Genéza Sionizmu -časť 2. Realizácia plánu na zriadenie všesvetovej judaistickej vlády- II. Prvým cieľom judaistického útoku je Anglicko a jeho americké kolónie.

---

---

Henrich VIII. (1509-1547) sa oženil so španielskou kráľovskou dcérou Kata­rínou. Bol však chorý na syfilis a všetci traja chlapci, ktorých mu Katarína poro­dila, zomreli a ostala im iba dcéra Mária. V roku 1524 sa kráľ zaľúbil do Anny Boleynovej, ktorá mu odopierala lôžko, dokiaľ ju neurobí kráľovnou. Keď pápež odmietol prehlásiť jeho sobáš s Katarínou za neplatný, vymenoval sa Henrich v roku 1531 sám za hlavu anglikánskej cirkvi a ním dosadený arcibiskup Gran­mer vyhlásil jeho sobáš za neplatný: Nasledovala konfiškácia rehoľného majet­ku, neskôr rozohnanie rádov, búranie kláštorov a vešanie opátov.

Keď Henrich zomrel, obávali sa veľmoži, obohatení cirkevným majetkom, normalizácie vzťahov s Rímom a preto uskutočnili reformu v Kalvínovom duchu. Obeť svätej omše bola zrušená a tajná účasť na nej bola trestaná smrťou.

Za vlády Henrichovej dcéry Alžbety I. (1558-1603), ktorú mu porodila Anna Boleynová, začína koloniálna expanzia. V roku 1684 Sir Reiligh zakladá v zátoke Chesapeake prvú americkú kolóniu, ktorú na počesť nezosobášenej kráľovny nazval panenskou, Virgínia. Toto počínanie si vyžaduje veľký finančný náklad, ktorý nemožno hradiť z tradičných kráľovských zdrojov. Dochádza k sporu s an­glickým parlamentom, ktorý končí prvou európskou popravou kráľa: 30. januára 1649 je katolícky Stuartovec Karol I. ako „tyran, zradca, vrah a nepriateľ ľudu" popravený. Anglicko je vyhlásené za republiku na čele s lordom-protektorom Oli­verom Cromwelom. Toto všetko sa udialo bez účasti Židov, pretože od ich vypo­vedania v Anglicku prakticky neboli.

- kompletný prehľad anglických kráľov a kráľovien

---

---

V októbri 1655 prišla do Londýna delegácia štyroch holandských rabínov, ve­dená rabínom Menassehom Ben Izraelom. Prišli požiadať Cromwela o dovole­nie, aby sa príslušníci jeho národa mohli usídliť v Anglicku. Je nesmierne dôle­žité konštatovať, že táto delegácia jednala v mene celého Židovstva. Vyplýva to aj z listu, ktorý napísal 2. septembra 1655 C. Roth („Nové svetlo znovuosídle­nia", zv. XI, str. 115).

Praktickým výsledkom misie bolo, že dvaja významní sudcovia prehlásili, že v Anglicku neexistuje zákon, ktorý by zakazoval návrat Židov do krajiny. Tak sa začína invázia Židov do ďalšej zasľúbenej krajiny.

Po Cromwelovej smrti nastúpil na trón opäť katolícky Stuartovec, starší syn popraveného kráľa, Karol II. (1660-1685) a po ňom jeho brat Jakub II. (1685­-1689), ktorého najstaršia dcéra Mária mala za manžela miestodržiteľa a generál­neho kapitána Holandska Viliama Oranžského III. Tento sobáš sa uskutočnil preto, aby bola kráľovská anglická koruna konečne vytrhnutá z rúk katolíckych Stuartovcov. Keď sa však v roku 1688 narodil Karolovi proti jeho očakávaniu syn, ktorý bol katolícky pokrstený, veľmoži udreli: dňa 5. novembra 1688 sa Viliam Oranžský na čele 16.000 francúzskych, holandských a nemeckých žoldnierov vylodil v Anglicku a 17. novembra obsadil kráľovský palác v Londýne. Posledný národný anglický kráľ z domácej krvi ušiel do Francúzska a na trón nastúpil cu­dzinec Viliam III. (1689-1702), čím vznikla personálna anglicko-holandská únia.

