Z histórie školstva v Dolnom Srní (2. časť)
Mimoriadne udalosti po 1.svetovej vojne poznačili školstvo i v našej obci. Dňa 28. októbra 1918 sa splnila veštba učiteľa národov J. A. Komenského „Do rúk národa československého vrátila sa Správa jeho vecí“. Po dobe storočnej poroby nastala slávna doba slobody.
Školstvo v našej obci medzi dvoma vojnami možno charakterizovať ako nástup kvalifikovaných učiteľov, nedostatok priestorových možností pre tak vysoký počet žiakov (185) až 103 žiakov na jednu učebňu. Ďalej škola bola bez učebných pomôcok a finančné prostriedky neboli. Učitelia usporiadali žiakovskú akadémiu na zakúpenie tých najdôležitejších pomôcok. Úspech bol nad očakávanie!
Pre nedostatok slovenských učiteľov, na žiadosť cirkevného zboru v obci „Referát školstva“ v Bratislave poveril dvoch rodákov z Moravy Jindřicha Novotného a Libušu Maškovú za učiteľov. Títo pôsobili u nás päť rokov a boli poslední učitelia z Moravy platení štátom. Takto
odpadlo bremeno vydržiavania učiteľov cirkvou.
Školský rok 1920-1921 sa začal s plným počtom žiakov. Zvláštnosťou bolo, že po prvý raz sa začali v obci vyučovať ženské ručné práce (výšivky). Vyučovaním bolo poverené „dievča s ľudu“ Eva Martáková (Benková). Mesačný honorár bol 100 Kčs a platil ho vládny komisár. Od tohto roku boli každý rok usporiadané výstavky ženských ručných prác žiakov II.triedy. Tak ako v súčasnosti sa usilujeme vštepiť mládeži národné povedomie a odvádzať ju od zlozvykov pijatiky, fajčenia, drog a nočných potuliek, radi čítame v školských kronikách, že v r. 1921 založili v našej obci miestnu jednotu SOKOL, v ktorej miestna mládež, ale i dospelí cvičili na prostné, ale i na náradí v sokolovni „U Rehorov“. Na tieto roky ešte dnes spomínajú Oľga Chropovská, Anna Poláčková, Anna Janovicová a Emília Hrušková. Tieto boli i účastníčkami „Vše sokolovského sletu“ v Prahe. Z mužov už bohužiaľ nežije ani jeden. Táto jednota SOKOL v Dolnom Srní a v susednej obci Bošáca patrila v týchto rokoch medzi najagilnejšie v okrese.
V školskom roku 1922-1923 odišlo 9 žiakov II.triedy do „Reálneho gymnázia“ v Novom Meste nad Váhom. Boli to vlastne prví budúci vysokoškoláci z obce. Pri listovaní školskej kroniky v školskom roku 1921-1922 prežívali žiaci občania Dolného Srnia, ale i okolitých obcí zvláštny sviatok. Dňa 23.septembra 1922 prechádzal z Nového Mesta nad Váhom cez Bzince pod Javorinou a Starú Turú prezident ČSR T.G.Masaryk. Na námestí v Novom Meste nad Váhom, kde ho očakávali školské deti, muži a ženy v krojoch, ho privítal i farár Martin Rázus. Bolo to stretnutie nadšeného ľudu s „tatíčkom“ Masarykom. Ako odozvu na tento „sviatok“ predviedli žiaci našej školy divadelnú hru „Pre tatíčka Masaryka“ s veľkým úspechom.
Školský rok 1922-1923 bol významným medzníkom. Na miesto učiteľa – správcu školy i kantora nastúpil Štefan Dita, ktorý bol vychovaný v Modranskom sirotinci. Miesto mladšej učiteľky bola cirkvou zvolená slečna učiteľka Mária Rázusová. Táto pôsobila v obci 8 rokov. Naposledy učila v oku 1931 III. a IV. ročník. V tomto roku bola na vlastnú žiadosť preložená do Bratislavy na štátnu ľudovú školu na Trnavskej ulici. Miesto nej, a jej miesto nastúpila Matilda Uhláriková z Modry.
