Rob Grant – Neschopnosť

Román z nepríjemne blízkej budúcnosti, v ktorej článok 13199 ústavy Spojených štátov Európskych hovorí: "Nikto nesmie byť obmedzovaný vo svojom práve zastávať akékoľvek pracovné miesto, a dôvodom odmietnutia nesmie byť ani vek uchádzača, ani farba pleti, jeho názory či schopnosti.“

Myslíte si, že je prakticky nemožné vybudovať spoločenský systém, v ktorom byrokratický aparát chrlí denne stovky nových legislatívnych nariadení, všetky oblasti života sú pokryté pravidlami, ktoré robia zločinca takmer z každého človeka a za ktorých porušenie môžete ísť do väzenia? A že je nemožné, že ak vás táto mašinéria zomelie tým „správnym“ spôsobom, môžete v tom väzení zmrznúť na neobmedzený čas bez akéhokoľvek obvinenia? A že nemôžete byť úradne mŕtvy, aj keď stále dokázateľne žijete? Myslite si to pokojne ďalej, ale ak máte čo i len maličké pochybnosti alebo aspoň bujnú fantáziu, prečítajte si román Roba Granta Neschopnosť a nazrite do jednej z najšialenejších aj najsmiešnejších vízií budúcnosti. Hlavnou postavou románu je ultra tajný detektív Harry Salt (alias Harry Tequila alebo Cardio Vascular), moderný Indiana Jones a Jason Bourne v jednej osobe, s ukecanou pusou a často oneskoreným správnym úsudkom, obklopený väčšinou korunovanými blbcami, v spoločnosti spútanej tisíckami noriem, predpisov a nariadení, ktorú ženie do záhuby vlastná neschopnosť... Tento „jednooký medzi slepými“ prichádza z Južnej Ameriky do rodnej Európy na stretnutie so svojou spojkou, aby vzápätí zistil, že namiesto schôdzky ho čaká vyšetrovanie kolegovej vraždy. Pátranie a ďalšie putovanie Harrymu efektívne sťažujú najrôznejšie indivíduá v najnevhodnejších profesiách (ktoré si však sami vybrali a podľa článku ústavy č. 13199 ich môžu vykonávať) a tiež bezchybný postup vraha, zanechávajúceho za sebou obete podľa dokonale fungujúceho plánu. A aj keď pointa zaváňa agitáciou, priznám sa, že u mňa zabrnkala na tú správnu strunku a povedzme si úprimne – kto by ju Angličanovi vyčítal? Je odvážna, provokatívna a zlomyseľne blízka realite... Ale to si už prečítajte sami. Rob Grant je majster vo vymýšľaní najfantastickejších prirovnaní a najabsurdnejších paródií na všetko, na čo si len spomeniete. Má vynikajúci postreh a často vás prinúti veriť, že dané situácie musel zažiť na vlastnej koži, keď ich dokáže tak dokonale vystihnúť. Jeho najobľúbenejším nástrojom je cynické preháňanie, ale je natoľko zábavné, že sa musíte minimálne pousmiať a dúfam, že sa tak ako ja neubránite ani hlasnému smiechu. Za všetky príklady uvediem sedadlá vo vlakoch, ktoré skritizoval tak duchaplne, že s ním v súlade s vašou poslednou skúsenosťou s nejakým Intercity vlakom musíte okamžite a bezvýhradne súhlasiť. Neviem ako vám, ale mne sa tiež pravidelne stáva, že musím žasnúť nad absolútnou neúčelnosťou a reálnym využitím niektorých nepraktických vecí, procedúr či pravidiel, ktorými nás spoločnosť stále hustejšie opriada... Podobných príkladov nezmyselného komplikovania života bežných ľudí v tomto dielku nájdete hŕbu. A všetky sedia ako riťka na šerbeľ. Tragikomicky presná paródia nielen „nepríjemne blízkej budúcnosti“ ale aj nepríjemne skutočnej súčasnosti. Rob Grant je vtipný autor – niekedy inteligentne, inokedy len prvoplánovo. Je to zabávač so zárukou vhodný pre menej náročných čitateľov a čitateľný aj pre náročných. Ideálny kompromis pre ľudí, ktorí Danielle Steelovú a podobných bestselleristov dávno poslali do horúcich pekiel, ale tiež si chcú občas oddýchnuť. V podobenstvách Roba Granta nájdete hlbokú monty pythonovskú múdrosť v spojení s absurditou a béčkovým dobrodružným románom. Napriek tomu, že jeho spisovateľský štýl má v pretekoch s kvalitnou sci-fi literatúrou ešte čo doháňať a jeho akčné námety by ani medzi rodokapsami neurobili dieru do sveta, je zároveň otcom brilantných posolstiev, ktoré si zaslúžili byť odovzdané. Na druhej strane často obetuje zmysluplnosť a pútavosť textu na oltár konverzačnej a situačnej komiky. Prirovnania sype jedno za druhým na vhodné i menej vhodné miesta. Siahodlhé opisy pocitov, brutálne komické a cynické predstavy smrti a štyri druhy metafor uprostred akčného deja po čase spoľahlivo otravujú. Je to proste veselá oddychovka, ktorá vás po prvej tretine už veľmi neprekvapí, ale zhltnete ju na jeden dúšok. Túto knihu odporúčam pro-európskym fanatikom rovnako ako euro-skeptikom. Rob Grant pod rúškou humoru nemilosrdne pranieruje spoločnosť i politiku s odvahou chlapca kričiaceho „cisár je nahý“ a to mu priznávam k dobru. Záleží len od čitateľa, či si Neschopnosť prečíta ako ľahké akčné scifíčko, trpaslíkovsko-pythonovskú komédiu alebo oboje, či si ho v konečnom dôsledku obľúbi, alebo ho odsúdi a opečiatkuje ako seriálového scenáristu ťažiaceho zo svojej povesti. Rob Grant je totiž slávny ako jeden z dvojice tvorcov kultového humoristického sci-fi seriálu Červený trpaslík, ktorý je známy (verím, že širokej) obci milovníkov britského humoru i sci-fi. V literatúre sa zviditeľnil aj v Českej republike vydanými knihami z cyklu o Červenom trpaslíkovi a ďalším humorným sci-fi románom Kolónia (vyd. Argo, 2004). V prípade Neschopnosti sa priam ponúka porovnanie s Kolóniou - druhou vyjdenou „netrpaslíkovskou“ knihou Roba Granta. Obe knihy majú spoločnú zaujímavú hlavnú myšlienku a predsa rovnako pokrivkávajú v literárnom spracovaní a zatiaľ čo príbeh zdĺhavo štartujú, po dvoch tretinách už nevládzu s dychom a strácajú tempo (a to aj napriek stupňujúcej sa akčnosti). Obe sú o neschopných ľuďoch, vláde nehodných, rozhodnutiach nezodpovedných a hlavnou postavou je už spomínaný Jednooký. No Neschopnosť hodnotím predsa len o niečo lepšie ako Kolóniu. Verím, že sa pri čítaní pobavíte a zrelaxujete. Perly z rovnakého súdka: Terry Jones: Vesmírna loď Titanic (Aurora, 2000) Eric Idle: Cesta na Mars (Argo, 2002) ...a samozrejme čokoľvek od Douglasa Adamsa