---

---

Slovo plutokracia je odvodené od mena gréckeho boha bohatstva Pluta. Zna­mená také štátne zriadenie, v ktorom o výbere vykonávateľov vládnej moci roz­hoduje ich bohatstvo. Citovaný zákon delegoval celú vládnu moc na dolnú sne­movňu, v ktorej boli bankári, továrnici, obchodníci a sudcovia, ktorým sa v anglič­tine súhrnne hovorí „gentry". Anglickí králi, počínajúc Viliamom III, sa stali úplne bezmocnými bábkami. Ešte dnes, keď otvára dolná snemovňa zasadnutie, pred­náša britská kráľovná trónnu reč, ktorú jej napíše ministerský predseda.

Nemožno zistiť, do akej miery bol tento vývoj ovplyvňovaný judaizmom. Isté je to, že odstránenie dedičných dynastií zaujíma v judaistických plánoch na vy­budovanie celosvetového impéria prvoradé miesto. Vyplýva to predovšetkým z 15. protokolu sionských mudrcov, kde sa hovorí:

      „Povinnosťou vlády, ktorá si uvedomuje, že podmienky jej existencie nespočí­vajú len v privilégiách, ktoré požíva, ale predovšetkým v povinnostiach, ktoré musí plniť, je zaistiť prosperitu aj za cenu početných obetí. Utvrdiť prestíž svo­jej moci je hlavným predpokladom pevnej vlády a táto prestíž sa nedá docieliť ináč, ako vznešenou neoblomnou mocou a silou, ktorá sa musí zdať neoblo­miteľnou a obklopenou tajomnou mocou, napr. mocou Božou. Taká je až do­dnes ruská aristokracia, náš jediný nebezpečný nepriateľ, ak nepočítame Svätú Stolicu".

Werner Sombart vo svojom citovaní ďalej hovorí (str. 105):

      „Koncom 17. storočia nachádzame londýnsku burzu už plnú Židov. Ich počet bol tak veľký, že jedna časť budovy bola nazvaná „Židovská promenáda" (Je­we walk). Odkiaľ táto náhla povodeň? Vieme to presne. Bola spôsobená tými Židmi, ktorí prišli z Amsterdamu v družine Viliama III. A ako už bolo uvedené, priniesli títo Židia aj vyspelú techniku burzových obchodov."

Ich pôsobením bola v Anglicku uvedená inštitúcia štátneho dlhu, ktorý bol za­ložený 8 % pôžičkou 1 200 000 libier šterlingov. Werner Sombart k tomu ešte dodáva, že všetci hlavní jednatelia tejto pôžičky boli Židia na čele so židovskou rodinou Montagovcov. Realizáciou tejto pôžičky bola v roku 1694 založená Bank of England.

Viliamovou nástupkyňou sa stala jeho švagriná, druhá dcéra vypudeného Ja­kuba, dánska kráľovná Anna (1702-1714). Za jej panovania sa Anglicko zúčast­nilo vojny o španielske dedičstvo. Veliteľom anglických vojsk bol známy vojvoda z Marlborough. A teraz nechajme opäť rozprávať Sombarta:

      „Bohatý Medina, Marlboroughov bankár, mu vyplácal ročný dôchodok 6 000 libier a dostával prvé správy z vojnových výprav. Víťazstvá anglického vojska boli pre neho rovnako výnosné ako boli slávne pre anglické zbrane. Všetky špekulačné úskoky, falošné správy z bojiska, vymyslené príchody kuriérov, tajné burzovné krúžky, celý tajný aparát mamonu, to všetko bolo prvým otcom londýnskej burzy známe a náležite využité. Vedľa Sira Šalamúna Medinu, Ži­da Medinu, ako sa mu hovorilo a ktorého možno pokladať za zakladateľa an­glickej špekulácie s cennými papiermi, poznáme ešte celý rad iných židov­ských peňažníkov z doby kráľovnej Anny, ktorí špekulovali na burze vo veľkom štýle."

