Všetky nové budovy budú energeticky samostatné od roku 2019
Plénum Európskeho parlamentu schválilo 23. apríla 2009 prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2002 a žiadajú viac verejných investícií do energeticky účinných budov. Všetky budovy postavené po 31. decembri 2018 budú musieť vyrobiť toľko energie, koľko sami spotrebujú.
Správa bola schválená v 1. čítaní v rámci postupu spolurozhodovania a to pomerom hlasov 549:51:26.
Najneskôr do 31. decembra 2018 musia členské štáty zaručiť, aby všetky novopostavené budovy vyrábali toľko energie, koľko sami spotrebujú, napríklad cez solárne panely alebo tepelné čerpadlá. Návrh Komisie nezahŕňa žiadne cieľové dátumy pre budovy s nulovou spotrebou energie.
Parlament požaduje, aby členské štáty stanovili prechodné národné ciele pre už exitujúce budovy, to znamená určiť minimálne percentá budov, ktoré by mali mať nulovú spotrebu energie v 2015, resp. v roku 2020.
Poslanci definujú budovy s nulovou spotrebou energie ako budovy "kde, ako výsledok veľmi vysokej úrovne energetickej účinnosti budovy je celková primárna spotreba energie rovnaká alebo menšia ako výroba energie z obnoviteľných energetických zdrojov danej budovy" (energia vyrobená samotnou budovou). Koncom roka 2010 by Komisia mala stanoviť detailnú spoločnú európsku definíciu "budovy s čistou nulovou spotrebou energie" uvádza sa v pozmenenom návrhu smernice.
Zvýšenie finančnej podpory pre zlepšenie energetickej účinnosti budov
Parlament pridal k zneniu smernice nové ustanovenia, ktoré žiadajú členské štáty vypracovať národné akčné plány do 30. júna 2011. Tieto plány stanovia finančné nástroje na zlepšenie energetickej účinnosti budov ako napríklad: nízko-úrokové pôžičky, zľavy na dane z príjmu alebo na dane z majetku alebo tiež vyžadujú od dodávateľov energie, aby ponúkali finančnú pomoc spotrebiteľom.
Okrem toho by Komisia mala do 30. júna 2010 navrhnúť doplňujúce finančné nástroje EÚ:
Energetická hospodárnosť budov bude musieť byť zvýšená, aby splnila aspoň minimálne nároky energetickej hospodárnosti a to vždy keď budova prejde väčšou renováciou alebo ak sú vymenené stavebné diely a technické systémy budov (okná, kotle, klimatizácia) uvádza sa v pozmenenom znení.
Poslanci definujú ako "väčšiu renováciu" obnovu viac ako 25 % povrchu budovy alebo keď celkové náklady obnovy sú vyššie ako 20 % hodnoty budovy.
Minimálne nároky energetickej hospodárnosti budú stanovené členskými štátmi, tvrdí text smernice. Aj tak ale musí Komisia vytvoriť spoločnú metodológiu pre vypočítanie energetickej účinnosti budov a to do 31. marca 2010, dodávajú poslanci.
Prázdninové domy musia tiež splniť minimálne normy energetickej účinnosti
Podľa poslancov by členské štáty mali stanoviť minimálne normy energetickej účinnosti aj pre prázdninové domy, ktoré sú používané menej ako 4 mesiace do roka, aj keď pôvodne navrhovali výnimku pre tieto typy domov.
Z ustanovení smernice o energetickej účinnosti sú vylúčené:
Výbor žiada, aby boli vo všetkých nových budovách a vo všetkých budovách, ktoré prešli väčšou renováciou namontované inteligentné meracie prístroje. Tieto prístroje merajú aj aké množstvo energie sa spotrebovalo, aj v ktorých hodinách dňa bola táto energia spotrebovaná. Tento systém by mohol spotrebiteľom umožniť napríklad výhody nižších nočných sadzieb.
Prepracované znenie smernice schválil Parlament v 1. čítaní, čo znamená, že text prijatý v EP teraz poputuje do Rady, ktorá o ňom bude rozhodovať ďalej. Ak nebude súhlasiť s návrhom EP, bude sa o znení smernice opätovne hlasovať v 2. čítaní.
Rozprava (21. 4. 2009)
Poslanec Ján HUDACKÝ (EPP-ED, SK) uviedol, že on ako aj jeho politická skupina mali záujem na tom, aby správa predstavovala dobrý základ pre skorú dohodu medzi Komisiou, Radou a Parlamentom. Kolegom pripomenul svoju kritiku niektorých návrhov predstavujúcich "zbytočné byrokratické opatrenia", či "príliš ambiciózne záväzné ciele pre jednotlivé členské krajiny", ktoré by predstavovali "vážne bariéry praktickej realizácie nevyhnutných projektov".
Poslanec vyzdvihol dohodu v súvislosti s jednotnou harmonizovanou metodológiou pre kalkuláciu nákladovo optimálnej energetickej účinnosti, ktorá podľa neho rešpektuje regionálne klimatické rozdiely. V závere ocenil návrh, ktorého cieľom je stimulácia lepšieho využívania štrukturálnych fondov v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti a podporil možnosť etablovania "európskeho fondu v spolupráci s Európskou investičnou bankou, ktorý by vytváral podmienky na generovanie finančných zdrojov na tvorbu národných alebo regionálnych fondov prostredníctvom tzv. pákového efektu".
Najneskôr do 31. decembra 2018 musia členské štáty zaručiť, aby všetky novopostavené budovy vyrábali toľko energie, koľko sami spotrebujú, napríklad cez solárne panely alebo tepelné čerpadlá. Návrh Komisie nezahŕňa žiadne cieľové dátumy pre budovy s nulovou spotrebou energie.
