„Bojové plemená“
Nebudem určite prvý, ani stý človek a milovník psov, ktorý sa rozhodol verejne hájiť česť tak - dušou i telom - nádherných psov, ako sú hafani zo skupiny „bojových plemien“. Už v úvode, by som rád povedal, že pomenovanie „bojové plemeno“ sa mi vôbec nepáči a preto dávam toto označenie do úvodzoviek. Áno, ich korene siahajú do histórie, kedy boli šľachtení a chovaní pre pobavenie publika psích zápasov. Mimo iné - dôležitým kritériom povahy napríklad takého pitbulla bolo, tak ako v čase jeho víťazstiev a prehier v arénach - tak i dnes, kedy sú u nás psie zápasy ilegálne - láska a rešpekt k človeku!
Plemeno sa „rekvalifikovalo“ z boja v aréne na milujúceho spoločníka v živote. I keď v podstate jedno nevylučuje druhé. Vyžadovaný povahový štandart pitbulla nikdy nedovoľoval agresivitu voči človeku, tak ako sa to napríklad vyžaduje u mnohých služobných plemien. Jedinci s negatívnym vzťahom k človeku boli a sú odstráňovaní z chovu. Samozrejme idiot vychová, aj zo svojho zverenca (so sebelepším povahovým predpokladom) pravdepodobne idiota. Nehľade či je to pitbull, jezvečík, alebo dokonca ľudský jedinec. Nepochybne nejeden pitbull, či stafford skončili v rukách nesprávneho majiteľa a nejeden sa potom prejavil, aj nežiadúcim chovaním. Zcela však nechápem prečo nastala verejná hystéria takého rozsahu a nevedomosti zrovna u tohto plemena a na základe pár konfliktov (kde možno častejšie zlyhal človek, než pes)?! Taký bežný nemecký ovčiak, alebo jazvečík majú na konte štatisticky omnoho viac napadnutí človeka, ako pitbull, či iné „bojové“ plemeno.
Temer každý medializovaný prípad napadnutia človeka „bojovým plemenom“ neuvádza celý rozsah faktov vedúcich k nežiadúcemu správaniu psa!
Vždy to začne tam, ako pes napadol človeka, ale nikdy som nezaznamenal že by niekto precíznejšie rozoberal dôvody tohto napadnutia. Vydesil ho, alebo inak ohrozil napadnutý? Bol onen agresívny pes obeťou zlej výchovy, či týrania? Týchto otázok asi netreba.. Stačia populárne zábery na dokúsanú obeť útoku a reportáž je na svete. Tak málo stačí a povesť plemena je povrchne a masovo ohrozená. Raz som počul o bullteriérovi, ktorý vraj zabil malé dieťa.. Všetci klasicky pojednávali o beštiálnom psovi a chúďatku decku, ale len okrajovo o tom, že ten nešťastný pes mal pred útokom do ucha zapichnutú ceruzku. Tu evidentne zlyhal ľudský dozor a nie pes. Pes jednal podľa svojich prirodzených obranných inštinktov a nedivím sa, že došlo k takejto tragédii, pokiaľ dozor toto nechápal. Emócie a fakty sa často neznášajú. Sám mám pitbulla a temer denne som svedkom ľudskej hlúposti. Nebyť vyrovnanosti a dobrej socializácie môjho psíka - nemuseli by všetky nežiadúce skúsenosti končiť žiadúcim efektom.
Nadhodím jeden skutočný príklad za všetky.. Raz si vám tak vychádzam z obchodu, psík bezpečne uviazaný o stĺp opodiaľ chodníka a pri ňom čupí cudzie dieťa a ťahá ho za nohu.. Nepozorná matka - volajme ju „trúba“ - sa asi desať metrov baví s inou ženou a absolútne ignoruje počínanie svojho potomka. Kto je tu potom blbec? Pes? Ja? Dieťa? „Trúba“? Než som si poriadil pitbulla, čítal som jednu skvelú poznámku: „Čokoľvek sa stane - na vine je pitbull!“. Tak nefér a tak pravdivé! Neraz rodič dotiahne potomka až k nám! Čupnú si meter a pol pred nás a tatino ukazuje dcérke krásneho havina. Nezaujíma ho či je pes kľudný a či nás neobťažuje.. Až po dotaze, že je to pitbull zhrozene zaujíma požadovaný odstup. Podľa mňa je choré, keď rodičia učia svoje deti približovať sa a dotýkať cudzích psov, nech vyzerajú akokoľvek milo!!! Nespravodlivo potom budeme pričítať daň za ľudskú sprostosť psovi. Neraz som musel cudzích dotieravcov žiadať, aby sa svojvoľne nedotýkali môjho psa. Nie že by som sa, v tomto prípade, bál agresie zo strany môjho psa, ale moc nás to obťažuje a nepatrí sa to! Koniec - koncov, aj keby sa pes v tomto prípade prejavil agresiou - ťažko to nazvať nežiadúcim chovaním. Tiež by sa Vám nepáčilo, keby Vás na ulici ošahával hocijaký mamľas, len preto že sa mu páčite! A mnohí z nás nemusia byť ani bezprostredným psom, aby takémuto mamľasovi inštinktívne „lupli za ucho“.