„Vieme, že Menasch Lopez nadobudol veľký majetok tým, že využíval paniku, spôsobenú falošným poplachom: Kráľovná je mŕtva! a skúpil všetky štátne pa­piere, ktorých kurzy rýchlo klesali. Podobná udalosť sa rozprávala aj v neskor­šej dobe o Sampsonovi Gideonovi, ktorý medzi nežidovskými burziánmi bol známy pod menom „Veľký židovský broker". Aby sme si mohli urobiť obraz o finančnej situácii Židov vtedajšieho Londýna, musíme vziať do úvahy, že po­čet židovských rodín, ktorých ročný dôchodok sa odhadoval na 1 000 až 2 000 libier, dosahoval okolo 100 rodín s 30 000 librami, zatiaľ čo jednotlivci, ako Mendes da Costa, Moses Hart, Aron Franke, barón ďAguliar, Moses Lopez Fereira, Moses alebo Anthony da Costa (niekedy koncom 17. storočia riaditeľ anglickej banky) a iní patrili k najbohatším londýnskym obchodníkom".

---

---

Medzi stredovekými cechmi zaujímali mimoriadne miesto stavebné cechy, jednak pre náročnosť a nebezpečnosť vykonávaných prác (najmä stavieb kate­drál), jednak pre svoju internacionálnosť. Čoskoro dostali zvláštne označenie, v nemčine „Hüttes", v angličtine „Lodge", ktoré označujú prevádzkový domček blízko stavieb. Ďalším znakom týchto cechov bola starostlivosť o zachovanie vý­robného tajomstva a záujem o európsku politiku. Töhötöm Nagy vo svojej knihe „Jezuiti a slobodní murári" (Wien 1969, str. 398) uvádza, že sa v roku 1694 stal „prijatým" členom lóže sv. Pavla v Londýne sám nový kráť Viliam III.

Dňa 24. 6. 1717 sa zišli zástupcovia troch londýnskych lóží a založili Veľkú Lóžu Anglickú. (Grand Lodge of England), ktorá sa v nasledujúcich rokoch stala centrom anglického murárstva. Toto postavenie im zabezpečila slobodomurár­ska konštitúcia, ktorej redaktorom bol presbyteriánsky pastor James Anderson, a ktorá dodnes nesie jeho meno.

Po smrti kráľovnej Anny neboli reštaurovaní Stuartovci, ale trón bol ponúknutý nemeckému protestantovi Jurajovi I. (1714-1727) Hanoverskému, ktorý vôbec nevedel anglicky. Ním počínajúc je kráľovská rodina až do našich čias patrónkou anglického slobodomurárstva, v čom ju napodobňuje aj vysoká anglická šľachta. Jej príslušníci pracujú v diplomatických službách a zakladajú lóže vo všetkých hlavných mestách Európy: v roku 1721 v Gente, v roku 1726 v Madride, roku 1728 v Paríži, roku 1731 v americkej Philadelphii a v Moskve, roku 1733 vo Flo­rencii, roku 1735 v Lisabone, roku 1757 v Ženeve, Stockholme, Mannheime a Hamburgu. Pol roka po založení hamburgskej lóže sa jej členom stal pruský korunný princ, neskôr smutne známy Fridrich II. „Veľký". Prvé slobodomurárske lóže v Čechách vznikli v roku 1741.

Na otázku, čo je to slobodomurárstvo, nám opäť odpovedajú siónski mudrci v 15. protokole:

      „Až do nástupu našej vlády budeme vo všetkých krajinách sveta zakladať a rozmnožovať slobodomurárske lóže. Prilákame do nich všetkých, ktorí majú schopnosti stať sa veľkými politikmi, pretože tieto lóže budú naším hlavným zdrojom informácií, rovnako ako prostriedkom ovplyvňovania politiky."