Parlament požaduje, aby členské štáty stanovili prechodné národné ciele pre už exitujúce budovy, to znamená určiť minimálne percentá budov, ktoré by mali mať nulovú spotrebu energie v 2015, resp. v roku 2020.
Poslanci definujú budovy s nulovou spotrebou energie ako budovy "kde, ako výsledok veľmi vysokej úrovne energetickej účinnosti budovy je celková primárna spotreba energie rovnaká alebo menšia ako výroba energie z obnoviteľných energetických zdrojov danej budovy" (energia vyrobená samotnou budovou). Koncom roka 2010 by Komisia mala stanoviť detailnú spoločnú európsku definíciu "budovy s čistou nulovou spotrebou energie" uvádza sa v pozmenenom návrhu smernice.
Zvýšenie finančnej podpory pre zlepšenie energetickej účinnosti budov
Parlament pridal k zneniu smernice nové ustanovenia, ktoré žiadajú členské štáty vypracovať národné akčné plány do 30. júna 2011. Tieto plány stanovia finančné nástroje na zlepšenie energetickej účinnosti budov ako napríklad: nízko-úrokové pôžičky, zľavy na dane z príjmu alebo na dane z majetku alebo tiež vyžadujú od dodávateľov energie, aby ponúkali finančnú pomoc spotrebiteľom.
Okrem toho by Komisia mala do 30. júna 2010 navrhnúť doplňujúce finančné nástroje EÚ:
- výrazne zvýšiť podiel financií Európskeho fondu pre regionálny rozvoj na opatrenia energetickej účinnosti,
- vytvoriť do roku 2014 Fond energetickej účinnosti financovaný z rozpočtu Spoločenstva, Európskou investičnou bankou a členskými štátmi, ktorý by podporoval súkromné a verejné investície do projektov zvyšujúcich energetickú účinnosť budov,
- zníženie DPH na tovar a služby spojené s energetickou účinnosťou a obnoviteľnou energiou.
Energetická hospodárnosť budov bude musieť byť zvýšená, aby splnila aspoň minimálne nároky energetickej hospodárnosti a to vždy keď budova prejde väčšou renováciou alebo ak sú vymenené stavebné diely a technické systémy budov (okná, kotle, klimatizácia) uvádza sa v pozmenenom znení.
Poslanci definujú ako "väčšiu renováciu" obnovu viac ako 25 % povrchu budovy alebo keď celkové náklady obnovy sú vyššie ako 20 % hodnoty budovy.
Minimálne nároky energetickej hospodárnosti budú stanovené členskými štátmi, tvrdí text smernice. Aj tak ale musí Komisia vytvoriť spoločnú metodológiu pre vypočítanie energetickej účinnosti budov a to do 31. marca 2010, dodávajú poslanci.
Prázdninové domy musia tiež splniť minimálne normy energetickej účinnosti
Podľa poslancov by členské štáty mali stanoviť minimálne normy energetickej účinnosti aj pre prázdninové domy, ktoré sú používané menej ako 4 mesiace do roka, aj keď pôvodne navrhovali výnimku pre tieto typy domov.
Z ustanovení smernice o energetickej účinnosti sú vylúčené:
- malé domy (s úžitkovou plochou menej ako 50m2),
- budovy používané na náboženské činnosti,
- dočasné budovy využívané na menej ako 18 mesiacov,
- dielne a poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie,
- chránené historické budovy, v ktorých by opatrenia energetickej účinnosti mohli neprijateľným spôsobom zmeniť ich charakter.
Výbor žiada, aby boli vo všetkých nových budovách a vo všetkých budovách, ktoré prešli väčšou renováciou namontované inteligentné meracie prístroje. Tieto prístroje merajú aj aké množstvo energie sa spotrebovalo, aj v ktorých hodinách dňa bola táto energia spotrebovaná. Tento systém by mohol spotrebiteľom umožniť napríklad výhody nižších nočných sadzieb.
Prepracované znenie smernice schválil Parlament v 1. čítaní, čo znamená, že text prijatý v EP teraz poputuje do Rady, ktorá o ňom bude rozhodovať ďalej. Ak nebude súhlasiť s návrhom EP, bude sa o znení smernice opätovne hlasovať v 2. čítaní.
Rozprava (21. 4. 2009)
Poslanec Ján HUDACKÝ (EPP-ED, SK) uviedol, že on ako aj jeho politická skupina mali záujem na tom, aby správa predstavovala dobrý základ pre skorú dohodu medzi Komisiou, Radou a Parlamentom. Kolegom pripomenul svoju kritiku niektorých návrhov predstavujúcich "zbytočné byrokratické opatrenia", či "príliš ambiciózne záväzné ciele pre jednotlivé členské krajiny", ktoré by predstavovali "vážne bariéry praktickej realizácie nevyhnutných projektov".
Poslanec vyzdvihol dohodu v súvislosti s jednotnou harmonizovanou metodológiou pre kalkuláciu nákladovo optimálnej energetickej účinnosti, ktorá podľa neho rešpektuje regionálne klimatické rozdiely. V závere ocenil návrh, ktorého cieľom je stimulácia lepšieho využívania štrukturálnych fondov v oblasti zvyšovania energetickej účinnosti a podporil možnosť etablovania "európskeho fondu v spolupráci s Európskou investičnou bankou, ktorý by vytváral podmienky na generovanie finančných zdrojov na tvorbu národných alebo regionálnych fondov prostredníctvom tzv. pákového efektu".
27.04.2009