Týmito príkladmi som len zľahka narazil na špičku veľkého ľadovca takzvaných útokov „bojových“ plemien a ľudskej hlúposti. Mnoho ľudí hladilo môjho pitbulla, kochalo sa jeho povahou a vzhľadom a ani za boha ich nenapadlo, že je to pitbull. Až po zmienke o jeho pôvode sa z väčšiny neznalých okamžite stávajú „znalci“ a predbiehajú sa v desivých „múdrach“ načerpaných z bulvárnych zdrojov. Náznak vlastnej skúsenosti však stagnuje tak, ako u väčšiny pasívnych konzumentov správ podávaných médiami. U veľmi mnohých jedincov sa pasívny konzum informácií stáva natoľko pohodlným a dlhodobým, že sa časom aktívnemu vzdelávaniu s odporom bránia. Takéto indivídum pošle kľudne vašu osobnú a veľakrát preverenú skúsenosť do ri.., s dotazom, že v telke sa určite nemýlia a vy ste „moc múdry“.. Som presvedčený, že takýchto pasívnych „mysliteľov“ je medzi nami obrovské kvantum. Myslím, že toho dôsledkom je, krom iného, aj takto nelogicky skazená povesť „bojových plemien“. Každý kto pozná správne vychovaného pitbulla vie, že tento psík bojuje hlavne o vašu priazeň a lásku! Je to mazlík a oddaný priateľ.
Ako som už písal - pitbull bol vyšlachtený na boj so psom, resp. s iným pitbullom, nikdy nie na boj s človekom. Vyrovnanosť bojového pitbulla voči človeku bola neraz skúšaná i v čase jeho zápasníckeho vrcholu. Bolo tradíciou, že majiteľ psa - zápasníka musel pred bojom vykúpať súperovho psa (to keby náhodou srsť psa bola nasiaknuná sedatívami, ktoré mali súpera skoliť prv než jeho zuby) a kedykoľvek mohol vojsť medzi rozzúrených psov a oddeliť ich bez toho, aby svoju bojovú vášeň preniesli na neho. Z toho dôvodu sa u „bojových plemien“ doporučuje zvýšená pozornosť pri kontakte s cudzími psami. Je to však len doporučenie. Pitbull - nepitbull, každý nebojácny a zdravý pes háji svoje (a pánove) postavenie, práva, zdravie a majetok. To je celkovo podstata domestikovaného psa. Kvôli produkcii mlieka sme ho nedomestikovali! Je tu však i mnoho majiteľov psov, ktorí svojou hlúposťou pokúšajú, aj sebeviac vychovaného psa! Nehľadiac na to, či má váš pes náhubok a je bezpečne vedený na vodítku v rámci legislatívnych pravidiel a pravidiel slušného chovania.. Nehľadiac v akom je váš pes rozpoložení..