V anglickom hospodárstve zaujímali Židia veľmi vplyvné pozície a vlastnili rozsiahly pozemkový majetok, hoci im to zákon z 13. storočia zakazoval. Napriek tomu, že sa im podarilo pomocou sobášov votrieť medzi vysokú anglickú šľach­tu, nemali plné politické práva. Nemohli byť členmi politických inštitúcií, nemohli byť členmi ani vlády ani parlamentu. Totiž každý, kto sa uchádzal o tieto funkcie, musel najprv zložiť tzv. odriekaciu prísahu, t.j. že sa odrieka poslušnosti voči Ja­kubovi II. a jeho potomstvu. Táto prísaha sa končila slovami „na opravdivú kres­ťanskú vieru", čo však žiadny Žid nemohol vysloviť. O to väčší význam pre nich mali tajné slobodomurárske lóže, ktorých členovia boli viazaní bezvýhradnou poslušnosťou. členmi týchto lóží boli, okrem kráľovskej rodiny aj početní minis­tri, vysokí štátni úradníci, dôstojníci, podnikatelia, profesori, žurnalisti, spisova­telia atd. Títo ľudia boli zároveň zdrojom informácií, pretože v lóži sa nesmeli odvolávať dokonca ani na povinnosť zachovávať úradné tajomstvo.

Siónski mudrci hovoria:

      „Všetky tieto lóže budú mať neznámu centrálu a budú spravované našimi mudrcmi. Každá lóža bude mať svojho zjavného predstaviteľa, ktorý bude slú­žiť ako pláštik, za ktorý sa budú skrývať naši mudrci, od ktorých bude dostávať heslá a programy."

Tento cieľ judaisti dosiahli svojráznou organizáciou slobodomurárstva. Slobodomurárov rozdelili do rôznych stupňov (u tzv. škótskeho obradu 33 stupňov) s tým, že príslušníci nižších stupňov nesmú poznať slobodomurárov vyšších stupňov, tzv. zdokonalených. Preto rádový slobodomurár veľakrát ani netušil, že v tajomne, z ktorého dostával príkazy a ktorému sa so všetkým zveroval, sa skrývajú príslušníci a agenti medzinárodného judaizmu.

Nakoniec mudrci hovoria:

      „Smrť je nevyhnutný koniec každého z nás. Je lepšie ju urýchliť u ľudí, ktorí sa stavajú do cesty nášmu dielu, než aby zomierali naši bratia, ktorí na tomto diele pracujú. Vráťme sa k slobodomurárom. Už teraz ich posielame za nepo­slušnosť na smrť, a to takým spôsobom, že len naše bratstvo tuší popravu a možno aj obeť samotná. V očiach verejnosti všetci zomierajú úplne prirodzenou smrťou. Bratstvo sa neopovažuje protestovať, pretože v slobodomurár­skom prostredí sme vytrhali všetky korene akýchkoľvek sklonov protestovať proti našim príkazom."

Smrť W. A. Mozarta je klasickým potvrdením týchto slov. Kto by si v tejto sú­vislosti nespomenul na Kaifášove slová, keď išlo o rozhodnutie zlikvidovať Pána Ježiša: „Vy ničomu nerozumiete a nechápete, že je pre nás lepšie, aby jeden človek zomrel za ľud, než aby zahynul celý národ. (Ján 11,50.).

Slobodomurárstvo je výberová, tajná medzinárodná organizácia skutočných aj potenciálnych prominentov, zaviazaných prísnymi sľubmi, ktorej účelom je získavanie informácií medzinárodného judaizmu, šíriť jeho ideológiu a pri­pravovať jeho všesvetové impérium.

---

---

Tak píše na strane 31 citovanej knihy Werner Sombart. Už Kolumbova plavba bola umožnená židovskou pôžičkou. Pretože sa táto plavba uskutočnila v roku, keď boli Židia vypovedaní zo Španielska, je jasné, že Židia boli medzi prvými kolonistami silne zastúpení. V roku 1731 nadväzuje Philadelphská lóža spojenie s Londýnskou veľkou lóžou, v roku 1749 sa stal provincionálnym veľmajstrom Benjamín Franklin. Ďalším významným činiteľom amerického slobodomurár­stva bol plukovník George Washington.

