Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2008 > > Samova ríša

Samova ríša

Samova ríša

Všetky súdobé informácie o Samovej ríši pochádzajú len zo správy v tzv. Fredegarovej kronike. Neskoršie (tendenčné a v tomto bode nespoľahlivé) správy pochádzajú z textu Obrátenia Bavorov (Conversio Bagoariorum et Carantanorum, rok 870) zo Soľnohradu (Salzburg), ktorý je navyše vo viacerých častiach priamo odvodený z Fredegara. Tretí text - žiaľ tiež odvodený z Fredegara - sú Gesta Dagoberti I. regnis Francorum z prvej tretiny 9. storočia z opátstva Saint-Denis pri Paríži.



Citát z Fredegarovej kroniky:
„V štyridsiatom roku Chlotarovho panovania (franský panovník Chlotar II, rok 623) zhromaždil muž menom Samo, pôvodom Frank z kraja senonského, väčší počet kupcov a pobral sa za odchodom do krajiny Slovanov, zvaných tiež Vinidi. Slovania sa už začali búriť proti Avarom zvaným Huni a proti ich vládcovi kaganovi. Vinidi už oddávna slúžili Avarom ako befulci. Kedykoľvek Avari vojensky zaútočili na niektorý národ, s celým svojím vojskom stáli pred táborom, zatiaľ čo Slovania bojovali. Ak nadobúdali prevahu a víťazili, vtedy Avari vyrazili, aby sa zmocnili koristi. Ak však Slovania prehrávali boj, Avari im pomohli a tak nadobúdali nové sily. Befulkami ich Avari nazývali preto, lebo v boji postupovali pred nimi, tvoriac dvojité šíky – pluky. Avari každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať a manželky i dcéry Slovanov si brali do postelí. Okrem iných prejavov útlaku platili Slovania Avarom dane – tribút. Nakoniec však synovia Avarov, ktorých splodili s manželkami a dcérami Slovanov, nechceli znášať krivdy a útlak a vzpierali sa nadvláde Avarov, začali sa, ako som už spomenul búriť. Keď Slovania vojensky zaútočili proti Avarom, kupec Samo, o ktorom som sa takisto zmienil, tiahol s nimi vo vojsku. V boji s Avarmi sa ukázal taký statočný, že to bolo až úžasné a obrovské množstvo z nich zabili meče Slovanov. Slovania, spoznajúc Samovu schopnosť, zvolili si ho za kráľa a on im šťastne panoval tridsaťpäť rokov. Za jeho vlády Slovania viedli mnoho bojov s Avarmi a vďaka jeho rozvahe i schopnosti Slovania vždy Avarov premohli. Samo mal dvanásť manželiek zo slovanského rodu a s nimi mal dvadsaťdva synov a pätnásť dcér.“

Fredegarova kronika je jediným dôveryhodným historickým zdrojom informácii o Samovi a jeho kráľovstve. Existuje ešte druhý zdroj: O obrátení Bavorov a Korutáncov (Conversio), ktorý však vznikol o dvesto rokov neskôr a nieje celkom dôveryhodný. Čerpal zo skromných zápisov známych pod názvom Gesta Dagoberti regis – urobených z Fredegarovej kroniky, ktoré boli rovnako tendenčným spisom. Z tohto zdroja vznikol omyl, ktorý využili romantici proti Nemeckému osočovaniu, a tvrdili že Samo bol pôvodom Slovan. Nemecký historici naopak presadzovali myšlienku že bol pôvodom Germán. Z analýzy starokeltského slovníka od A. Holdera je však jasné, že meno Samo je keltského pôvodu. A odkiaľ Samo pochádzal? Senonský kraj sa nachádzal pri dnešnom meste Sens vo Francúzku a dnes je známy pod menom Champagne. Bol to kraj v ktorom sa križovali všetky dôležité cesty a to aj smerom na východ – do povodia Dunaja. V tomto kraji sa ešte aj v šiestom storočí v hornatých častiach udržiavala keltská pohanská tradícia. Teda Samo bol pôvodom Kelt, poddaný franskej ríše, ale hlavne to bol obchodník. Obchodník, ktorý sa rovnako ako mnoho iných rozhodol zarobiť na vojnovom spore. Na spore Slovanov s Avarmi. Slovania potrebovali kvalitné zbrane, aby tak vyvážili vojenskú prevahu Avarov a to bola príhodná chvíľa pre obchod. Samo zozbieral mnohých kupcov a na čele tejto ozbrojenej karavány pobral sa na územie Slovanov. Kupecké oddiely tých čias sa o svoju ochranu starali sami, preto je veľmi pravdepodobné že samotný kupci boli zbehlý v bojovom umení, čo nám o Samovi potvrdzuje aj Fredegarova kronika.

