Genéza Sionizmu -časť 2. Realizácia plánu na zriadenie všesvetovej judaistickej vlády- I. V Holandsku sa kladú základy židovskej „Haute finance

V prvej časti knihy sme citovali slová židovského historika Prinza o tom, ako sa počas maurskej okupácie Španielska vyvinul nový typ Žida - politika, Žida - štátnika a Žida - finančníka. Po vypovedaní Židov zo Španielska sa im otvorila cesta do novej zasľúbenej zeme pri ústí Rýnu.
Čo je burza?
Podiel Židov na odtrhnutí Holandska od nenávidenej španielskej koruny sa dá len ťažko dokázať, hoci sa o tom vôbec nedá pochybovať. Siónski mudrci v X. protokole hovoria:
„Aby sme ovládli gojimskú spoločnosť, v ktorej sme tak hlboko zakorenili spory a dogmy protestantského náboženstva, bude nevyhnutné uskutočniť nevyhnutné opatrenia."
Zdrojom finančných prostriedkov, ktoré Židia používali na zabezpečenie vplyvu na kráľovských a veľmožských dvoroch, bola úžera. V priebehu 16. storočia sa však v dôsledku nových objavov a vzniku zámorských kolónií nesmierne zväčšil rozsah svetového obchodu, a s ním sa Židom otvorili nové zdroje finančných prostriedkov. Hlavnou inštitúciou, ktorá Židom dopomohla k ich finančnej moci, bola burza.
Vo všeobecnom zmysle slova je burza zhromaždenie obchodníkov na určitom mieste v určitom čase, za účelom predaja a nákupu. Takéto burzy sú staré ako ľudstvo samo, ale dovtedy sa im tak nehovorilo. Toto pomenovanie vraj dostali od zhromaždenia, ktoré sa konalo v dome rodiny Van der Beursa v Bruggách. Ottov obchodný slovník (I. diel, str. 302) rozoznáva tri vývojové stupne burzy:
a) do založenia antverpskej burzy v roku 1531 prebieha obchodovanie živelne
b) do založenia amsterdamskej burzy v roku 1613 sa obchoduje podľa určitých pravidiel
c) o nasledujúcom období sa v citovanom slovníku doslova píše: Tretie obdobie siaha od roku 1613 až do dnešných dní. Na amsterdamskej burze nadobúda obchod prvýkrát moderný ráz.
Umiestňovaním veľkých pôžičiek a hlavne štátnych emisií, obracajú burzy na seba pozornosť vlád. V Amsterdame sa vyvinula burzová špekulácia, burzová hra, ako aj moderná technika burzových obchodov, a to predovšetkým zavedením akcií na trh a vznikom lehotných obchodov. Až na začiatku 16. storočia, ako bolo povedané, vznikali všade, kde sa obchodovalo, zhromaždenia obchodníkov, ktorí sa v určitý čas a na určitom mieste zhromažďovali, aby predávali a nakupovali. Takúto burzu odznakov máme ešte aj dnes na Václavskom námestí v Prahe. V priebehu 16. storočia boli pre obchodnú činnosť na burze vypracované presné pravidlá, nazvané uzancie. Od začiatku 17. storočia sa v Amsterdame vytvára burza moderného typu: okrem tovaru s obilím, bavlnou, vlnou sa začína obchodovať aj s cennými papiermi, predovšetkým so štátnymi pôžičkami, akciami a devízami. V nasledujúcich riadkoch si o týchto obchodoch povieme viac. Tu však chceme upozorniť ešte na to, že k tomuto vývoju dochádza po odlúčení Holandska od španielskej koruny, čím sa Židom, vypovedaným v roku 1492 zo Španielska, otvorila cesta do Holandska. O tom, aká mohutná bola táto invázia, svedčí skutočnosť, že počet amsterdamského obyvateľstva sa v rokoch 1585-1995 zdvojnásobil.
Pomocou štátnych pôžičiek dostali Židia panovníkov pod svoju moc.
