SMRŤ PRICHÁDZA V BIELOM

DEAD END, USA 2003, 80 min.
Podarená rodina Harringtonovcov si to na Štedrý deň hasí ľudoprázdnou cestou uprostred lesov na návštevu vzdialenej rodiny. Lenže začína sa diať niečo zvláštne. Séria nevysvetliteľných udalostí, odštartovaných takmer zrážkou s jediným autom, ktoré išlo za celé tie hodiny oproti. Inak ale nikde žiadne iné vozidlo, ani čerpacia stanica, motel...

Značky ukazujú iba akési „Marcott“, ktoré ak aj je mesto, na mape rozhodne nie je. Otec a manžel Frank (Ray Wise) navyše v lese zahliadne dievča v bielom. To sa po nejakom čase ukáže aj ostatným cestujúcim. Zdá sa, že je fyzicky aj duševne zranené a v náručí drží mŕtve batoľa. Následne dievča zmizne, zoberúc so sebou do noci jedného cestujúceho. Následne okolo vydesenej rodiny prejde starodávne pohrebárske auto, na ktorého zadnom sedadle kričí práve dotyčný chalan. O niečo ďalej nájdu už len jeho znetvorené telo... Hororová čierna (ale RIADNE čierna!) komédia SMRŤ PRICHÁDZA V BIELOM na Slovensko prichádza iba do požičovní. Napriek tomu, že film sprevádza (hlavne na webe a hlavne medzi ortodoxnými fanúšikmi hororu) povesť veľmi vydareného dielka. Scenár napísali a sfilmovali ho (v Amerike) dvaja mladí a neznámi Francúzi, Jean-Baptiste Andrea & Fabrice Canepa. Výsledkom je obstojná ukážka, ako natočiť film s malým rozpočtom, počtom postáv a výpravou o jednom aute, ceste a lesom. Výsledkom rozhodne nie je až taká surová realita, ako v ZÁHADE BLAIR WITCH alebo OTVORENOM MORI, ale povedzme, že je to trochu „iný“ horor a o dotyčnú super naturalistickú realitu sa vlastne ani veľmi nesnaží. Napriek tomu, že vo mne požičanie tohoto filmu budilo obavy, už dopredu som sa zmieril s tým, že po solídnej prvej polovici automaticky príde druhá a tá nebude stáť za nič – ako to už medzi horormi zvykne chodievať. Moje obavy len potvrdzoval obsah na obale D V D, hlásajúci čosi o pomerne strašidelnom (a atmosférickom) motíve ženy v bielom, kráčajúcej nočným lesom, ale aj suchej zmienke o akomsi čiernom aute, unášajúcom ľudí. Začal som tušiť, že tu na mňa niekto chystá búdu. Preto som bol pomerne milo prekvapený, že film, napriek tomu, že neobsahuje nič vyložene šokujúce, dokáže našu pozornosť udržať v podstate po celú hodinu a pol. Ak aj občas stagnuje, pomerne rýchlo ho to zase prejde a vytiahne na nás nejaké ďalšie plus. Toto má ku genalite ďaleko, ale hotový film určite nie je ani žiadne vymydlené béčko. Preto škoda záverečnej pointy. Zato ma prekvapila, príjemne, ústredná rodina Harringtonovcov, pozostávajúca z jednotlivcov, ktoré sú každá svojim štýlom sympaticky čudné. Drzý synáčik a jeho svojský zmysel pre humor, zrelí rodičia, ktorých len tak niečo nevyvedie z rovnováhy, dcéra-psychiatrička, vydávajúca sa len preto, že je tehotná. Padli si všetci do noty a to je príjemné. Najviac zaujme pomerne chladnokrvný, realistický otec Frank v podaní Raya Wisea. Škoda, že dostal taký maličký priestor ako pomstychtivý farmár v nepodarenom JEEPERS CREEPERS 2. V prípade, že poznáte tvorbu Stephen Kinga, film vám pravdepodobne výrazne pripomenie jeho menej známu poviedku „Ten pocit, ktorý sa dá opísať len tými francúzskymi slovami“... snáď to nie je spoiler! Réžia a scenár: Jean-Baptiste Andrea, Fabrice Caneda Kamera: Alexandro Bono Hudba: Greg De Belles Produkcia: James Huth, Gabriella Stollenwercková Strih: Antoine Vareille Hrajú: Ray Wise, Mick Cain, Alexandra Holdenová, Amber Smithobá, Lin Shayeová, Billy Aster, Amber Smithová