Stalo sa mi napríklad, že nejedno indivídum schválne a bez opýtania popustilo svojho psa na flexivodítku k môjmu psovi. Na moje oprávnené protesty, nech sa na to vykašle, ešte „vyvracia“ zo seba obhajobu typu: „Veď nech sa hrajú..“. Keby sa „zomlelo“ čosi nemilé – na vine bude pitbull, nie napr. kokršpaniel a jeho ignorantský majiteľ. Hlúposti takýchto psíčkarov však zďaleka nečelia iba majitelia „bojových plemien“. Žiaľ tie „bojové“ v prípade, ak sa niečo zomelie, zaplatia povesťou najviac. Touto cestou by som Vás rád všetkých poprosil – pozorujte svojimi očami a myslite svojou hlavou! A keď už nemyslíte, tak aspoň mlčte. Apelujem na tých, ktorí si obstaraním „bojového plemena“ hodlajú hasiť svoje komplexy, prípadne niečo demonštrovať, aby sa na to vykašlali! Sú to psi vyžadujúci mnoho lásky a obojstrannej oddanosti, po celý svoj život. Neskoro pochopiť, že len mocný pes z nás chlapov neurobí a nechať ho potom odstrčeného chátrať a prežívať niekde stranou, by bola tragédia! Tragédia, o ktorú by sa potom takto ukrivdený pes mohol chcieť podeliť so svojim okolím.. Načo vyrábať ďalšiu psiu obeť ľudskej hlúposti a prilievať olej do ohňa iracionálnej hystérie, ohľadne „bojových plemien“?
Temer každý medializovaný prípad napadnutia človeka „bojovým plemenom“ neuvádza celý rozsah faktov vedúcich k nežiadúcemu správaniu psa!
Vždy to začne tam, ako pes napadol človeka, ale nikdy som nezaznamenal že by niekto precíznejšie rozoberal dôvody tohto napadnutia. Vydesil ho, alebo inak ohrozil napadnutý? Bol onen agresívny pes obeťou zlej výchovy, či týrania? Týchto otázok asi netreba.. Stačia populárne zábery na dokúsanú obeť útoku a reportáž je na svete. Tak málo stačí a povesť plemena je povrchne a masovo ohrozená. Raz som počul o bullteriérovi, ktorý vraj zabil malé dieťa.. Všetci klasicky pojednávali o beštiálnom psovi a chúďatku decku, ale len okrajovo o tom, že ten nešťastný pes mal pred útokom do ucha zapichnutú ceruzku. Tu evidentne zlyhal ľudský dozor a nie pes. Pes jednal podľa svojich prirodzených obranných inštinktov a nedivím sa, že došlo k takejto tragédii, pokiaľ dozor toto nechápal. Emócie a fakty sa často neznášajú. Sám mám pitbulla a temer denne som svedkom ľudskej hlúposti. Nebyť vyrovnanosti a dobrej socializácie môjho psíka - nemuseli by všetky nežiadúce skúsenosti končiť žiadúcim efektom.
Nadhodím jeden skutočný príklad za všetky.. Raz si vám tak vychádzam z obchodu, psík bezpečne uviazaný o stĺp opodiaľ chodníka a pri ňom čupí cudzie dieťa a ťahá ho za nohu.. Nepozorná matka - volajme ju „trúba“ - sa asi desať metrov baví s inou ženou a absolútne ignoruje počínanie svojho potomka. Kto je tu potom blbec? Pes? Ja? Dieťa? „Trúba“? Než som si poriadil pitbulla, čítal som jednu skvelú poznámku: „Čokoľvek sa stane - na vine je pitbull!“. Tak nefér a tak pravdivé! Neraz rodič dotiahne potomka až k nám! Čupnú si meter a pol pred nás a tatino ukazuje dcérke krásneho havina. Nezaujíma ho či je pes kľudný a či nás neobťažuje.. Až po dotaze, že je to pitbull zhrozene zaujíma požadovaný odstup. Podľa mňa je choré, keď rodičia učia svoje deti približovať sa a dotýkať cudzích psov, nech vyzerajú akokoľvek milo!!! Nespravodlivo potom budeme pričítať daň za ľudskú sprostosť psovi. Neraz som musel cudzích dotieravcov žiadať, aby sa svojvoľne nedotýkali môjho psa. Nie že by som sa, v tomto prípade, bál agresie zo strany môjho psa, ale moc nás to obťažuje a nepatrí sa to! Koniec - koncov, aj keby sa pes v tomto prípade prejavil agresiou - ťažko to nazvať nežiadúcim chovaním. Tiež by sa Vám nepáčilo, keby Vás na ulici