Stephen King : CINTORÍN ZVIERATIEK

„O ženských sa hovorí, že vedia držať tajomstvo, a ja si myslím, že si nejaké udržať dokážu, ale každá ženská, ktorá toho trochu vie, vám povie, že nikdy nevidela do mužského. Pôda mužského srdca je kamenitejšia.“ (strana 119)

Do mainského mestečka Ludlow sa prisťahuje z veľkomesta mladá rodinka Creedovcov. Otec-lekár Louis, jeho smrti sa bojaca manželka Rachel, dcérka Ellie, ešte menší syn Gage a ich rodinný kocúr Winston Churchill, skrátene Church. Atmosféra mestečka im blahodárne pôsobí na nervový systém, Louis dostáva miesto lekára na škole, deti sa vyvíjajú takmer učebnicovo, kocúr je úspešne vykastrovaný a za susedov majú príjemný starý pár Crandallovcov – Juda a jeho manželku Normu. V nasledujúcich mesiacoch sa medzi oboma rodinami vytvorí silné puto nefalšovaného priateľstva. Louis a Jud často počas hlbokých letných nocí vysedúvajú na verande, pijú pivko a rozprávajú sa. Dobrú náladu kazí rušná cesta, prechádzajúca mestečkom, ktorou sa dňom nocou rútia veľké cisterny firmy Orinco. A zvláštny pocit na mešťanov Creedovcov padá aj z lesného chodníka, ktorý majú za svojim krásnym rodinným domom. Chodník, ako im neskôr rozpráva Jud, vedie do lesa, kde je cintorín pre domáce zvieratá. Funguje už minimálne od začiatku dvadsiateho storočia a deti tam dodnes chodia pochovávať svojich maznáčikov a udržujú to tam v čistote a zvláštnej harmónii. Za cintorínom sa nachádzajú močariská a tam bájne pohrebisko niekdajšieho miestneho indiánskeho kmeňa Mikmakov, kde sa v hmle potuluje možno aj bájny obrovský tvor Wendigo. Na tomto pohrebisku je pôda kamenistá a kyslá a ak do nej niečo mŕtve pochováte, vráti sa to späť a vidí to v ľuďoch len to zlé. Vyše tristo stranová kniha nesie originálny názov „Pet Sematary“. Český preklad znie „Řbitov zvířátek“, u nás „Cintorín zvieratiek“... ale zaužívané sú aj rôzne variácie, napríklad „Cintorín domácich zvierat“ alebo „Cintorín domácich maznáčikov“. Vlastním druhý preklad Ivana Něměčka, ktorý po druhý krát vyšiel ako „Řbitov zvířátek“ v Dobrovského Bete v roku 2002. Prvý raz vyšiel v českom Laser, ale ako p. Něměček uvádza na úvod druhého prekladu, vtedy bol v preklade výrazne obmedzovaný vydavateľstvom Laser, takže obidva preklady sa od seba môžu líšiť. Samotný S. King knihu tvoril tri roky a 1983 mu ju vydalo jeho domovský Doubleday. Autor, evidentne a nezakryto inšpirovaný Shelleyovej FRANKENSTEINOM, sa počas úvodu vyznáva k fascinácii pochovávaním (presný citát: „Smrť je záhadná, ale pochovávanie je tajomné“). Už keď som si knihu prečítal ako malý - prepašovala mi ju z „dospeláckeho“ oddelenia z knižnice staršia sestra -, zamiloval som si ju. Dodnes patrí k mojim najobľúbenejším hororom. Ešte pred prečítaním Kingovho románu TO som si myslel, že napokon CINTORÍN obsadí „až“ druhé miesto v kategórii „najhororovejší King“. Ale ani po prečítaní TO (majúceho takmer tisíc strán mimochodom), som nezmenil názor. Avšak aj keď obsahuje množstvo napínavých pasáží a King kvalitne pracuje s tajomnom a atmosférou, musím subjektívne dodať, že mne sa v knihe vždy zo všetkého najviac páčili už spomenuté pasáže, kedy Jud a Louis sedia na verande a proste sa „normálne rozprávajú, kde vynikne Kingov rozprávačský talent. V tomto smere je CINTORÍN krásna knižočka. Film sa dočkal aj filmového spracovania. V roku 1989 ho nakrútila Mary Lambertová a scenár napísal King osobne (aj sa vo filme mihol ako farár). Výsledok patrí predsa len k tomu lepšiemu, čo vzniklo podľa hororových výtvorov Kinga. V roku 1992 Lambertová nakrútila voľné pokračovanie, ale to už si z našej strany nezaslúži benevolentný prístup.