V EP sa hovorilo o dodávkach plynu v súvislosti rusko-ukrajinským sporom
V stredu 14. januára europoslanci diskutovali za prítomnosti predstaviteľov Rady a Komisie o spore Ruska a Ukrajiny a s tým súvisiacim obmedzením dodávok plynu do EÚ. Okrem obnovenia dodávok poslanci opätovne vyzývajú, aby sa členské štáty dohodli na spoločnej energetickej politike.
Prvý sa k slovu dostal zástupca českého predsedníctva Alexandr VONDRA, ktorý zrekapituloval priebeh sporu a opísal snahy predsedníctva o "okamžité obnovenie dodávok plynu v zazmluvnených množstvách" Členské štáty sa podľa jeho slov dohodli na opatreniach, ktoré by umožňovali v budúcnosti takejto situácii predísť. Dobudovať by sa mala chýbajúca infraštruktúra, ktorá by prepojila jednotlivé plynovody, pričom EÚ by mala diverzifikovať svoje surovinové zdroje.
Eurokomisár pre energetiku Andris PIEBALGS prirovnal súčasnú situáciu k ropnej kríze zo 70-tych rokov a dodal, že "obe strany stratili svoju reputáciu ako spoľahliví dodávatelia energie do Európskej únie." Zároveň sa pochvalne vyjadril na adresu spolupráce s českým predsedníctvom a Európskym parlamentom: "V týchto ťažkých časoch Európska únia ukázala, že hovorí jedným hlasom."
Jacek SARYUSZ-WOLSKI (EPP-ED, PL) za Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov zdôraznil, že už pri prvej podobnej kríze v roku 2006, kedy si Európa uvedomila svoje obmedzenia a citlivosť, bolo jasné, že "potrebujeme spoločnú európsku zahraničnú energetickú politiku".
Hannes SWOBODA (PES, AT) zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente si myslí, že situácia sa dala lepšie predvídať. V súčasnosti je však potrebné prijať opatrenia, aby sa podobná kríza neopakovala. Okrem prepojenia plynovodov je tiež kľúčová koordinácia ohľadom zásob. "Je neprijateľné, aby niektoré krajiny mali málo alebo žiadne rezervy."
István SZENT-IVÁNYI (ALDE, HU) za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu zdôraznil, že Európa nemôže byť rukojemníkom v tomto spore. "Teraz musíme jasne povedať Moskve a Kyjevu, že musia dodržiavať svoje medzinárodné záväzky a musíme im vysvetliť, že ak tak neurobia, potom to bude mať vážne dopady".
Hanna FOLTYN-KUBICKA (UEN, PL) v mene Skupiny Únie za Európu národov podčiarkla, že sa jedná o politickú krízu, ktorej "základom je to, že EÚ nie je schopná konať proti agresívnej Putinovej politike".
Rebecca HARMS (Greens/EFA, DE) za Skupinu zelených/Európskej slobodnej aliancie privítala spôsob, akým sa krízu snaží riešiť české predsedníctvo. Zároveň zdôraznila, že energetické suroviny sú len jednou časťou vzťahu k Rusku. "Myslím si, že v tomto spore o plyn z Ruska musia Európania nájsť spoločnú odpoveď, aký vzťah k Rusku v budúcnosti chcú mať. Plyn je len jedna téma." V neposlednom rade tiež kladne zhodnotila odmietavý postoj Komisie pokiaľ ide o spustenie elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Esko SEPPÄNEN (GUE/NGL, FI) za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice poďakoval Komisii za úlohu spotredkovateľa v spore, kde "Európania trpia zimou, zatiaľ čo ukrajinskí a ruskí prezidenti sa bijú za moc".
Podľa Gerarda BATTENA (IND/DEM, UK) zo Skupiny nezávislosť/demokracia ruský prezident "teraz robí to, čo by robil každý gangster, stiahol zásoby a vynucuje si svoje podmienky. Európa buď bude pripravená zaplatiť oveľa viac za tieto dodávky plynu z Ruska, alebo musí nájsť alternatívne dodávky."
Eurokomisár pre energetiku Andris PIEBALGS prirovnal súčasnú situáciu k ropnej kríze zo 70-tych rokov a dodal, že "obe strany stratili svoju reputáciu ako spoľahliví dodávatelia energie do Európskej únie." Zároveň sa pochvalne vyjadril na adresu spolupráce s českým predsedníctvom a Európskym parlamentom: "V týchto ťažkých časoch Európska únia ukázala, že hovorí jedným hlasom."
Jacek SARYUSZ-WOLSKI (EPP-ED, PL) za Skupinu Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov zdôraznil, že už pri prvej podobnej kríze v roku 2006, kedy si Európa uvedomila svoje obmedzenia a citlivosť, bolo jasné, že "potrebujeme spoločnú európsku zahraničnú energetickú politiku".
Hannes SWOBODA (PES, AT) zo Socialistickej skupiny v Európskom parlamente si myslí, že situácia sa dala lepšie predvídať. V súčasnosti je však potrebné prijať opatrenia, aby sa podobná kríza neopakovala. Okrem prepojenia plynovodov je tiež kľúčová koordinácia ohľadom zásob. "Je neprijateľné, aby niektoré krajiny mali málo alebo žiadne rezervy."
István SZENT-IVÁNYI (ALDE, HU) za Skupinu Aliancie liberálov a demokratov za Európu zdôraznil, že Európa nemôže byť rukojemníkom v tomto spore. "Teraz musíme jasne povedať Moskve a Kyjevu, že musia dodržiavať svoje medzinárodné záväzky a musíme im vysvetliť, že ak tak neurobia, potom to bude mať vážne dopady".
Hanna FOLTYN-KUBICKA (UEN, PL) v mene Skupiny Únie za Európu národov podčiarkla, že sa jedná o politickú krízu, ktorej "základom je to, že EÚ nie je schopná konať proti agresívnej Putinovej politike".
Rebecca HARMS (Greens/EFA, DE) za Skupinu zelených/Európskej slobodnej aliancie privítala spôsob, akým sa krízu snaží riešiť české predsedníctvo. Zároveň zdôraznila, že energetické suroviny sú len jednou časťou vzťahu k Rusku. "Myslím si, že v tomto spore o plyn z Ruska musia Európania nájsť spoločnú odpoveď, aký vzťah k Rusku v budúcnosti chcú mať. Plyn je len jedna téma." V neposlednom rade tiež kladne zhodnotila odmietavý postoj Komisie pokiaľ ide o spustenie elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Esko SEPPÄNEN (GUE/NGL, FI) za Konfederatívnu skupinu Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice poďakoval Komisii za úlohu spotredkovateľa v spore, kde "Európania trpia zimou, zatiaľ čo ukrajinskí a ruskí prezidenti sa bijú za moc".
Podľa Gerarda BATTENA (IND/DEM, UK) zo Skupiny nezávislosť/demokracia ruský prezident "teraz robí to, čo by robil každý gangster, stiahol zásoby a vynucuje si svoje podmienky. Európa buď bude pripravená zaplatiť oveľa viac za tieto dodávky plynu z Ruska, alebo musí nájsť alternatívne dodávky."
15.01.2009