Bohatý štát?
Veľakrát som z rôznych zdrojov pojal, že naša krajina nemá peniaze na to, či ono, ako sa musia často krátiť rozpočty na dôležité veci a podobne ... Na druhej strane temer denne slýcham o tom, koľko peňazí tečie do vreciek ľuďom, či subjektom, ktorí si tento príjem – podľa môjho názoru – vôbec nezasluhujú!
Nie sú peniaze napr. na nemocnice, ale Maďarom školy staviame, platíme im učiteľov, rôzne akcie ... Kiež by boli za to aspoň primerane vďačný, ale opak je pravdou. Často nás osočujú, že ich tu diskriminujeme a žiadajú ešte viac! Taká drzosť a nenažranosť je na kopanec do zadku! Prečo si tieto záležitosti, často s protislovenským nádychom, nefinancujú sami?! Za niektoré ich aktivity, by sa nemali rozdávať dotácie, ale zatykače.
Ďalšou, do oka bijúcou „čiernou dierou“ našich financií je cirkev! Akým právom poberá cirkev dotácie z našich spoločných daní?! Napr. ja platím dane poctivo, ale cirkev neznášam. Nie som jej členom a nikdy nebudem a i tak ich musím pasívne dotovať. Už dávno som presvedčený, že tento „križiacky“ spolok je hanbou duchovného života a jeho naplnenia. Kvantita a lesk nezaručujú kvalitu!
Ďalej ma udivili údajne nemalé dôchodky - mnohých „vojakov“ vo výslužbe - ktoré ešte k tomu poberajú popri bežnému príjmu z civilného zamestnania. Na tom, že väčšina z nich skutočnými vojakmi nikdy nebola a vojnu videli, leda tak v ruskom filme, je udivujúci fakt, že si štát vydržuje túto skupinu. Možno má veľa ľudí prekľaje, ale mojim názorom je že mnohí „oficiéri“ minulého režimu sa na vojakov, iba hrali a nevedeli, by operovať v skutočných vojnových podmienkach. Pozrime sa napr. na filmy „Tankový prapor“, či „Černí baroni“ ? Mali sme v práci jednoho „plukovníka“ – dôchodcu ... V armáde šarža veliká, ale v reálnom živote bol nemotornejší, ako lemur! Kazil i najľahšie – jemu zadané - práce, zašíval sa, ale keď „trúbilo“ na obed – hrnul sa do jedálne prvý! Tuná by som chcel samozrejme vylúčiť skutočných vojakov, ktorí svoje peniaze tvrdo hája – často i s nasadením vlastného života v reálnych vojnových konfliktoch, či v tvrdom výcviku (najlepšie v obojom)!!
Ďalším kváriacim faktorom sú politici ... Ich schopnosti a výsledky často nie sú hodné nemalých peňazí, ktorými ich dotujeme. Neraz sa z takéhoto poberateľa stáva dokonca i zlodej! Prázdne miesta v parlamente, počas hlasovaní, mi pripomínajú jednu hádanku: „Viete aký je rozdiel medzi politikom a robotníkom? Keď politik nepríde do práce – nič sa nedeje.“
O vyživovaní, rapídne sa množiaceho, rómskeho etnika tu snáď písať ani nemusím. Tu je len otázkou času, kedy problém narastie do takého rozmeru, že ekonomika reálne pocíti svoju neschopnosť ďalej finančne ťahať túto neúmeru pracovnej pasivity a reprodukčnej aktivity tohto etnika. Určite to mojimi príkladmi - v tomto článku - všetko nekončí.. Oblastí kam neprávom miznú peniaze, ktoré sme spoločne zarobili je iste viac.. Toť môj názor!
Ďalšou, do oka bijúcou „čiernou dierou“ našich financií je cirkev! Akým právom poberá cirkev dotácie z našich spoločných daní?! Napr. ja platím dane poctivo, ale cirkev neznášam. Nie som jej členom a nikdy nebudem a i tak ich musím pasívne dotovať. Už dávno som presvedčený, že tento „križiacky“ spolok je hanbou duchovného života a jeho naplnenia. Kvantita a lesk nezaručujú kvalitu!
Ďalej ma udivili údajne nemalé dôchodky - mnohých „vojakov“ vo výslužbe - ktoré ešte k tomu poberajú popri bežnému príjmu z civilného zamestnania. Na tom, že väčšina z nich skutočnými vojakmi nikdy nebola a vojnu videli, leda tak v ruskom filme, je udivujúci fakt, že si štát vydržuje túto skupinu. Možno má veľa ľudí prekľaje, ale mojim názorom je že mnohí „oficiéri“ minulého režimu sa na vojakov, iba hrali a nevedeli, by operovať v skutočných vojnových podmienkach. Pozrime sa napr. na filmy „Tankový prapor“, či „Černí baroni“ ? Mali sme v práci jednoho „plukovníka“ – dôchodcu ... V armáde šarža veliká, ale v reálnom živote bol nemotornejší, ako lemur! Kazil i najľahšie – jemu zadané - práce, zašíval sa, ale keď „trúbilo“ na obed – hrnul sa do jedálne prvý! Tuná by som chcel samozrejme vylúčiť skutočných vojakov, ktorí svoje peniaze tvrdo hája – často i s nasadením vlastného života v reálnych vojnových konfliktoch, či v tvrdom výcviku (najlepšie v obojom)!!
Ďalším kváriacim faktorom sú politici ... Ich schopnosti a výsledky často nie sú hodné nemalých peňazí, ktorými ich dotujeme. Neraz sa z takéhoto poberateľa stáva dokonca i zlodej! Prázdne miesta v parlamente, počas hlasovaní, mi pripomínajú jednu hádanku: „Viete aký je rozdiel medzi politikom a robotníkom? Keď politik nepríde do práce – nič sa nedeje.“
O vyživovaní, rapídne sa množiaceho, rómskeho etnika tu snáď písať ani nemusím. Tu je len otázkou času, kedy problém narastie do takého rozmeru, že ekonomika reálne pocíti svoju neschopnosť ďalej finančne ťahať túto neúmeru pracovnej pasivity a reprodukčnej aktivity tohto etnika. Určite to mojimi príkladmi - v tomto článku - všetko nekončí.. Oblastí kam neprávom miznú peniaze, ktoré sme spoločne zarobili je iste viac.. Toť môj názor!
13.06.2009