Investície do energetickej účinnosti a obnoviteľných energií v oblasti bývania
Opatrenia energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie v oblasti bývania by mali byť spolufinancované zo štrukturálnych fondov EÚ a prístupné pre všetkých 27 členských štátov. Upravený návrh Komisie dnes EP schválil pomerom hlasov 629:17:12.
Novelizácia nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), ktorej spravodajcom je poslanec Emmanouil ANGELAKAS (EPP-ED, EL), umožňuje spolufinancovanie štátnych, regionálnych alebo miestnych programov zameraných napríklad na inštaláciu dvojitých okien, izolácie stien a slnečných panelov, či výmenu starých kotlov za nové s vyšším stupňom energetickej účinnosti. Nová legislatíva bude na rozdiel od tej pôvodnej, zameranej len na 12 nových členov, umožňovať čerpanie prostriedkov všetkým členským štátom. Novinkou je taktiež zrušenie obmedzenia, ktoré umožňovalo spolufinancovanie iba v prípade spoločných priestorov (alebo celej budovy v prípade sociálnych bytov) v zanedbaných mestských oblastiach.
Zelená pre všetky členské štáty
Rozšírenie možnosti čerpania finančných prostriedkov aj na „staré“ členské štáty bolo jednou z požiadaviek EP v uznesení z 10. mája 2007 o bývaní a regionálnej politike, avšak bola to práve finančná kríza, ktorá urýchlila práce na realizácii tohto legislatívneho zámeru. Nová legislatíva by mala prispieť k vytvoreniu nových pracovných miest a zároveň, v súlade s cieľom boja proti klimatickým zmenám, znížiť spotrebu energie. Novelizované nariadenie nezvyšuje objem finančných prostriedkov EFRR, ale umožňuje členským štátom pozmeniť svoje pôvodné priority.
4% strop
Členské štáty budú v oblasti výdavkov na zvýšenie energetickej účinnosti a využívania obnoviteľnej energie obmedzené stropom vo výške 4 % z celkových prostriedkov, ktoré im boli pridelené v rámci EFRR. Dvanástim novým členským štátom však bude naďalej ponechaná možnosť financovať iné typy výdavkov na bývanie v zmysle existujúcich pravidiel EFRR a to do maximálnej výšky 3 % pridelených prostriedkov z EFRR do príslušných operačných programov, alebo 2 % z celkovej pridelenej sumy EFRR na vnútroštátnej úrovni. Celkové výdavky na bývanie by tak v každom z dvanástich najmladších členov EÚ mohli dosiahnuť až 6 % z celkovej sumy pridelenej z prostriedkov EFRR.
Od „domácností s nízkymi príjmami“ k „sociálnej súdržnosti“
Na rozdiel od pôvodného zámeru Komisie, podľa ktorého sa nová legislatíva mala týkať len domácností s nízkymi príjmami, Parlament sa rozhodol ponechať na členských štátoch, ktoré kategórie budov budú oprávnené na financovanie. Poslanci zdôraznili potrebu sociálnej súdržnosti, návrh EK však pozmenili z dôvodu odlišných definícií „domácností s nízkymi príjmami“ v jednotlivých členských štátoch.
Pokrytie nových nákladov
Nové nariadenie zavádza v súlade s vnútroštátnymi predpismi tri nové formy odôvodnených výdavkov pre všetky granty z EFRR: nepriame náklady priznané na základe paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov, paušálne náklady vypočítané na základe štandardnej stupnice jednotkových nákladov stanovenej členským štátom, ako aj jednorazové sumy na pokrytie celých nákladov na operáciu alebo ich časti a to až do výšky 50 000 EUR. Cieľom týchto zmien je zjednodušenie prípravy projektov a urýchlenie ich následnej realizácie.
Boj proti klimatickým zmenám
V rámci EÚ sa budovy podieľajú 40 % na celkovom energetickom dopyte a približne 40 % na produkcii skleníkových plynov. Komisia predpokladá, že finančne efektívna úspora energií by mohla do roku 2020 dosiahnuť 28 %, čím by sa znížila celková energetická spotreba v rámci EÚ o približne 11 %.
Proces schvaľovania
Keďže schvaľovanie novelizácie tohto typu nariadenia patrí pod postup spolurozhodovania, je teraz na Rade ministrov, aby sa vyjadrila k pozmeňovacím návrhom prijatým v EP. Ak s nimi bude súhlasiť, legislatíva bude definitívne chválená. Ak však Rada zamietne pozmeňujúce návrhy Parlamentu, alebo k nim pridá svoje vlastné, celý text sa vráti do EP v rámci druhého čítania.
Rozprava
V pléne vystúpila aj poslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK), ktorú vyjadrila potešenie na tým, že v oblasti zjednodušovania administratívnych pravidiel pre čerpanie fondov našla Rada a Komisia konečne spoločnú reč. Poslankyňa zdôraznila, že "náročná administratíva, oneskorené platby, zložité overovanie oprávnenosti výdavkov komplikujú ekonomiku konečných prijímateľov", ktorí by sa podľa nej mali sústrediť na prípravu kvalitných projektov a nie na príliš zložitú administratívu. Preto privítala zavedenie troch nových foriem výdavkov, nepriame náklady až do výšky 20 % priamych nákladov, rozšírenie používania jednorazových súm a paušálnych sadzieb.
