Dalajláma v EP: nemáme separatistické ambície
Na slávnostnom zasadnutí 4. decembra medzi sebou europoslanci privítali XIV. dalajlámu, ktorý prijal pozvanie predsedu EP s cieľom zúčastniť sa série vystúpení významných náboženských a spoločenských predstaviteľov v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu. Mnohí prítomní vyjadrili solidaritu s tibetským ľudom bielym šálom, ktorý mali počas dalajlámovho vystúpenia na sebe.
Stojac pred poslancami a hovoriac jednoduchou rečou, XIV. dalajláma vo svojom vystúpení uviedol, že každý človek túži po harmonickom a šťastnom živote, pričom zdôraznil, že jeho základom je pokojná myseľ a presadzovanie takých hodnôt, akými sú ľudskosť či srdečnosť.
Hovoril tiež o potrebe harmónie medzi rôznymi náboženstvami, za ktorú sa on osobne zasadzuje a dodal, že princípy lásky, spolupatričnosti, odpúšťania, tolerancie a sebadisciplíny sú spoločné vo všetkých hlavných náboženských tradíciách. Čo sa týka spoločnosti, dalajláma vyzdvihol postavenie žien, ktoré sú podľa jeho slov omnoho citlivejšie k potrebám druhých než muži a v tejto súvislosti uvítal veľké percento žien sediacich v poslaneckých laviciach Európskeho parlamentu.
Čo sa týka problematiky Tibetu, viackrát vo svojom vystúpení zdôraznil, že jeho cesta nenásilia je nasmerovaná výlučne na uznanie kultúrnej autonómie Tibetu v rámci Číny, nie na separatistické tendencie, z ktorých ho čínski predstavitelia obviňujú.
Poďakoval tiež za podporu Európskeho parlamentu, ktorý sa vo viacerých svojich dokumentoch a uzneseniach postavil na stranu Tibetu pri jeho snahách o kultúrne a menšinové práva a ocenil, že v prirodzenej potrebe Európskej únie udržiavať blízke vzťahy s Čínou sa nikdy nebála "poukázať priateľovi na chyby, ktorých sa môže dopúšťať".
Predseda EP Hans-Gert PÖTTERING vyjadril potešenie nad dalajlámovou prítomnosťou v pléne a pripomenul jeho predošlé návštevy, uskutočnené v rokoch 1988, 2001 a 2006.
Zopakoval, že Európsky parlament je za celistvosť územia Číny, no zároveň stojí pevne na strane práva tibetského ľudu na kultúrnu autonómiu a toto právo bude vždy vytrvalo brániť. V závere dalajlámovho prejavu mu poďakoval za jeho vystúpenie, a zdôraznil, že dalajláma sa preukázal ako "človek skutočného dialógu". Ocenil tiež jeho "jasný politický aj ľudský odkaz" a vyjadril nádej, že Čína pristúpi na skutočný dialóg .
x x x
Dalajláma, vlastným menom Tändzin Gjamccho, je najvyšším súčasným predstaviteľom lamaizmu. Od roku 1940 je svetským a duchovným vodcom Tibetu.
V čase vyvrcholenia čínskej agresie v Tibete v roku 1959 bol nútený spolu s tisícami svojich krajanov ujsť cez Himaláje z Tibetu do Indie, kde im bol udelený politický azyl. Exilovým sídlom XIV. dalajlámu sa stala Dharamsala.
Filozofiou dalajlámu je tzv. "tretia cesta", cesta nenásilia, ktorou sa usiluje o kultúrnu autonómiu Tibetu, nie o jeho úplnú nezávislosť od Číny (za čo ho naopak kritizujú mnohí Tibeťania žijúci v exile). Vo svetovej politike presadzuje princípy lásky, nenásilia, tolerancie a súcitu.
Čína proti nemu v marci 2008 vyhlásila prostredníctvom slov lídra komunistov Čang Čching-liho „krvavý a ohnivý boj na život a na smrť“, pričom dalajláma opätovne odpovedal potrebou ukončenia násilia a vzájomnej spoluexistencie Tibetu a Číny "bok po boku". Na svojom stretnutí s predstaviteľmi exilovej vlády Tibetu 23. novembra 2008 uviedol, že začína "strácať vieru v čínskych predstaviteľov" a pripomenul, že tibetský ľud "čelí obrovskému nebezpečenstvu".
V roku 1989 bola XIV. dalajlámovi udelená Nobelova cena za mier.
Dňa 26. novembra 2008 Čína oznámila, že po prvýkrát za posledných 10 rokov sa žiaden z jej predstaviteľov neúčastní na pravidelnom summite EÚ-Čína, ktorý sa mal uskutočniť 1. decembra vo francúzskom Lyone. Termín jeho uskutočnenia tak zatiaľ ostáva odložený. Ako dôvod uviedli čínski predstavitelia nesúhlas so stretnutiami predstaviteľov a inštitúcií EÚ s dalajlámom, na čo EÚ reagovala pohoršením. Prvý samit EÚ-Čína sa uskutočnil v roku 1998 v Londýne a odvtedy sa konal každoročne buď v Pekingu, alebo v krajine vykonávajúcej v tom čase 6-mesačné predsedníctvo EÚ. Minuloročný samit sa uskutočnil v novembri 2007 v Pekingu.
x x x
V rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu doposiaľ v EP vystúpili Veľký Mufti Sýrie - šejk Ahmad Badr El Din El Hassoun; ekumenický patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu; britský hlavný rabín, sir Jonathan Sack a tibetský duchovný vodca Dalajláma.
