Hľadanie úniku pred frustráciou
Masovokomunikačné prostriedky, škola i cirkev sa pri formovaní vedomia „priemerného človeka“ všemožne snažia presvedčiť ho, že žije v „spoločnosti rovnakých možností“, kde vládne spravodlivosť, mravnosť, poriadok a sloboda. „Uč sa, pracuj, buď čestný a šťastie ťa neobíde!“ – radia mu zo všetkých strán. Obraz sveta, kde je všetko jasné a priamočiare, perspektívy široké a svetlé, ktorý človeku od detstva vštepujú do vedomia, však vôbec nezodpovedá reálnemu životu, plnému sužujúcich starostí.
Tento rozpor sa ukáže hneď po vstupe človeka do života. S postupujúcim časom si čoraz viac uvedomuje, že to, čomu ho učili, sa nepotvrdzuje. Ťažké, ba jednoducho nemožné je zachovávať si duševnú rovnováhu tvárou v tvár každodennému porušovaniu morálnych noriem a sociálnej nespravodlivosti, ktorú človek pociťuje sám na sebe. Honba za zárobkom, ktorým si chce zabezpečiť slušnú („nie horšiu od iných“) úroveň existencie, mu berie čas potrebný na uspokojenie najzákladnejších, čisto ľudských potrieb – styk s ľuďmi a blízkymi, oboznamovanie sa s duchovnou kultúrou, možnosť popremýšľať a zamyslieť sa nad tým, čo sa odohráva okolo neho a v ňom samom.
Skutočnosť a sľuby sa ukazujú ako absolútne nezlučiteľné. V človeku rastie tiesnivý pocit, že za reálnym svetom dostupným vedomiu sa skrýva iný svet. Tento svet je preňho vo svojej zvláštnej nevypočítateľnosti nepochopiteľný, ale pritom jasný tým, že vládne práve on, že moc je na jeho strane a že vlastné úsilie neprináša statočne pracujúcemu človeku to, po čom túži. A práve tu vzniká možnosť, že sa v ľudskom vedomí upevní skreslené, prevrátené ponímanie sveta, pri ktorom sa reálne stáva fikciou a nejasne pociťované jedine mocným a reálnym. Človek, ktorý nemá možnosť zorientovať sa v príčinách a účinkoch, hľadá odhalenie budúcnosti v horoskopoch alebo u veštkýň, utešuje sa nádejou, že získa zdravie a spokojnosť pomocou krátkych príručiek jogy, siaha po evanjeliu, alebo sa zapíše na trojdňové kurzy „transcendentálnej meditácie“ atď.
Vnútorný konflikt, konflikt vedomia, sa vyvíja aj u tých, čo dosiahli závideniahodné postavenie, bohatstvo a moc. Veď na ceste „hore“ sa stráca veľa: narušujú sa vzťahy s blízkymi ľuďmi, uniká možnosť venovať sa obľúbenej činnosti. Namiesto lásky- manželstvo z vypočítavosti, namiesto priateľstva – duševná osamelosť a formálny styk s ľuďmi, ktorí majú vplyv na biznis a postup po administratívnom rebríčku; namiesto prirodzenej radosti z tvorivej práce a spolupráce s ostatnými, ako nevyhnutnej podmienky – horúčkovitá zamestnanosť zhŕňaním peňazí a postupom v zamestnaní. V pozadí toho všetkého večný strach – strach z odhalenia a stroskotania, strach z prítomnosti i budúcnosti. V tomto „sladkom živote“ niet spokojnosti ani skutočného ľudského uspokojenia, ani pocitu trvalosti jestvujúceho stavu. „Miláčikovia osudu“ veľmi dobre vedia, že viditeľné je povrchom, že pod ním je desivá skutočnosť. Aj tu, „hore“, stojí vedomie pred konfliktom medzi želaným a dosiahnutým: človek získal najvyššiu cenu sveta – samo „zlaté teľa“, ale namiesto šťastia mu prinieslo živorenie. „Výherca“ sa zamýšľa, prečo sa má tak zle a kto je vinný za jeho smútok a strach. A odpoveď hľadá u divotvorcov a prorokov osudu.
Skutočnosť a sľuby sa ukazujú ako absolútne nezlučiteľné. V človeku rastie tiesnivý pocit, že za reálnym svetom dostupným vedomiu sa skrýva iný svet. Tento svet je preňho vo svojej zvláštnej nevypočítateľnosti nepochopiteľný, ale pritom jasný tým, že vládne práve on, že moc je na jeho strane a že vlastné úsilie neprináša statočne pracujúcemu človeku to, po čom túži. A práve tu vzniká možnosť, že sa v ľudskom vedomí upevní skreslené, prevrátené ponímanie sveta, pri ktorom sa reálne stáva fikciou a nejasne pociťované jedine mocným a reálnym. Človek, ktorý nemá možnosť zorientovať sa v príčinách a účinkoch, hľadá odhalenie budúcnosti v horoskopoch alebo u veštkýň, utešuje sa nádejou, že získa zdravie a spokojnosť pomocou krátkych príručiek jogy, siaha po evanjeliu, alebo sa zapíše na trojdňové kurzy „transcendentálnej meditácie“ atď.
Vnútorný konflikt, konflikt vedomia, sa vyvíja aj u tých, čo dosiahli závideniahodné postavenie, bohatstvo a moc. Veď na ceste „hore“ sa stráca veľa: narušujú sa vzťahy s blízkymi ľuďmi, uniká možnosť venovať sa obľúbenej činnosti. Namiesto lásky- manželstvo z vypočítavosti, namiesto priateľstva – duševná osamelosť a formálny styk s ľuďmi, ktorí majú vplyv na biznis a postup po administratívnom rebríčku; namiesto prirodzenej radosti z tvorivej práce a spolupráce s ostatnými, ako nevyhnutnej podmienky – horúčkovitá zamestnanosť zhŕňaním peňazí a postupom v zamestnaní. V pozadí toho všetkého večný strach – strach z odhalenia a stroskotania, strach z prítomnosti i budúcnosti. V tomto „sladkom živote“ niet spokojnosti ani skutočného ľudského uspokojenia, ani pocitu trvalosti jestvujúceho stavu. „Miláčikovia osudu“ veľmi dobre vedia, že viditeľné je povrchom, že pod ním je desivá skutočnosť. Aj tu, „hore“, stojí vedomie pred konfliktom medzi želaným a dosiahnutým: človek získal najvyššiu cenu sveta – samo „zlaté teľa“, ale namiesto šťastia mu prinieslo živorenie. „Výherca“ sa zamýšľa, prečo sa má tak zle a kto je vinný za jeho smútok a strach. A odpoveď hľadá u divotvorcov a prorokov osudu.
31.05.2009