Aby sme pochopili toto tvrdenie, musíme si uvedomiť, akým spôsobom kryli feudálni panovníci svoje finančné potreby. Najdôležitejším faktom je, že zdrojom panovníckych dôchodkov neboli nejaké dane vyberané od obyvateľstva, ako je to dnes, ale súkromné príjmy panovníkov, predovšetkým výnos z jeho statkov, dane ukladané kráľovským mestám, súdne poplatky, clá a mýta, vyberané od cudzích kupcov a razenie mincí. V prípade vojny boli vazali povinní dostaviť sa k panovníkovi a to aj s družinou, pričom náklady, ktoré boli s tým spojené, niesli sami a museli ich hradiť výnosom z vojnovej koristi a výkupným za zajatých nepriateľov. Ak sa panovník dostal do finančnej tiesne, obrátil sa na svojho dvorného Žida, ktorý mu potrebnú čiastku, obyčajne nenávratne, zadovážil. Dvorný Žid tak dosiahol značný vplyv na panovníka, ale v žiadnom prípade panovníka neovládal.
Od druhej polovice 15. storočia začínajú byť feudálne vojská nahradzované žoldnierskymi a vrchnostenská miestna správa platenými úradníkmi. Na úhradu s tým spojených nákladov nemohli feudálne panovnícke dôchodky stačiť. Je to nesmierne dôležitá okolnosť vo vývoji politickej moci v európskom novoveku.
Táto situácia nastala v Holandsku po zosadení španielskeho kráľa. Vodcovia povstania, Viliam Oranžský a jeho potomkovia museli financovať boj proti Španielsku, ktorý trval takmer do podpísania vestfálskeho mieru (1648), čím bola konečne uznaná nezávislosť Holandska ako na Španielsku, tak aj na nemeckom cisárovi. Holandskí Židia dali samozrejme odbojárom všetky finančné prostriedky, čím vzniklo niečo, čo až dodnes hrá v politických dejinách sveta neviditeľnú, ale o to významnejšiu úlohu: štátny dlh. Nechajme si tento pojem vysvetliť sionskými mudrcmi (24. protokol):
„Pôžička je emisia vládnych zmeniek, ktoré obsahujú záväzok platiť stanovené úroky z istiny, ktorá bola zverená vláde. Ak je pôžička 5 %, po uplynutí 20-tich rokov vydá štát na úrokoch čistou stratou čiastkou, ktorá sa rovná samotnej pôžičke. Po 40 rokoch sa vyplatená čiastka bude rovnať dvojnásobku pôžičky, po 60 rokoch trojnásobku, zatiaľ čo dlh zostane nezmenený, ako v dobe emisie. Podľa tejto kalkulácie je jasné, že vláda žmýka z úbohých poplatníkov pomocou všeobecnej dane posledný halier, aby mohla zaplatiť úrok zahraničným kapitalistom, od ktorých si požičala peniaze, miesto toho, aby tieto čiastky, ktoré potrebuje, získala vo vlastnej krajine a nemusela platiť úroky, ktoré znamenajú poplatok na doživotie ... Je faktom, že ľahkomyseľnosť gojimských panovníkov v štátnych záležitostiach, úplatnosť ministrov, a ich ignorancia vo finančných otázkach nám podrobila národy, ktoré sme primäli k tomu, aby s nami uzatvorili pôžičky, ktoré nebudú môcť nikdy splatiť, čím sa všetky finančné záležitosti dostali pod naše vedenie, všeobecne pokladané za vedecké. Musíme mať na pamäti, koľko úsilia a peňazí nás to stálo."
Nie je známe, na koľko percent boli uzatvárané holandské štátne pôžičky, ale určite nie na 5 %. Ak však boli 8 %-né, tak ako prvá anglická pôžička z roku 1692 a prvá československá pôžička z roku 1922, tak sa na úrokoch čiastka rovnajúca sa istine, zaplatila každých dvanásť rokov.
Židia vytvorili špekuláciou ďalší zdroj, z ktorého čerpali prostriedky, požičiavané štátom.
Povedali sme si, že na burzách sa pôvodne obchodovalo s tovarom. Napríklad Amsterdam bol sídlom svetoznámej obilnej burzy. V miestnostiach burzy sa v stanovenú hodinu schádzali zástupcovia vývozcov so zástupcami holandských, francúzskych a anglických dovozcov a uzatvárali s nimi príslušné kontrakty. Zjednané ceny sa zaznamenali, vypočítal sa priemer, ktorý sa vyhlásil ako denný kurz pšenice, jačmeňa a pod. Za tento kurz sa potom platilo za obilie aj mimo burzy. Pokiaľ burza pracovala týmto spôsobom nemáme proti nej námietok. Námietky však mali siónski mudrci.