Poslankyňa vníma predĺženie termínov na využitie finančných prostriedkov z programovacieho obdobia 2000-2006 ako pozitívny krok umožňujúci dočerpanie dosiaľ nevyužitých zdrojov. V závere vyjadrila nádej, že zjednodušenie pravidiel a flexibilita umožní členským štátom nielen pripraviť projekty s vysokou návratnosťou, ale v súvislosti s investíciami do energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie pomôže zvýšiť zamestnanosť, energetickú úspornosť a prispeje k oživeniu automobilového a stavebného priemyslu.
Zelená pre všetky členské štáty
Rozšírenie možnosti čerpania finančných prostriedkov aj na „staré“ členské štáty bolo jednou z požiadaviek EP v uznesení z 10. mája 2007 o bývaní a regionálnej politike, avšak bola to práve finančná kríza, ktorá urýchlila práce na realizácii tohto legislatívneho zámeru. Nová legislatíva by mala prispieť k vytvoreniu nových pracovných miest a zároveň, v súlade s cieľom boja proti klimatickým zmenám, znížiť spotrebu energie. Novelizované nariadenie nezvyšuje objem finančných prostriedkov EFRR, ale umožňuje členským štátom pozmeniť svoje pôvodné priority.
4% strop
Členské štáty budú v oblasti výdavkov na zvýšenie energetickej účinnosti a využívania obnoviteľnej energie obmedzené stropom vo výške 4 % z celkových prostriedkov, ktoré im boli pridelené v rámci EFRR. Dvanástim novým členským štátom však bude naďalej ponechaná možnosť financovať iné typy výdavkov na bývanie v zmysle existujúcich pravidiel EFRR a to do maximálnej výšky 3 % pridelených prostriedkov z EFRR do príslušných operačných programov, alebo 2 % z celkovej pridelenej sumy EFRR na vnútroštátnej úrovni. Celkové výdavky na bývanie by tak v každom z dvanástich najmladších členov EÚ mohli dosiahnuť až 6 % z celkovej sumy pridelenej z prostriedkov EFRR.
Od „domácností s nízkymi príjmami“ k „sociálnej súdržnosti“
Na rozdiel od pôvodného zámeru Komisie, podľa ktorého sa nová legislatíva mala týkať len domácností s nízkymi príjmami, Parlament sa rozhodol ponechať na členských štátoch, ktoré kategórie budov budú oprávnené na financovanie. Poslanci zdôraznili potrebu sociálnej súdržnosti, návrh EK však pozmenili z dôvodu odlišných definícií „domácností s nízkymi príjmami“ v jednotlivých členských štátoch.
Pokrytie nových nákladov
Nové nariadenie zavádza v súlade s vnútroštátnymi predpismi tri nové formy odôvodnených výdavkov pre všetky granty z EFRR: nepriame náklady priznané na základe paušálnej sadzby až do výšky 20 % priamych nákladov, paušálne náklady vypočítané na základe štandardnej stupnice jednotkových nákladov stanovenej členským štátom, ako aj jednorazové sumy na pokrytie celých nákladov na operáciu alebo ich časti a to až do výšky 50 000 EUR. Cieľom týchto zmien je zjednodušenie prípravy projektov a urýchlenie ich následnej realizácie.
Boj proti klimatickým zmenám
V rámci EÚ sa budovy podieľajú 40 % na celkovom energetickom dopyte a približne 40 % na produkcii skleníkových plynov. Komisia predpokladá, že finančne efektívna úspora energií by mohla do roku 2020 dosiahnuť 28 %, čím by sa znížila celková energetická spotreba v rámci EÚ o približne 11 %.
Proces schvaľovania
Keďže schvaľovanie novelizácie tohto typu nariadenia patrí pod postup spolurozhodovania, je teraz na Rade ministrov, aby sa vyjadrila k pozmeňovacím návrhom prijatým v EP. Ak s nimi bude súhlasiť, legislatíva bude definitívne chválená. Ak však Rada zamietne pozmeňujúce návrhy Parlamentu, alebo k nim pridá svoje vlastné, celý text sa vráti do EP v rámci druhého čítania.
Rozprava
V pléne vystúpila aj poslankyňa Zita PLEŠTINSKÁ (EPP-ED, SK), ktorú vyjadrila potešenie na tým, že v oblasti zjednodušovania administratívnych pravidiel pre čerpanie fondov našla Rada a Komisia konečne spoločnú reč. Poslankyňa zdôraznila, že "náročná administratíva, oneskorené platby, zložité overovanie oprávnenosti výdavkov komplikujú ekonomiku konečných prijímateľov", ktorí by sa podľa nej mali sústrediť na prípravu kvalitných projektov a nie na príliš zložitú administratívu. Preto privítala zavedenie troch nových foriem výdavkov, nepriame náklady až do výšky 20 % priamych nákladov, rozšírenie používania jednorazových súm a paušálnych sadzieb.
Poslankyňa vníma predĺženie termínov na využitie finančných prostriedkov z programovacieho obdobia 2000-2006 ako pozitívny krok umožňujúci dočerpanie dosiaľ nevyužitých zdrojov. V závere vyjadrila nádej, že zjednodušenie pravidiel a flexibilita umožní členským štátom nielen pripraviť projekty s vysokou návratnosťou, ale v súvislosti s investíciami do energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie pomôže zvýšiť zamestnanosť, energetickú úspornosť a prispeje k oživeniu automobilového a stavebného priemyslu.
03.04.2009