V roku 1740 vydal anglický kráľ zákon pre americké kolónie, podľa ktorého Židia nemuseli v odriekacej prísahe hovoriť slová „na opravdivú kresťanskú vie­ru". Týmto im bola otvorená cesta na všetky posty.

V roku 1773 rozpútali slobodomurári odboj proti materskej krajine. V máji 1775 sa v sídle prvej lóže vo Philadelphii zišiel druhý kontinentálny kongres, ktorý 4 .júla 1776 tzv. „Deklaráciou nezávislosti" vyhlásil vznik Spojených štátov ame­rických na republikánskom základe a ich odtrhnutie od anglickej koruny. Boje s anglickými vojskami trvali až do roku 1781. V roku 1782 kráľ Juraj III. uznal nezávislosť amerických kolónií.

---

---

Citujeme jeden z nich:

      „Pokladáme za samozrejmú pravdu, že všetci ľudia sú stvorení sebe rovní, že sú svojím Stvoriteľom obdarení určitými právami, že medzi tieto práva patrí život, sloboda a sledovanie osobného šťastia."

V týchto slovách nám ako cantus firmus (základný hlas) znie heslo „voľnosť, rovnosť, bratstvo". Pozrime si, čo o ňom hovoria siónski mudrci v 1. protokole:

      „Od dôb rozkvetu antického Grécka sme boli prví, kto vykríkol heslo „slobo­da". Od tej doby bolo toto slovo častokrát opakované nevedomými papagájmi, ktorí sa vrhli na túto vábničku a použili ju na to, aby svet pripravili o jeho pro­speritu, aby mu odňali naozajstnú individuálnu slobodu, ktorá spočíva v ochrane pred násilím davu. Títo tzv. bystrí a múdri Gojimovia nedokázali roz­poznať, aké pomyselné sú tieto slová, ktoré boli hlasne rozširované, na všet­kých stranách okolo nich. Nepostrehli, že v prírode sloboda ani rovnosť ne­existuje, pretože sama príroda vytvorila nerovnosť inteligencií, charakterov a schopností a všetko je podriadené jej zákonom. Nespozorovali, že naša po­litika ich vytrhla z ich obvyklého života na cestu, ktorá končí našou vládou. Aj hlupák môže vládnuť, ak je zasvätený do tajov politiky, kdežto nezasväte­nec aj keby bol génius, zablúdi na cestách, po ktorých ho vodíme my."

Nedostatok pracovných síl v amerických kolóniách bol riešený odchytom čier­nych mužov a žien na západných brehoch Afriky a ich násilným odvlečením na americké plantáže. Podľa Brokhausovho Náučného slovníka (1938, diel 4., str. 228) bolo len v rokoch 1680-tych takto deportovaných asi 2 130 000 čiernych otrokov. Nemožno pochybovať o tom, že podstatný podiel na tejto tragédii mali Židia, ktorí sa zaoberali obchodom s otrokmi odjakživa. V čase vydania „Deklarácie nezávislosti" bolo teda v krajine, ktorá tak veľmi hlásala slobodu a rovnosť, okolo 2 miliónov týchto nešťastníkov, na ktorých sa sloboda ani rovnosť nevzťa­hovali. Pri kolíske budúcich Spojených štátov stála zlá sudička Pokrytectvo, kto­rej tieň leží na tejto krajine dodnes.