Štefanovi Drlovi vďačia Srňania, že sa spolu so starostom obce Jánom Černým zaslúžilo o postavenie terajšej budovy školy, ktorá uznesením obecným zastupiteľstva nesie názov „Štátna ľudová škola gen. Dr. M. R. Štefánika“. Táto nová, na vtedajšiu dobu moderná školská budova, bola postavená v roku 1935-1937 s nákladom vyše 400 000 korún. Vyučovanie v nej začalo v školskom roku 1937-1938 s počtom 192 žiakov. Činnosť Štefana Drlu v službách školstva bola verejnosťou vysoko hodnotená – vyoral hlbokú brázdu i na poli národného povedomia. Pri ďalšom listovaní školskej kroniky, v ďalších rokoch uvádzam niektoré zvláštnosti. Prvé združenie rodičov bolo zvolené 18.októbra 1931. Za predsedu bol zvolený starosta obce Ján Černý, členovia boli – Anna Kliešková, Adam Rehora, Ján Blanár a Adam Kozáček.
V školskom roku 1931-1932 bola výborná školská dochádzka 98%. Častými návštevníkmi školy boli školský inšpektor Karol Treský, lekár Wollner, náboženskú výchovu preveroval farár Andrej Mihál.
Pre nedostatok učební bolo v školskom roku 1932-1933 zavedené striedavé vyučovanie, ktoré bolo o rok zrušené vďaka tomu, že sa obecnému zastupiteľstvu podarilo zabezpečiť učebňu v dome Jána Hargaša - obchodníka (kedysi to bol Potravinový spolok).
V školskom roku 1933-1934 nastali v učiteľskom zbore zmeny. Namiesto výp. Učiteľa Štefana Kukučku bola menovaná dočasne učiteľka sl. Hedviga Vomáčková. V tomto roku začal pôsobiť na škole Ján Lobík, kvalifikovaný učiteľ zo Zemianského Podhradia. Od roku 1930, kedy bola škola poštátnená a rozšírená na päťtriednu, učili v medzi povojnovom období títo učitelia - Štefan Drlo, Mária Rázusová, Michal Pleško, Matilda Uhláriková s bratom, Ján Minárik, Hedviga Vomáčková, Božena Mittnerová, Michal Zelenka, Helena Větrovská a Ján Lobík. O organizačných a personálnych zmenách počas 2. svetovej vojny a po nej budem pokračovať v ďalšom čísle Dolnosrnianských novín.
Pre nedostatok slovenských učiteľov, na žiadosť cirkevného zboru v obci „Referát školstva“ v Bratislave poveril dvoch rodákov z Moravy Jindřicha Novotného a Libušu Maškovú za učiteľov. Títo pôsobili u nás päť rokov a boli poslední učitelia z Moravy platení štátom. Takto
odpadlo bremeno vydržiavania učiteľov cirkvou.
Školský rok 1920-1921 sa začal s plným počtom žiakov. Zvláštnosťou bolo, že po prvý raz sa začali v obci vyučovať ženské ručné práce (výšivky). Vyučovaním bolo poverené „dievča s ľudu“ Eva Martáková (Benková). Mesačný honorár bol 100 Kčs a platil ho vládny komisár. Od tohto roku boli každý rok usporiadané výstavky ženských ručných prác žiakov II.triedy. Tak ako v súčasnosti sa usilujeme vštepiť mládeži národné povedomie a odvádzať ju od zlozvykov pijatiky, fajčenia, drog a nočných potuliek, radi čítame v školských kronikách, že v r. 1921 založili v našej obci miestnu jednotu SOKOL, v ktorej miestna mládež, ale i dospelí cvičili na prostné, ale i na náradí v sokolovni „U Rehorov“. Na tieto roky ešte dnes spomínajú Oľga Chropovská, Anna Poláčková, Anna Janovicová a Emília Hrušková. Tieto boli i účastníčkami „Vše sokolovského sletu“ v Prahe. Z mužov už bohužiaľ nežije ani jeden. Táto jednota SOKOL v Dolnom Srní a v susednej obci Bošáca patrila v týchto rokoch medzi najagilnejšie v okrese.
V školskom roku 1922-1923 odišlo 9 žiakov II.triedy do „Reálneho gymnázia“ v Novom Meste nad Váhom. Boli to vlastne prví budúci vysokoškoláci z obce. Pri listovaní školskej kroniky v školskom roku 1921-1922 prežívali žiaci občania Dolného Srnia, ale i okolitých obcí zvláštny sviatok. Dňa 23.septembra 1922 prechádzal z Nového Mesta nad Váhom cez Bzince pod Javorinou a Starú Turú prezident ČSR T.G.Masaryk. Na námestí v Novom Meste nad Váhom, kde ho očakávali školské deti, muži a ženy v krojoch, ho privítal i farár Martin Rázus. Bolo to stretnutie nadšeného ľudu s „tatíčkom“ Masarykom. Ako odozvu na tento „sviatok“ predviedli žiaci našej školy divadelnú hru „Pre tatíčka Masaryka“ s veľkým úspechom.
Školský rok 1922-1923 bol významným medzníkom. Na miesto učiteľa – správcu školy i kantora nastúpil Štefan Dita, ktorý bol vychovaný v Modranskom sirotinci. Miesto mladšej učiteľky bola cirkvou zvolená slečna učiteľka Mária Rázusová. Táto pôsobila v obci 8 rokov. Naposledy učila v oku 1931 III. a IV. ročník. V tomto roku bola na vlastnú žiadosť preložená do Bratislavy na štátnu ľudovú školu na Trnavskej ulici. Miesto nej, a jej miesto nastúpila Matilda Uhláriková z Modry.
Štefanovi Drlovi vďačia Srňania, že sa spolu so starostom obce Jánom Černým zaslúžilo o postavenie terajšej budovy školy, ktorá uznesením obecným zastupiteľstva nesie názov „Štátna ľudová škola gen. Dr. M. R. Štefánika“. Táto nová, na vtedajšiu dobu moderná školská budova, bola postavená v roku 1935-1937 s nákladom vyše 400 000 korún. Vyučovanie v nej začalo v školskom roku 1937-1938 s počtom 192 žiakov. Činnosť Štefana Drlu v službách školstva bola verejnosťou vysoko hodnotená – vyoral hlbokú brázdu i na poli národného povedomia. Pri ďalšom listovaní školskej kroniky, v ďalších rokoch uvádzam niektoré zvláštnosti. Prvé združenie rodičov bolo zvolené 18.októbra 1931. Za predsedu bol zvolený starosta obce Ján Černý, členovia boli – Anna Kliešková, Adam Rehora, Ján Blanár a Adam Kozáček.
V školskom roku 1931-1932 bola výborná školská dochádzka 98%. Častými návštevníkmi školy boli školský inšpektor Karol Treský, lekár Wollner, náboženskú výchovu preveroval farár Andrej Mihál.
Pre nedostatok učební bolo v školskom roku 1932-1933 zavedené striedavé vyučovanie, ktoré bolo o rok zrušené vďaka tomu, že sa obecnému zastupiteľstvu podarilo zabezpečiť učebňu v dome Jána Hargaša - obchodníka (kedysi to bol Potravinový spolok).
V školskom roku 1933-1934 nastali v učiteľskom zbore zmeny. Namiesto výp. Učiteľa Štefana Kukučku bola menovaná dočasne učiteľka sl. Hedviga Vomáčková. V tomto roku začal pôsobiť na škole Ján Lobík, kvalifikovaný učiteľ zo Zemianského Podhradia. Od roku 1930, kedy bola škola poštátnená a rozšírená na päťtriednu, učili v medzi povojnovom období títo učitelia - Štefan Drlo, Mária Rázusová, Michal Pleško, Matilda Uhláriková s bratom, Ján Minárik, Hedviga Vomáčková, Božena Mittnerová, Michal Zelenka, Helena Větrovská a Ján Lobík. O organizačných a personálnych zmenách počas 2. svetovej vojny a po nej budem pokračovať v ďalšom čísle Dolnosrnianských novín.
02.05.2009