Becko na Vidlomete

Téma prezentácie:

Doba kamenná ešte neskončila ...



Peter Becko Ondrejovič

Človek, ktorého životný príbeh  sa pre niekoho môže stať synonymom dobrodružstva, cestovania a túžby spoznávať nepoznané. Cestovanie je pre neho naplnením mladíckej túžby, ktorej zasvätil kus života. Ako už jeho prezývka napovedá, mnohé  z toho má na svedomí jeho rodný Beckov, či lepšie povedané impozantná vápencová skala beckovského hradu. Práve tu odštartoval svoju cestu za humná rodného chotára ,korenenú objavmi  so štipkou  dobrodružstva.  Rodná skala vyformovala z mladého šuhaja najskôr horolezca, neskôr organizátora zaujímavých expedícií, v ktorých môže naplno využívať svoje skúsenosti z jeho prvej vášne - horolezectva. V priebehu 80-t ych rokov  sa veľmi intenzívne venoval tomuto športu. Preliezol významné prvovýstupy v Tatrách a Dolomitoch. Od roku 1981 sa intenzívne venoval horolezectvu. Počas rokov 1985 - 1993 bol členom republikového reprezentačného družstva a jeho výkony v stredných veľhorách (Tatry, Alpy) boli 5-krát ocenené ako „Najlepší výstup roka“. V roku 1992 absolvoval svoju prvú expedíciu na
viaceré andské šesťtisícovky, precestoval pritom polovicu juhoamerického kontinentu  a súostrovie Galapágy. Rok 1993 bol pre vtedy už skúseného a úpešného lezca zlomový. Kvôli následkom úrazu na členku po dlhom páde na skalách zanecháva výkonnostné horolezectvo. To sa mu už však otvárajú nové obzory. Ešte s chromou nohou, rok po úraze, organizuje prvú výpravu na stolové hory vo Venezuele spojenú s  objavovaním tohoto fascinujúceho „ strateného sveta „ . Počas 5 mesačného pobytu sa lezie, raftuje a aj lieta na paraglidingových padákoch. Výstup na najvyššiu sopku sveta Cotopaxi /5900m/ v Ekuádore  mal byť o jej zlete ale nebol.  Zato lietal v nepokojnej Kolumbii  nad indiánskym územím v pohorí Santa Martha, kde žijú nezávislí Indiáni Arhuakos. Tých si práve vďaka padáku získal, čo sám považuje za veľmi pozoruhodné zblíženie. V rokoch 1995 – 96 podniká dlhú poznávaciu cestu cez polovicu Austrálie, cez Indonézske
ostrovy,  Malajziu do Thajska. Organizuje ďalšie expedícia na stolové hory vo Venezuele, kde sa Slovákom  podarili hodnotné expedície.  Najprv v roku 1997 prvý prechod rozsiahleho masívu stolovej hory  Auyán Tepuí so zlanením najvyššieho vodopádu sveta Salto Angel /979 m/. O rok neskôr prvý kompletný prechod panennského Diabolského kaňonu  na tej istej osudovej stolovej.
Neskôr, v roku 2004 sa sem vracia, aby príbeh o tomto fascinujúcom svete stolovej hory a troch kamarátoch nakrútili pútavý film Pavla Barabáša  „Amazonia vertical “. Pri viacerých cestách spoznáva  tiež stredoamerické štáty Mexiko,Guatemalu a Belize, ako aj Patagónske a peruánske Andy a mnohé ďalšie pozoruhodnosti Latinskej Ameriky, ktorú doposiaľ navštívil okolo 20 krát.
Za vrchol jeho doterajších cestovateľských snažení  však sám považuje druhú etiópsku výpravu „Expedíciu OMO„, kde pomocou filmárskeho umenia  Paľa Barabáša vytvorili pútavý dokument o neľahkej ceste po divokej reke  k pôvodným kmeňovým spoločenstvám miznúceho afrického dávnoveku. Takisto tento film Omo-cesta do praveku patrí k tým najkrajším z Barabášovej dielne  www.k2studio.sk . Tým Beckov  výpočet nekončí ako sám dúfa, pretože na svete stále zostáva dosť pozoruhodného,  takého, čo iste stojí za to, aby sme to skúsili spoznať a zažiť na vlastnej koži.  
Dnes sa Peter venuje cestovaniu čiastočne profesionálne. Svoje skúsenosti využíva pri poznávacích zájazdoch, ktoré aj sám organizuje ako   sprievodca v jeho cestovnej kancelári.

Bonus: Becko v Pálenici Borisa Filana zo 6. júna 2009