Z histórie školstva v Dolnom Srní
Pre oživenie pamäti tých najstarších, ešte žijúcich občanov, ale na posilnenie hrdosti dnešnej mládeže, na tých ktorí boli nositeľmi vzdelanosti v našej obci, chceme sprítomniť históriu školstva v Dolnom Srní. Pri listovaní kroniky, založenej v roku 1920 učiteľom Jánom Novotným a podľa ústneho podania najstarších občanov, hlavne Jána Janovica zvaného Žabinského, narodeného r. 1840, chceme sprítomniť počiatky školstva v našej obci.
Veríme, že občania obce, v ktorej v rokoch 1924-1932 pôsobila ako učiteľka najväčšia slovenská poetka Mária Rázusová-Martáková, manželka nášho rodáka Jána Martáka, si radi zaspomínajú na roky minulé. Je na chválu vedúcich predstaviteľov obce, že sa rozhodli vydávať miestne noviny, aby i táto oblasť výchovy a vzdelávania našich občanov, akou tŕnistou cestou sa v minulosti prebíjalo školstvo v tomto kúte našej vlasti.
Prvý dôkaz o učiteľovi obce uvádza spisovateľ Pavel Hečko vo svojom životopise. Bol ním jeho otec Adam Hečko, ktorý sa usadil v našej obci začiatkom 19. storočia. Bol veľmi rozumný, vedel po nemecky. V roku 1911 sa tu oženil s Alžbetkou Janovicovou. A tak v 50. Rokoch minulého storočia bol ustanovený vtedajšou ev. a. v. cirkvou Juraj Janovic, zvaný „precechtor“ za učiteľa. Menovaný vtzedy vyučoval vo svojom bytze č. 88.
Školský inventár pozostával z obyčajných lavíc. Žiakov bolo 50. Do školy si prinášali knihy a biblickú históriu. Žiačikovia používali drevené tabuľky, v podobe „piestu na pranie“, na ktorých mali napísané niektoré písmená. „Precechtor" za vyučovanie dostával vždy v sobotu krajíéček chleba za každého žiaka, 2 koruny a 4 haliere, a na celú zimu (školský rok) 1 merice raži (11 kg) od rodiny žiaka. Po smrti „precehtora“ podobne vyučoval jeho syn Štefan Janovic.
Dolnosrnianska cirkev odkúpila v roku 1863 na školské ciele od miestneho izraelitu Abrháma Holza za 600 zlatých (1200 korún) dom č. 16, v ktorom bola zriadená škola v strede obce. Na mieste tohto domu, ktorý bol asanovaný, stojí dnes kultúrny dom.
V roku 1883 bol po smrti Štefana Janovica ml. zvolený učiteľ Samuel Styk, o ktorom ľud hovoril, že bol prvý maďarský učiteľ, snáď preto, lebo bol vládou prinútený vyučovať po maďarsky. Jeho plat bol ustálený na 15 zlatých mesačne, ale od cirkvi dostával ešte 350 zlatých ročne. Pri príchode do Dolného Srnia vyučoval 78 žiakov.
Po jeho smrti v roku 1897 si cirkev zvolila nového učiteľa Jozefa Pavloviča. Keďže v roku 1899 bol zvolený za kantora – učiteľa do Starej Turej, ostala obec bez učiteľa. V núdzi srnianski cirkevníci povolali nutného učiteľa Jána Figuru z Moravského Lieskového. Po jeho krátkom pôsobení bol zvolený mladučký učiteľ Ľudovít Bunčák. Podľa mienky ľudu učitelia Styk, Pavlovič a Bunčák boli zapísaní v úradoch ako „Panslav“ – verní Slováci. Pre toto obvinenie boli úradmi preložení do Skalice. Pre chválu občanov v neustálych bojich národnostných sa prejavili ako národovci ako „svetlo doby v tme“. To boli plody práce národovca Ľudovíta Bunčáka.
Prvý dôkaz o učiteľovi obce uvádza spisovateľ Pavel Hečko vo svojom životopise. Bol ním jeho otec Adam Hečko, ktorý sa usadil v našej obci začiatkom 19. storočia. Bol veľmi rozumný, vedel po nemecky. V roku 1911 sa tu oženil s Alžbetkou Janovicovou. A tak v 50. Rokoch minulého storočia bol ustanovený vtedajšou ev. a. v. cirkvou Juraj Janovic, zvaný „precechtor“ za učiteľa. Menovaný vtzedy vyučoval vo svojom bytze č. 88.
Školský inventár pozostával z obyčajných lavíc. Žiakov bolo 50. Do školy si prinášali knihy a biblickú históriu. Žiačikovia používali drevené tabuľky, v podobe „piestu na pranie“, na ktorých mali napísané niektoré písmená. „Precechtor" za vyučovanie dostával vždy v sobotu krajíéček chleba za každého žiaka, 2 koruny a 4 haliere, a na celú zimu (školský rok) 1 merice raži (11 kg) od rodiny žiaka. Po smrti „precehtora“ podobne vyučoval jeho syn Štefan Janovic.
Dolnosrnianska cirkev odkúpila v roku 1863 na školské ciele od miestneho izraelitu Abrháma Holza za 600 zlatých (1200 korún) dom č. 16, v ktorom bola zriadená škola v strede obce. Na mieste tohto domu, ktorý bol asanovaný, stojí dnes kultúrny dom.
V roku 1883 bol po smrti Štefana Janovica ml. zvolený učiteľ Samuel Styk, o ktorom ľud hovoril, že bol prvý maďarský učiteľ, snáď preto, lebo bol vládou prinútený vyučovať po maďarsky. Jeho plat bol ustálený na 15 zlatých mesačne, ale od cirkvi dostával ešte 350 zlatých ročne. Pri príchode do Dolného Srnia vyučoval 78 žiakov.
Po jeho smrti v roku 1897 si cirkev zvolila nového učiteľa Jozefa Pavloviča. Keďže v roku 1899 bol zvolený za kantora – učiteľa do Starej Turej, ostala obec bez učiteľa. V núdzi srnianski cirkevníci povolali nutného učiteľa Jána Figuru z Moravského Lieskového. Po jeho krátkom pôsobení bol zvolený mladučký učiteľ Ľudovít Bunčák. Podľa mienky ľudu učitelia Styk, Pavlovič a Bunčák boli zapísaní v úradoch ako „Panslav“ – verní Slováci. Pre toto obvinenie boli úradmi preložení do Skalice. Pre chválu občanov v neustálych bojich národnostných sa prejavili ako národovci ako „svetlo doby v tme“. To boli plody práce národovca Ľudovíta Bunčáka.
10.04.2009