskytovať zodpovedajúce sociálne zabezpečenie. V prípade, že pracovník príde o svoje pracovné miesto, poslanci navrhujú, aby bola lehota na hľadanie nového zamestnania predlžená z troch mesiacov (ktoré navrhuje Komisia) na šesť mesiacov.
Zamedziť "úniku mozgov"
Poslanci sa domnievajú, že členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, koľko modrých kariet chcú každoročne vydať a prípadne tiež odmietnuť držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte. Prisťahovalci súčasne nebudú mať na modrú kartu automaticky nárok ani v prípade, že splnia požadované kritériá.
Poslanci okrem toho zdôrazňujú, že členské štáty by nemali využívať modrú kartu na aktívnu podporu "úniku mozgov" z tretích krajín, alebo z odvetví, ktoré trpia nedostatkom pracovných síl, akými sú zdravotníctvo či školstvo.
Postup
O smernici, ktorá zavedie modrú kartu, rozhodovali poslanci prostredníctvom dvoch správ v rámci postupu konzultácie, čo znamená, že svojím hlasovaním vyjadrili postoj EP k tejto problematike. Keďže ide o postup konzultácie, konečné slovo nemá Parlament, ale členské krajiny v Rade.
Správu poslankyne Ewy KLAMT schválil EP pomerom hlasov 388:56:124, správu poslanca Patricka GAUBERTA pomerom hlasov 442:77:42.
Nezúčastňovať sa programu zavedenia modrej karty sa rozhodla Veľká Británia a Írsko.
23.11.2008