V 6. protokole siónskych mudrcov sa hovorí:
„Aby sloboda mohla gojskú spoločnosť rozložiť a zničiť, musíme základňou priemyslu urobiť špekuláciu. V dôsledku toho všetko bohatstvo vyťažené z pôdy prejde do špekulácie, t.j. pomôže plniť naše nedobytné pokladne, pretože všetky nitky špekulácie sa budú zbiehať v našich rukách."
Výška kurzov je totiž závislá na mnohých faktoroch. Najdôležitejším je odhad budúcej úrody a budúcej spotreby. Tieto odhady sa však dajú ovplyvňovať najrozličnejšími spôsobmi, napr. rozširovaním nepravdivých informácií, zadržiavaním zásob tovaru a pod. Kto dajme tomu dôjde k záveru, že budúca úroda bude zlá a cena pšenice stúpne, môže svoju zásobu zadržať a predať ju až po žatve. Vytvorilo sa mnoho druhov burzových obchodov, pri ktorých vôbec nedôjde ku kúpe či predaju tovaru a kde ide len o to, využiť cenový pohyb. Takýmto transakciám hovoríme špekulačné. Pretože Židia boli a sú svojimi výbornými stykmi vždy najlepšie informovaní a svojim ovládaním tlače mali a majú možnosť rozširovať priaznivé informácie pre svoju špekuláciu, stávajú sa suverénnymi pánmi špekulácie v celosvetovom meradle. Vždy to boli a sú oni, kto na meniacich sa cenách najviac zarábali a zarábajú.
Ďalším zdrojom židovskej finančnej moci je špekulácia s akciami
V hospodárskom podnikaní platila vždy zásada, že podnikateľ ručil celým svojim súkromným majetkom za dodržanie svojich finančných záväzkov. Ak bol však predmet podniku rozsiahly alebo riskantný, združovalo sa viac osôb, ktoré sa potom podieľali na zisku v pomere k výške kapitálu, ktorý do podniku vložili, a len do tej výšky ručili aj za prípadnú stratu. Prototypom týchto spoločností je londýnsko-indická spoločnosť, založená v roku 1600 a amsterdamská Východoindická spoločnosť, založená v roku 1602. Prvá spoločnosť položila základ britskému koloniálnemu panstvu v Indii. Druhá holandskému panstvu v Indonézii. Stalo sa zvykom, že kapitál týchto spoločností bol rozdelený na menšie zaokrúhlené diely, napr. po 100, po 200 a pod. peňažných jednotiek a na ne boli vystavené cenné papiere, takzvané akcie. Tie boli potom uvedené na burzu a stali sa vyhľadávanými špekulačnými papiermi.
O tom, že to boli najmä príslušníci židovského národa, ktorí túto špekuláciu uskutočňovali, máme veľmi závažné svedectvá. Nemecký vedec Werner Sombart (1941), ktorý je pokladaný za priateľa Židov, uvádza vo svojom diele „Židia a hospodársky život" (Mníchov a Lipsko 1922, str. 104) nasledujúcu správu francúzskeho vyslanca v Haagu svojej vláde z roku 1698:
„V tomto štáte zohrávajú Židia významnú rolu a podľa predpovedí týchto údajne politických špekulantov, ktorí však sami tápu v neistote, ceny akcií sa nachádzajú v takom ustavičnom pohybe, že v priebehu jedného dňa dochádza k uzatváraniu obchodov, ktoré si zaslúžia názov hra alebo stávka. A to tým skôr, že Židia, ktorí sú hnacou silou tohto počínania, ovládajú toľko šikovných ťahov, že sa im darí oklamať stále nových ľudí, dokonca aj tých najzdatnejších."
K tomu Sombart dodáva:
„Teda to znamená už umelé ovplyvňovanie burzy".
V Holandsku sa tlačí Talmud.