ošahával hocijaký mamľas, len preto že sa mu páčite! A mnohí z nás nemusia byť ani bezprostredným psom, aby takémuto mamľasovi inštinktívne „lupli za ucho“.Týmito príkladmi som len zľahka narazil na špičku veľkého ľadovca takzvaných útokov „bojových“ plemien a ľudskej hlúposti. Mnoho ľudí hladilo môjho pitbulla, kochalo sa jeho povahou a vzhľadom a ani za boha ich nenapadlo, že je to pitbull. Až po zmienke o jeho pôvode sa z väčšiny neznalých okamžite stávajú „znalci“ a predbiehajú sa v desivých „múdrach“ načerpaných z bulvárnych zdrojov. Náznak vlastnej skúsenosti však stagnuje tak, ako u väčšiny pasívnych konzumentov správ podávaných médiami. U veľmi mnohých jedincov sa pasívny konzum informácií stáva natoľko pohodlným a dlhodobým, že sa časom aktívnemu vzdelávaniu s odporom bránia. Takéto indivídum pošle kľudne vašu osobnú a veľakrát preverenú skúsenosť do ri.., s dotazom, že v telke sa určite nemýlia a vy ste „moc múdry“.. Som presvedčený, že takýchto pasívnych „mysliteľov“ je medzi nami obrovské kvantum. Myslím, že toho dôsledkom je, krom iného, aj takto nelogicky skazená povesť „bojových plemien“. Každý kto pozná správne vychovaného pitbulla vie, že tento psík bojuje hlavne o vašu priazeň a lásku! Je to mazlík a oddaný priateľ.
Ako som už písal - pitbull bol vyšlachtený na boj so psom, resp. s iným pitbullom, nikdy nie na boj s človekom. Vyrovnanosť bojového pitbulla voči človeku bola neraz skúšaná i v čase jeho zápasníckeho vrcholu. Bolo tradíciou, že majiteľ psa - zápasníka musel pred bojom vykúpať súperovho psa (to keby náhodou srsť psa bola nasiaknuná sedatívami, ktoré mali súpera skoliť prv než jeho zuby) a kedykoľvek mohol vojsť medzi rozzúrených psov a oddeliť ich bez toho, aby svoju bojovú vášeň preniesli na neho. Z toho dôvodu sa u „bojových plemien“ doporučuje zvýšená pozornosť pri kontakte s cudzími psami. Je to však len doporučenie. Pitbull - nepitbull, každý nebojácny a zdravý pes háji svoje (a pánove) postavenie, práva, zdravie a majetok. To je celkovo podstata domestikovaného psa. Kvôli produkcii mlieka sme ho nedomestikovali! Je tu však i mnoho majiteľov psov, ktorí svojou hlúposťou pokúšajú, aj sebeviac vychovaného psa! Nehľadiac na to, či má váš pes náhubok a je bezpečne vedený na vodítku v rámci legislatívnych pravidiel a pravidiel slušného chovania.. Nehľadiac v akom je váš pes rozpoložení..
Stalo sa mi napríklad, že nejedno indivídum schválne a bez opýtania popustilo svojho psa na flexivodítku k môjmu psovi. Na moje oprávnené protesty, nech sa na to vykašle, ešte „vyvracia“ zo seba obhajobu typu: „Veď nech sa hrajú..“. Keby sa „zomlelo“ čosi nemilé – na vine bude pitbull, nie napr. kokršpaniel a jeho ignorantský majiteľ. Hlúposti takýchto psíčkarov však zďaleka nečelia iba majitelia „bojových plemien“. Žiaľ tie „bojové“ v prípade, ak sa niečo zomelie, zaplatia povesťou najviac. Touto cestou by som Vás rád všetkých poprosil – pozorujte svojimi očami a myslite svojou hlavou! A keď už nemyslíte, tak aspoň mlčte. Apelujem na tých, ktorí si obstaraním „bojového plemena“ hodlajú hasiť svoje komplexy, prípadne niečo demonštrovať, aby sa na to vykašlali! Sú to psi vyžadujúci mnoho lásky a obojstrannej oddanosti, po celý svoj život. Neskoro pochopiť, že len mocný pes z nás chlapov neurobí a nechať ho potom odstrčeného chátrať a prežívať niekde stranou, by bola tragédia! Tragédia, o ktorú by sa potom takto ukrivdený pes mohol chcieť podeliť so svojim okolím.. Načo vyrábať ďalšiu psiu obeť ľudskej hlúposti a prilievať olej do ohňa iracionálnej hystérie, ohľadne „bojových plemien“?
09.03.2009