Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2008 > > Finančná kríza - Od kapitalizmu k socializmu

Finančná kríza - Od kapitalizmu k socializmu

Finančná kríza - Od kapitalizmu k socializmu

Keď som prvý krát počul o novej svetovej finančnej kríze a jej dôvodoch, prvé čo ma napadlo bolo, že si z nás niekto uťahuje. Že by v bankách boli taký tupci aby nechali skrachovať ekonomiku takýmto primitívnym spôsobom? Alebo to bol zase nejaký filištínsky podvod aby sa k peniazom dostali zase tí bohatí na úkor nás ostatných? To ma priviedlo k názoru, že celá kríza vznikla cielene za nejakým účelom.


Zaujímavé je aj to, že americkú menovú politiku riadi FED - Federal Reserve Bank of New York - čo vlastne nie je štátny orgán ako napríklad u nás, ale zoskupenie privátnych bánk sledujúcich svoje vlastné záujmy ...
Ak by ste pred rokom investovali 1000 US dolárov do akcií Nortelu, dnes by mali akcie hodnotu $49. U Enronu by vám z tej tisícovky zostalo $16.50. Z akcií WorldCom by zostalo $5.00. Z investície $1000 US do Delta Air Lines dnes dostanete $49 Pokiaľ by ste za tisícovku zakúpili United Airlines, nedostanete vôbec NIČ. Ale keby ste pred rokom nakúpili za $1000 pivo a vychľastali ho, dnes vrátite prázdne plechovky a dostanete $54.

Ako to všetko vzniklo.
Začiatok celej krízy sa nachádza v USA niekedy okolo roku 2000 kedy došlo k prehriatiu americkej ekonomiky a následne jej spomaleniu. V tomto období z rozhodnutia FED sa znižovali 17 krát úrokové sadzby z 5,25% až na 1%. Tým sa vytvorili výhodné podmienky pre poskytovanie hypoték. V Amerike funguje hypotéka tak, že banka môže poskytnúť až 125% z ceny nehnuteľnosti a dlžníci potom ručia iba touto nehnuteľnosťou. Pritom peniaze nemuseli nutne použiť na hypotéku. Po dvoch rokoch, keď sa fixné úrokové sadzby dvihli na pôvodnú úroveň, mali ľudia problémy so splácaním. Ďalším problémom bol výber záujemcov o hypotéky ktorý často ani nemali predpoklad na splatenie tejto hypotéky. Tak ako banky zaberali späť domy po neplatičoch, ich ceny začali klesať.
To bolo niekedy v roku 2006 a už vtedy bolo jasné, že dôjde k finančnej kríze. Američania používajú svoje domy ako bankomaty a prestali šetriť v dobe keď ich ceny závratne stúpali. Predstavme si, že dom stál 400 000 $ a teraz má hodnotu 200 000 $. Ale občan dlží banke pôvodnú sumu 400 000$. Keď išli ceny domov dole, zrazu mali v dome investovaný negatívny kapitál. Najjednoduchšie riešenie? Vrátiť banke dom a celá situácia je tým vyriešená. Nemám síce kde bývať ale nemusím splácať dom ktorý nemá hodnotu.

Banky a vláda.
Najčudnejšie na tom celom je správanie sa bánk a prístup americkej vlády k celej situácii. V USA sú štyri inštitúcie ktoré majú dozerať nad bankami a ich správou. Nie len že spolu navzájom nekomunikujú, ale ani nezasiahli v čase keď už bolo jasné, že celá situácia je prinajmenšom zvláštna. A tak to celé vyústilo do obrovskej lavíny nesplatitelných hypoték a ich derivátov - odvodených finančných produktov, ktoré sa predávali po celom svete. Domáci finančný produkt a prílev kapitálu z celého sveta do USA, najmä z Číny, Američania jednoducho zahodili a premárnili v spotrebe tovarov a na stavby domov ktoré nikto nepotrebuje. A teraz chcú aby to zaplatila americká vláda (a vlády ostatných krajín)  V súčasnosti je v USA 18 000 000 neobývaných domov, ktoré vlastnia banky. Bankový manažéri ktorí zarábajú 20 miliónov dolárov ročne sa tvária, že sa ich to netýka. O ich peniaze nejde.