Vypočujme si opäť Lazara Goldschmidta:
„Ešte na sklonku 15. storočia bol Talmud na indexe a až v roku 1520 povolil pápež Lev X. jeho uverejnenie. Kresťanský tlačiar Daniel Bomberg z Antverp, ako tlačiar a nakladateľ hebrejských diel až dodnes nepredstihnuteľný, začal toho roku s tlačou a po troch rokoch bolo dielo úplné, v nádhernej úprave a s komentárom. Trvalo to iba ďalšie dva roky a už vyvstala potreba druhého vydania, za ktorým vzápätí nasledovalo tretie. V neskorších vydaniach už bol veľmi málo menený text i úprava. Ďalšími vydaniami sa Talmud veľmi rozšíril. Kolega z mesta na Lagunách predstihol svojho predchodcu Bomberga glosami a dodatkami".
Akí mocní museli byť antverpskí Židia, keď sa im ešte za života španielskeho kráľa podarilo v priebehu troch rokov vytlačiť celý desaťfoliantový Talmud: A pokiaľ ide o súhlas Leva X., vysvetlenie je jednoduché - tento pápež potreboval nesmierne veľa peňazí na stavbu svätopeterskej baziliky ako aj pre svoj prepychový dvor. Nikdy sa však nedozvieme, akú čiastku z týchto nákladov zobrali na seba Židia za súhlas na vytlačenie Talmudu.
Ďalej opäť Goldschmidt:
„A tu okolo polovice 16. storočia bola znovu postavená hranica a ďalšie vydanie bolo úplne zakázané. Zničené boli takmer všetky vtedy existujúce zväzky Talmudu, ktoré vyšli bez cenzúry, v nepatrnej miere určite aj v dôsledku opotrebenia. Takže dnes vieme len o niekoľkých málo exemplároch z týchto edícií. Skvosty hebrejskej literatúry, predmety túžob a snáh zberateľov sú už len predbombergovské traktáty."
Doba okolo polovice 16. storočia bola dobou zbožných a silných pápežov, Pavla III. (1543-1549) a Pavla IV. (1555-1559) a dobou tridentského koncilu (1545-1563).
04.01.2009
Súvisiace články
- Genéza Sionizmu -časť 1. Doba prípravná- II. Budovanie a rozpad kresťanskej Európy
- Genéza Sionizmu -časť 1. Doba prípravná- I. Dvaja odvekí nepriatelia: judaizmus a kresťanstvo
- Genéza Sionizmu -časť 2. Realizácia plánu na zriadenie všesvetovej judaistickej vlády- II. Prvým cieľom judaistického útoku je Anglicko a jeho americké kolónie.
- Genéza Sionizmu -časť 2. Realizácia plánu na zriadenie všesvetovej judaistickej vlády- III. Po Anglicku začal útok na Francúzsko
- Genéza Sionizmu -časť 2. Realizácia plánu na zriadenie všesvetovej judaistickej vlády- IV. Ako štvrté prišlo na rad Rusko
- Genéza Sionizmu -časť 2. Realizácia plánu na zriadenie všesvetovej judaistickej vlády- V. ...rozhodol sa medzinárodný judaizmus položiť základy k všesvetovláde, zatiaľ za účasti Gojimov.
- Genéza Sionizmu -časť 2. Realizácia plánu na zriadenie všesvetovej judaistickej vlády- VI. Ďalším krokom bola obnova Dávidovho kráľovstva, ktorú medzinárodný judaizmus zrealizoval namiesto Mesiáša.
- Genéza Sionizmu -časť 3. Pokus o zdolanie posledného nepriateľa - Katolíckej cirkvi - I. Plány na uskutočnenie tohto pokusu vstupujú do štádia realizácie v druhej polovici 20. storočia.
- Genéza Sionizmu -časť 3. Pokus o zdolanie posledného nepriateľa - Katolíckej cirkvi - II. Vatikánsky koncil (1962-1965)
- Genéza Sionizmu -časť 3. Pokus o zdolanie posledného nepriateľa - Katolíckej cirkvi - III. Princíp náboženskej slobody...
- Genéza Sionizmu -časť 3. Pokus o zdolanie posledného nepriateľa - Katolíckej cirkvi - IV. Princíp kolegiality...
- Genéza Sionizmu -časť 3. Pokus o zdolanie posledného nepriateľa - Katolíckej cirkvi - V. Keď koncil princípom náboženskej slobody ochromil učiteľský úrad Cirkvi...
- Genéza Sionizmu -časť 3. Pokus o zdolanie posledného nepriateľa - Katolíckej cirkvi - VI. II. Vatikánsky koncil uskutočnil aj radikálnu zmenu postoja Cirkvi k židovskému národu.