Aj v tomto smere boli zakladatelia Spojených štátov dobrými žiakmi svojich sionistických učiteľov, ktorí v 1. protokole hlásajú:

      „Politika nemá nič spoločné s morálkou. Panovník, ktorý sa dáva viesť morál­kou, nie je dobrým politikom a jeho trón nie je pevný. Kto chce vládnuť, musí sa uchyľovať ku ľsti a pokrytectvu. Poctivosť a úprimnosť, tieto dve veľké ľud­ské cnosti sa v politike stávajú neresťami, ktoré dokážu zvrhnúť vládu istejšie a obratnejšie, než najhorší nepriateľ. Tieto vlastnosti nech sú typické pre vlády Gojimov, my sa nimi však nesmieme riadiť v žiadnom prípade."

      „Deklarácia nezávislosti" ďalej uvádza:

      „Na zabezpečenie týchto práv (sloboda, rovnosť, bratstvo) sa medzi ľuďmi ustanovujú vlády, odvodzujúce svoju oprávnenú moc zo súhlasu tých, ktorým vládnu. Kedykoľvek začne byť niektorá vláda týmto cieľom na prekážku, má ľud právo ju zmeniť alebo zrušiť a ustanoviť vládu novú, ktorá by bola za­ložená na takých zásadách a svoju právomoc mala upravenú takým spôso­bom, ako uzná ľud za najvhodnejšie pre zabezpečenie svojej bezpečnosti a svojho šťastia."

Ďalším veľmi dôležitým bodom judaistického plánu na prevzatie svetovej mo­ci, ktorý sa im v Spojených štátoch podarilo realizovať, bolo odstránenie kráľa. Videli sme, že z anglického kráľa urobili bábku, ale aj táto bábka im bola nemilá a preto sa jej zbavili úplne. Siónski mudrci k tomu v 1. protokole hovoria:

      „Abstraktný pojem slobody nám umožnil presvedčiť masy, že ich vláda je len splnomocnencom vlastníka krajiny, ktorým je ľud, a že je možné týchto splnomocnencov meniť tak, ako vymieňame rukavice. Táto zosaditeľnosť nám ich vydala napospas, pretože ich voľbu prakticky vložila do našich rúk."

Ďalej uvidíme, že nikde to nie je tak, ako v Spojených štátoch amerických.

---

---

V druhej polovici 18. storočia silnie prúd židovskej imigrácie, ktorý priťahuje rýchly rast anglickej ekonomiky, spôsobený priemyselnou revolúciou. S touto vlnou prichádza v roku 1798 do Londýna aj Nathan Meyer Rothschild, tretí syn francúzskeho obchodníka, vo Frankfurte nad Mohanom. Najstarší syn Amschel ostal vo Frankfurte, mladší Salomon odišiel do Viedne, štvrtý Carl do Neapolu a najmladší James do Paríža. Všade založili obchodné bankovné domy, ale do­hromady tvorili jeden podnik, ktorého hlavou bol najbystrejší z nich, londýnsky Nathan, najzarputilejší Napoleonov odporca a hlavný aktér v tvrdošijnom boji Anglicka proti nepohodlnému Korzičanovi. Na vojnových pôžičkách a armádnych dodávkach však vedel patrične zbohatnúť.

V roku 1847 bol Nathanov syn Anton povýšený na baroneta, teda na Sira An­thony Rothschilda. Jeho brat Lionel viedol spolu s prvým židovským minister­ským predsedom Benjamínom Disraelim celých 28 rokov boj o emancipáciu Ži­dov, ktorý sa skončil úspechom. V roku 1858 kráľovná Viktória podpísala zákon, ktorý rušil zmienené slová v odriekacej prísahe a o niekoľko dní neskôr zasadol Lionel medzi členov dolnej snemovne. Jeho syn Nathaniel sa v roku 1885 stal členom snemovne lordov ako prvý lord Rothschild. Tento Rothschild mal veľký záujem o juhoafrické zlaté bane a bol hlavným iniciátorom búrskej vojny.

Dňa 2. novembra 1917 obdržal Lionelov syn, tiež Lionel, od britského ministra zahraničných vecí Arthura Jamesa Balfoura list, že vláda Jeho Veličenstva má porozumenie pre zriadenie národného domova pre židovský národ v Pales­tíne. K tomuto listu sa ešte vrátime.