Ďalšia realita.
Americká vláda uvoľnila 700 miliárd dolárov ktoré vrazila do bánk a finančných inštitúcií ktoré de facto znárodnila, aby ich zachránila pred krachom. Tým že odkúpila väčšinový balík ich akcii získala právo na ich riadenie. Napríklad vo Veľkej Británii investovala vláda 500 miliárd libier a pohrozila bankám, ak neuvoľnia peniaze do obehu, že ich znárodní (guvernér NB Mervyn King).
A teraz si predstavte, že niekto chcel získať finančné inštitúcie. Nemohol ich kúpiť a ani zobrať, lebo to bol súkromný majetok. Nemal proste nástroj na ich ovládnutie. A čo takto nechať tieto banky skrachovať a následne ich znárodniť? Zo štátnym majetkom sa už predsa manipulovať dá nie? Kopec podobných prípadov poznáme z vlastnej skúsenosti u nás na Slovensku.
Vlády síce poskytli peniaze, ale mnoho bezcenných akcii je stále niekde medzi bankami a samozrejme, tieto sa k tomu nepriznajú. Tým vzniká medzi bankami "dusná" atmosféra. Odmietajú si navzájom požičiavať peniaze a tým drasticky klesá v obehu množstvo voľných peňazí ktoré potom chýbajú na pôžičky a hypotéky. A tie ekonomika pre svoj rozvoj potrebuje. Veľmi zlým dôsledkom je to, že banky stratili vzájomnú dôveru. To spôsobilo rast úrokových sadzieb poskytovaných bankami - peniaze sa zdražili lebo ich je menej. Bez podnikateľských úverov nemôžu fungovať podniky. Neexistencia úverov povedie k hospodárskej kríze. Tu prehĺbi aj zvýšenie daní.
Svetové banky na to reagovali tým, že svorne znížili úrokové sadzby, aby rozhýbali peniaze, tým sa zvýhodnia podmienky na poskytovanie úverov. Zatiaľ to nemalo výrazný vplyv na rast ekonomiky a ani na pád  Dow Jones indexu, ktorý klesol od júna 2008 z hodnoty 14 700 na dnešných 8 500.

Čo sa teda deje v roku 2008?
Dnes je už jasné, že na rozdiel od pôvodných ilúzií, že tu je len kríza hypotekárnych úverov v USA, ide v skutočnosti o globálnu finančnú krízu, pád kapitálových trhov a stratu peňazí a dôvery. Hlavnou príčinou je extrémna deregulácia kapitálových trhov, ktorá umožnila využívanie sofistikovaných, nepriehľadných hazardných produktov, ako sú viacstupňové deriváty, t.j. odvodeniny  cenných papierov, alebo inštitúcie operujúce s hedge-ovými fondmi, označovanými ako kasínový kapitalizmus. Na základe toho, že finančné inštitúcie si navzájom nedôverujú, to viedlo nakoniec k tomu, že banky stiahli svoj voľný kapitál a v obehu je nedostatok peňazí.

Ako na Slovensku.
Na rozdiel od Ameriky, je situácia na Slovensku priehľadnejšia a slovenské banky majú dostatok likvidity, t.j. dostatok kapitálu schopného pokryť a vyplatiť vklady v bankách. Jediná banka ktorej hrozil bankrot - Dexia - je zachránená finančnou dotáciou holandskej vlády. A vyzerá to tak, že aj ďalšie dve slabšie banky, ČSOB a Slovenská sporiteľňa nakoniec toto obdobie prežijú. Slovenská vláda zabránila odlevu kapitálu z týchto bánk do ich materských spoločností do zahraničia. Napriek tomu, že centrálne banky znižujú úverové sadzby, na Slovensku všetky banky zvýšili úrokové sadzby za pôžičky a hypotéky. Sprísnili sa aj podmienky pre hypotéky. Dnes Vám žiadna banka nepožičia viacej ako 70% z ceny nehnuteľnosti. Koncom roka 2008 je najnevýhodnejšie obdobie na čerpanie úverov a pôžičiek.

Dolár - Slovenská koruna - Euro.
Toto finančné Tsunami sa prihnalo z USA a pokračuje ďalej po svete. Zatiaľ čo v Amerike sa už spamätávávajú z prvého šoku a prijímajú podporné opatrenia, u nás sa zatiaľ môžme tešiť, že s príchodom eura ako meny sa oslabí aj naša ekonomika. Tak ako oslabujú ostatné meny, dolár ide hore. Ekonomika v Európe je oveľa zraniteľnejšia, USA ekonomika je silnejšia, ma lepšie rozvinutý bankový sektor, vysoký stupeň technológie.
Predpoveď:
Európa nebude až tak zasiahnutá krízou ako USA, aj keď spočiatku bude pokles hodnoty eura ako meny, bude nasledovať zníženie úrokov v bankách a stabilizácia situácie. V Amerike dôjde k ďalšiemu poklesu dolára a to veľmi výrazne. Prechod Slovenska z koruny na euro nie je zrovna najšťastnejšie zvolený - na obdobie začiatku finančnej krízy.
V prospech súčasného posilnenia doláru hraje odlišný postoj Spojených štátov a Európskej únie voči globálnej finančnej kríze. Spojené štáty sa k riešeniu krízy stavajú aktívnejšie ako Európania. To nakoniec prospeje doláru v období prekonávania krízy.