Hovoril tiež o potrebe harmónie medzi rôznymi náboženstvami, za ktorú sa on osobne zasadzuje a dodal, že princípy lásky, spolupatričnosti, odpúšťania, tolerancie a sebadisciplíny sú spoločné vo všetkých hlavných náboženských tradíciách. Čo sa týka spoločnosti, dalajláma vyzdvihol postavenie žien, ktoré sú podľa jeho slov omnoho citlivejšie k potrebám druhých než muži a v tejto súvislosti uvítal veľké percento žien sediacich v poslaneckých laviciach Európskeho parlamentu.
Čo sa týka problematiky Tibetu, viackrát vo svojom vystúpení zdôraznil, že jeho cesta nenásilia je nasmerovaná výlučne na uznanie kultúrnej autonómie Tibetu v rámci Číny, nie na separatistické tendencie, z ktorých ho čínski predstavitelia obviňujú.
Poďakoval tiež za podporu Európskeho parlamentu, ktorý sa vo viacerých svojich dokumentoch a uzneseniach postavil na stranu Tibetu pri jeho snahách o kultúrne a menšinové práva a ocenil, že v prirodzenej potrebe Európskej únie udržiavať blízke vzťahy s Čínou sa nikdy nebála "poukázať priateľovi na chyby, ktorých sa môže dopúšťať".
Predseda EP Hans-Gert PÖTTERING vyjadril potešenie nad dalajlámovou prítomnosťou v pléne a pripomenul jeho predošlé návštevy, uskutočnené v rokoch 1988, 2001 a 2006.
Zopakoval, že Európsky parlament je za celistvosť územia Číny, no zároveň stojí pevne na strane práva tibetského ľudu na kultúrnu autonómiu a toto právo bude vždy vytrvalo brániť. V závere dalajlámovho prejavu mu poďakoval za jeho vystúpenie, a zdôraznil, že dalajláma sa preukázal ako "človek skutočného dialógu". Ocenil tiež jeho "jasný politický aj ľudský odkaz" a vyjadril nádej, že Čína pristúpi na skutočný dialóg .
x x x
Dalajláma, vlastným menom Tändzin Gjamccho, je najvyšším súčasným predstaviteľom lamaizmu. Od roku 1940 je svetským a duchovným vodcom Tibetu.
V čase vyvrcholenia čínskej agresie v Tibete v roku 1959 bol nútený spolu s tisícami svojich krajanov ujsť cez Himaláje z Tibetu do Indie, kde im bol udelený politický azyl. Exilovým sídlom XIV. dalajlámu sa stala Dharamsala.
Filozofiou dalajlámu je tzv. "tretia cesta", cesta nenásilia, ktorou sa usiluje o kultúrnu autonómiu Tibetu, nie o jeho úplnú nezávislosť od Číny (za čo ho naopak kritizujú mnohí Tibeťania žijúci v exile). Vo svetovej politike presadzuje princípy lásky, nenásilia, tolerancie a súcitu.
Čína proti nemu v marci 2008 vyhlásila prostredníctvom slov lídra komunistov Čang Čching-liho „krvavý a ohnivý boj na život a na smrť“, pričom dalajláma opätovne odpovedal potrebou ukončenia násilia a vzájomnej spoluexistencie Tibetu a Číny "bok po boku". Na svojom stretnutí s predstaviteľmi exilovej vlády Tibetu 23. novembra 2008 uviedol, že začína "strácať vieru v čínskych predstaviteľov" a pripomenul, že tibetský ľud "čelí obrovskému nebezpečenstvu".
V roku 1989 bola XIV. dalajlámovi udelená Nobelova cena za mier.
Dňa 26. novembra 2008 Čína oznámila, že po prvýkrát za posledných 10 rokov sa žiaden z jej predstaviteľov neúčastní na pravidelnom summite EÚ-Čína, ktorý sa mal uskutočniť 1. decembra vo francúzskom Lyone. Termín jeho uskutočnenia tak zatiaľ ostáva odložený. Ako dôvod uviedli čínski predstavitelia nesúhlas so stretnutiami predstaviteľov a inštitúcií EÚ s dalajlámom, na čo EÚ reagovala pohoršením. Prvý samit EÚ-Čína sa uskutočnil v roku 1998 v Londýne a odvtedy sa konal každoročne buď v Pekingu, alebo v krajine vykonávajúcej v tom čase 6-mesačné predsedníctvo EÚ. Minuloročný samit sa uskutočnil v novembri 2007 v Pekingu.
x x x
V rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu doposiaľ v EP vystúpili Veľký Mufti Sýrie - šejk Ahmad Badr El Din El Hassoun; ekumenický patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu; britský hlavný rabín, sir Jonathan Sack a tibetský duchovný vodca Dalajláma.
07.12.2008