Mŕtva pomoc
Zambijská ekonómka Dambisa Moyo napísala veľmi zaujímavú knihu. Jej názov je Dead Aid: Why aid is not working and how there is a better way for Africa, farrar, strauss and giroux. Ide o priamočiaru argumentáciu k riešeniu problémov Afriky. Závery tejto knihy mnohých prekvapia a určite aj šokujú.
Skrátene by sa závery dali zhrnúť takto: Vážený Západ, strč si zahraničnú pomoc niekam. Afrika nepotrebuje milodary, ale investície, obchod a komerčné bankovníctvo. Problém, milý Západ, je, že kým budeš posielať milodary, nebudú investície, obchod ani komerčné úvery. Zato bude v Afrike plno šťastných manželiek a bohatých rodín diktátorov i ctených demokratických politikov.
Citlivé západné uši sú provokované tézou, že cynickí Číňania sú dnes lepší priatelia Afriky než medzinárodní donori. Komunistická Čína sa totiž nepýta na ľudské práva a pracovné podmienky afrických robotníkov, ale jej kapitál vytvára stále hodnoty na rozdiel od premrhanej a rozkradnutej západnej pomoci. Drvivá väčšina ciest od Káhiry až po Kapské Mesto je vyasfaltovaná. Sú pri nich značky na ktorých stojí „Táto cesta bola vybudovaná s láskavou pomocou vlády Čínskej ľudovej republiky.“ Motivácia financovať takéto projekty je jednoznačná => zabezpečiť pohodlnú cestu k surovinám.
Hrubým odhadom získali africké krajiny od 60-tych rokov dokopy bilión dolárov zahraničnej pomoci. Spočiatku dominovali pôžičky, ale koncom 80-tych rokov to dospelo do absurdnej situácie. Afrika musela splácať viac peňazí, než bol prílev nových zdrojov. A tak prišla myšlienka odpustenia dlhov. O zlyhaní pomoci Afrike hovoria všetky dostupné dáta o ekonomickom raste, miere chudoby, investíciách, podnikateľskom prostredí i násilnej politickej situácii.
Damisa Moyo otvorene hovorí, že prílev peňazí je priamo zodpovedný za trápenie kontinentu. Miliardy dolárov prúdia do zaostalých ekonomík s nefungujúcimi inštitúciami a nerozvinutým súkromným sektorom. Pomoc nezriedka nahrádza domáci štátny rozpočet a jeho daňové príjmy. Zahraničná pomoc je zlatá baňa, o ktorú stojí za to bojovať násilím. Africkí lídri sa nemusia starať o podnikateľské prostredie, lebo nie sú závislí od domácej daňovej bazy.
Zahraniční donori efektívne bránia rozvoju občianskej spoločnosti, hoci ich cieľ je pravý opak. Životaschopná krajina potrebuje silnú strednú triedu platiacu dane, ktorá má politickú moc, aby vládu brala na zodpovednosť. Lenže tam, kde finančným tokom dominuje „rozvojová pomoc“, sa politici nemusia domácemu obyvateľstvu spovedať.
D. Moyo sa kriticky vyjadrila k osobnostiam, ktoré sa dosť nešťastne snažia ovplyvňovať dianie na čiernom kontinente. Západné rockové hviezdy sú popletení ľudia, čo sa hrajú na hovorcov Afriky a z jej obyvateľov robia bezbranné obete. Spomenula výrok jedného afrického politika: „Môj hlas je príliš slabý, aby prekričal elektrickú gitaru.“ A ďalej sa pýta: „Ako by sa citili Američania, keby ich vláde začala Amy Winehouse radiť, ako prekonať finančnú krízu?“
Pozn. redakcie: trafená hus zagágala! => lobistická skupina ONE, ktorú financuje sám Bono Vox zo skupiny U2, spustila petíciu v snahe vytvoriť zoznam Afričanov, čo nesúhlasia s Dead Aid.
Dambisa Moyo sa narodila a vyrastala v Zambii. Doktorát získala na Oxforde a Harvarde. Pôsobila ako konzultantka Svetovej banky. Osem rokov pracovala pre Goldman Sachs.
Citlivé západné uši sú provokované tézou, že cynickí Číňania sú dnes lepší priatelia Afriky než medzinárodní donori. Komunistická Čína sa totiž nepýta na ľudské práva a pracovné podmienky afrických robotníkov, ale jej kapitál vytvára stále hodnoty na rozdiel od premrhanej a rozkradnutej západnej pomoci. Drvivá väčšina ciest od Káhiry až po Kapské Mesto je vyasfaltovaná. Sú pri nich značky na ktorých stojí „Táto cesta bola vybudovaná s láskavou pomocou vlády Čínskej ľudovej republiky.“ Motivácia financovať takéto projekty je jednoznačná => zabezpečiť pohodlnú cestu k surovinám.
Hrubým odhadom získali africké krajiny od 60-tych rokov dokopy bilión dolárov zahraničnej pomoci. Spočiatku dominovali pôžičky, ale koncom 80-tych rokov to dospelo do absurdnej situácie. Afrika musela splácať viac peňazí, než bol prílev nových zdrojov. A tak prišla myšlienka odpustenia dlhov. O zlyhaní pomoci Afrike hovoria všetky dostupné dáta o ekonomickom raste, miere chudoby, investíciách, podnikateľskom prostredí i násilnej politickej situácii.
Damisa Moyo otvorene hovorí, že prílev peňazí je priamo zodpovedný za trápenie kontinentu. Miliardy dolárov prúdia do zaostalých ekonomík s nefungujúcimi inštitúciami a nerozvinutým súkromným sektorom. Pomoc nezriedka nahrádza domáci štátny rozpočet a jeho daňové príjmy. Zahraničná pomoc je zlatá baňa, o ktorú stojí za to bojovať násilím. Africkí lídri sa nemusia starať o podnikateľské prostredie, lebo nie sú závislí od domácej daňovej bazy.
Zahraniční donori efektívne bránia rozvoju občianskej spoločnosti, hoci ich cieľ je pravý opak. Životaschopná krajina potrebuje silnú strednú triedu platiacu dane, ktorá má politickú moc, aby vládu brala na zodpovednosť. Lenže tam, kde finančným tokom dominuje „rozvojová pomoc“, sa politici nemusia domácemu obyvateľstvu spovedať.
D. Moyo sa kriticky vyjadrila k osobnostiam, ktoré sa dosť nešťastne snažia ovplyvňovať dianie na čiernom kontinente. Západné rockové hviezdy sú popletení ľudia, čo sa hrajú na hovorcov Afriky a z jej obyvateľov robia bezbranné obete. Spomenula výrok jedného afrického politika: „Môj hlas je príliš slabý, aby prekričal elektrickú gitaru.“ A ďalej sa pýta: „Ako by sa citili Američania, keby ich vláde začala Amy Winehouse radiť, ako prekonať finančnú krízu?“
Pozn. redakcie: trafená hus zagágala! => lobistická skupina ONE, ktorú financuje sám Bono Vox zo skupiny U2, spustila petíciu v snahe vytvoriť zoznam Afričanov, čo nesúhlasia s Dead Aid.
Dambisa Moyo sa narodila a vyrastala v Zambii. Doktorát získala na Oxforde a Harvarde. Pôsobila ako konzultantka Svetovej banky. Osem rokov pracovala pre Goldman Sachs.
27.05.2009