Dlho sa viedli spory o tom, kamže to ten Samo vlastne prišiel. Historici hľadali jadro Samovej ríše (ja som skôr za názov kráľovstvo) v Čechách vo východnom Nemecku aj v Korutánsku. Názory presadzujúce za územie Samovho kráľovstva Korutánsko sa rýchlo rozplynuli po zistení, že Conversio nieje dôveryhodným zdrojom. Korutánsky Slovania boli príliš závislí od Longobardov a o ich odboji by sme sa iste dozvedeli z ich dejín. Takisto sa vo Fredegarovej kronike spomína že neskôr podnikali výpady aj do Durínska, čo by z Korutánska nebolo práve vhodné miesto na útok proti Franskej ríši, lebo ho oddeľovalo územie Avarov, oveľa lepšie by bolo z Korutánska útočiť na Bavorsko. Čechy a Nemecko ako územie Samovho panovania jednoznačne vyvrátila archeológia. Na týchto územiach totižto nikdy neboli Avari a ani v susedných oblastiach a teda títo Slovania sa nemohli proti nim búriť. Severo-západné rozšírenie Avarov končilo zhruba na území dnešného Maďarska. Teda na severe siahalo po Dunaj a na juh košickej kotliny, na západe po rieku Leithu blízko východných rakúskych hraníc. Samova ríša sa teda musela nachádzať niekde na tejto hranici a najpočetnejšie osídlenie z tohto obdobia odkryla archeológia v oblasti Bratislavy. Tu sa našlo mnoho avarsko-slovanských pohrebísk z ktorých môžeme vypozorovať že Slovania mali na tomto území početnú prevahu a boli slobodný, pretože nosili zbrane. Toto územie zároveň leží na starej obchodnej ceste tiahnúcej sa zo Španielska cez Francúzsko do Nemecka a popri Dunaji ďalej na východ až do Orientu. Táto cesta sa tu navyše križuje so známou Jantárovou cestou tiahnúcou sa až k východobaltskému pobrežiu.

Tu sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzalo jadro Samovho kráľovstva či ríše. O tom kam až siahalo sa môžeme len dohadovať, ale je dosť možné že na územie Čiech, pretože sa k Samovej ríši pridal aj knieža lužických Srbov – Dervan. Tu pri Bratislavskej bráne, pri dobre strážených brodoch cez Dunaj sa odohrávali slávne bitky proti Avarským kmeňom. Vo Fredegarovej kronike nachádzame zmienku o tom že Avari chodili k Slovanom prezimovať. Bolo to preto, že Avari neboli naučený uchovávať seno pre kone na zimu. Boli to výborný jazdci, ktorý dokázali presne strieľať počas cvalu, oháňať sa šabľou či toporom. Vyznali sa v metalurgii, no nie v poľnohospodárstve. V boji plne využívali výhody jazdy – rýchlosť v presunoch. Boli doslova zrastený so svojimi koňmi, čomu sa prispôsobila aj ich fyziognómia. Mali krátke nohy do tvaru O a zakrpatené stupaje. Tvar hlavy mali typicky azijský – sploštenú tvár a čierne vlasy. No Slovania neboli tiež žiadny holúbkovia. Svedčia nám o tom zápisy z Bizancie, ktoré Slovanských bojovníkov oceňujú za ich prieskumnícke zručnosti. Slovania sa dokázali výborne maskovať v lesoch, prepadávať zo zálohy, bojovať v úžľabinách, močarinách a nastražiť pasce.

Aby však mohla vzniknúť Samova ríša, tu žijúci Slovania sa museli dostať na úroveň hospodárenia, ktorá im umožňovala živiť neproduktívny aparát vojakov a vodcov. V neposlednom rade museli prekonať kmeňovú roztrieštenosť na čo im mohol výborne poslúžiť cudzinec. Sú známe mnohé prípady z histórie, keď ambície jednotlivých náčelníkov nedovoľovali ani jednému ujať sa vlády a preto sa ako vládca ujal práve človek z cudziny, ktorého mohli všetci akceptovať. Je tiež možné že Samo neprišiel až tak celkom do cudzieho kraja. Je pravdepodobné že tu ešte aj v jeho časoch prebývali asimilované pozostatky Keltských Kotínov, ktoré sa udržali v rudonosných horách. Samo si tu rýchlo zvykol, prisvojil si Slovanské obyčaje a spôsoby, medzi ktoré patrilo aj mnohoženstvo. Počas jeho vlády (623 – 658) Slovania zviedli mnoho bojov proti Avarom a zakaždým vyhrávali, neskôr sa dokonca obrátili aj so svojím vládcom – pôvodne Franským poddaným proti Franskej ríši a dosiahli v tomto boji nemalé úspechy. Po jeho smrti sa síce ríša rozpadla, no na jej základoch zrejme neskôr stavala ríša Veľkomoravská.

Zdroj:Svätoháj
- Dragovid -
03.12.2008

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet