PETÍCIA OBČANOV ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE PROTI PRIJATIU LISABONSKEJ ZMLUVY
My, občania zvrchovaných štátov Európskej únie, vedomí si svojich občianskych práv a v túžbe po zamedzení krokov smerujúcich k byrokratickej neslobode naprieč Európou týmto vyslovujeme náš nesúhlas s prijatím Lisabonskej zmluvy.
Lisabonská zmluva je v podstate už raz odmietnutou Európskou ústavou. Dáva EÚ nové právomoci na úkor členských štátov (68x je zrušené právo veta). Berie nám samostatnú zahraničnú, hospodársku, sociálnu a energetickú politiku a mnohé ďalšie. Štáty stratia kontrolu nad sadzbami nepriamych daní.
Lisabonská zmluva dáva EÚ možnosť získavať nové právomoci a rušiť právo veta v ďalších oblastiach bez ďalšej ratifikácie. (Paragraf 48, ktorý svojím siedmym odstavcom Rade umožňuje, aby ďalej zväčšovala počet oblastí, kde rozhoduje Brusel a kde rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. K tomuto rozšíreniu naďalej nebude potrebné, aby ich schválili parlamenty či občania jednotlivých členských štátov, ako to bolo doteraz.)
Lisabonská zmluva zväčšuje nadvládu nevolených byrokratov: rozširuje tzv. „doložku flexibility“, podľa ktorej môžu vydávať záväzné rozhodnutia napríklad o obchodných normách iba úradníci Európskej komisie. Takýchto rozhodnutí je už teraz desaťkrát viac ako smerníc, ktoré prerokúva Európska rada a Európsky parlament.
Lisabonská zmluva ďalej zmenšuje váhu hlasov zástupcov menších krajín v Rade ministrov a zvyšuje váhu hlasu krajín veľkých. Tri zo štyroch veľkých krajín (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia) môžu kedykoľvek zablokovať akékoľvek zámery Európskej komisie. Naopak im stačí zohnať podporu jedenástich ľubovoľných malých štátov, aby presadili, čo potrebujú – stačí 55 % štátov so 65 % obyvateľov oproti dnešku, keď má každý štát právo veta. V rade dôležitých oblastí likviduje suverenitu menších krajín a robí z nich závislé územia pod správou vyššej moci. Členské štáty už nebudú mať komisára v každej komisii, čím stratia veľkú časť vplyvu na rozhodovanie Únie.
Na základe vyššie uvedeného odmietame prijatie Lisabonskej zmluvy a žiadame vlády jednotlivých krajín, v záujme zachovania slobody národov a ich ďalších pokolení, o začatie rokovaní o novom smerovaní Európskej únie, ktoré bude postavené na rovnoprávnosti a skutočnej slobode bez byrokratických regulácií.
Lisabonská zmluva dáva EÚ možnosť získavať nové právomoci a rušiť právo veta v ďalších oblastiach bez ďalšej ratifikácie. (Paragraf 48, ktorý svojím siedmym odstavcom Rade umožňuje, aby ďalej zväčšovala počet oblastí, kde rozhoduje Brusel a kde rozhoduje kvalifikovanou väčšinou. K tomuto rozšíreniu naďalej nebude potrebné, aby ich schválili parlamenty či občania jednotlivých členských štátov, ako to bolo doteraz.)
Lisabonská zmluva zväčšuje nadvládu nevolených byrokratov: rozširuje tzv. „doložku flexibility“, podľa ktorej môžu vydávať záväzné rozhodnutia napríklad o obchodných normách iba úradníci Európskej komisie. Takýchto rozhodnutí je už teraz desaťkrát viac ako smerníc, ktoré prerokúva Európska rada a Európsky parlament.
Lisabonská zmluva ďalej zmenšuje váhu hlasov zástupcov menších krajín v Rade ministrov a zvyšuje váhu hlasu krajín veľkých. Tri zo štyroch veľkých krajín (Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia) môžu kedykoľvek zablokovať akékoľvek zámery Európskej komisie. Naopak im stačí zohnať podporu jedenástich ľubovoľných malých štátov, aby presadili, čo potrebujú – stačí 55 % štátov so 65 % obyvateľov oproti dnešku, keď má každý štát právo veta. V rade dôležitých oblastí likviduje suverenitu menších krajín a robí z nich závislé územia pod správou vyššej moci. Členské štáty už nebudú mať komisára v každej komisii, čím stratia veľkú časť vplyvu na rozhodovanie Únie.
Na základe vyššie uvedeného odmietame prijatie Lisabonskej zmluvy a žiadame vlády jednotlivých krajín, v záujme zachovania slobody národov a ich ďalších pokolení, o začatie rokovaní o novom smerovaní Európskej únie, ktoré bude postavené na rovnoprávnosti a skutočnej slobode bez byrokratických regulácií.
15.05.2009