Ako ďalej.
Teraz je obdobie na premyslené kroky a možnosť si finančne polepšiť. Nie je pravda, že keď je finančná kríza netreba investovať. Práve naopak, vhodne zvolená investícia môže priniesť svoje ovocie. Netreba sa ani báť nákupu nehnuteľnosti (v budúcom roku) pre vlastné účely. Niektorí ľudia zarobili na posilňujúcom doláre, ale ten bude v konečnom dôsledku zase klesať. Keď že u nás je banková regulácia na vyššej úrovni, nehrozia na Slovensku až také katastrofické scenáre. Zo zavedením eura ako meny sa trochu zvezieme "nadol" ale nebude to nijako výrazné. Ceny nehnuteľností budú stagnovať približne do roku 2012, kedy sa aj konečne stabilizuje dolár. Dovtedy by sa malo reorganizovať aj bankovníctvo, ktoré v dnešnej podobe nemá nádej na prežitie.

PREHLAD VELKÝCH BÁNK ZASAŽENÝCH FINANČNOU KRÍZOU (Z českej tlače)

USA
den
ústav
problém
řešení
7.9. 2008
Fannie Mae, Freddie MacDvě největší hypoteční agentury v USA utrpěly ztráty z nesplácených hypoték. Dělí se o 6 bilionů pohledávek z úvěrů na bydlení.Zachránila je státní injekce 25 mld. dolarů.
15.9. 2008
Lehman Brothers
Investiční banka z Wall Street. Utrpěla špatnými investicemi do realit.
Bankrot. Nepodařilo se najít kupce.
15.9. 2008
Merrill Lynch

Největší makléřská společnost na světě. Za poslední rok měla ztráty 40 miliard dolarů.

Nechala se raději převzít Bank Of America za 50 mld. dolarů.
17.9. 2008AIG
Největší pojišťovna na světě. Fed: "Pád by způsobil prudký růst úvěrových nákladů."

Zachránila ji státní injekce 85 mld. dolarů. Vláda převzala 80% akcií.
23.9. 2008Goldman Sachs, Morgan StanleyInvestiční banky. Goldman Sachs je největší bankou Wall Streetu. Obě riskovaly s obrovskými penězi, které nedostatečně kryly.
Rozhodnutím Fedu se změnily na běžné banky.
26.9. 2008Washington MutualNejvětší spořitelna v USA. Zatím největší oběť krize.Bankrot. Aktiva za 1,9 miliardy dolarů koupila JPMorgan.
29.9. 2008Wachovia
Šestá největší banka. Zaměřená na drobné klienty. Problémy způsobily rizikové investice. Za 2Q ztráta 9,11 mld. dolarů.

Koupí ji Citigroup (největší banka v USA) včetně ztát ve výši 42 miliard dolarů.

Európa
18.9. 2008HBOSBritská hypoteční banka.Změna vlastníka. Za 12,2 mld. liber ji koupí Lloyds TSB.
29.9. 2008
Bradford & BingleyBritská banka. Prudký propad akcií, hodnota banky na trhu klesla na méně než 300 milionů liber.
Znárodněna. Po Northern Rock letos už druhá britská banka.
29.9. 2008
Hypo Real EstateMenší německá banka.Zachránila ji půjčka od konsorcia bank.
29.9. 2008FortisNizozemsko-belgická banka. Nedostatek kapitálu, závislost na mezibankovním sektoru. Problém způsobilo převzetí ABN AMRO.Znárodnění. 49 procent akcií získají vlády Beneluxu, které poskytly injekci 11,2 mld. eur.
29.9. 2008GlitnirTřetí největší banka na Islandu. Problémy s likviditou.Znárodněna. Vláda koupí 75 procent akcií za 600 milionů eur.
30.9. 2008DexiaBelgická banka. Specializuje se na úvěry místním samosprávám a dalším institucím. Ztráty z USA.Injekce vlády 6,4 mld. eur.

Použité zdroje: Mervyn King, Will Hutton, Juraj Bárta, Juraj Sipko, Juraj Karpiš, Miloš Pick, Harriman Win Thin

- Dallas -
28.11.2008

Súvisiace články


index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet