Záhradník je škodca „po tretie“
Nedá mi zareagovať na Šarmiho článok o neodbornej údržbe mestskej zelene novomestskymi technickými službami – s názvom „Záhradník je škodca 1. a 2“. Musím, len súhlasiť, že to (ne)odborné „ošetrovanie“ našej zelene sa i mne – ako „civilnému“ obyvateľovi mesta – zdá hodne viditeľné. Stromy a kry to u nás dostávajú ročne „pekne na prdel“. Napadá ma, že to „ošlahanie“ motorovými pílami je pre mnoho našich drevín často ešte tá lepšia varianta..
Koľko tých chlapíkov s pílami - prípadne tých čo ich poslali - sú skutočne kvalifikovaní záhradníci? Ťažko potom čakať, že budú k drevinám pristupovať odborne. Musel som sa zmieriť s tým, že i spred nášho domu a celkovo – z celého okolia - už navždy zmizlo mnoho stromov, čo tam roky rástli. Nech v našej pamäti rastú naďalej ;-) Jeden vraj otrávil sused, aby mu garáž korene „nedvihli“.. Či je to len fáma – na isto neviem a už to aj tak nehrá žiadnu rolu – iba ak tú morálnu s „božími mlynmi“.. Ostatné stromy sa stali obeťami mestských rozhodnutí.
Je to tak.. Mesto, resp. jeho zvolení zastupitelia, majú - na základe súčastného spoločenského zriadenia a jeho princípov (což neznamená, že s týmito princípmi zväčša súhlasím) - právo rozhodovať o tom, čo sa deje a rastie na pozemkoch nimi spravovaných. Nie je ich povinnosťou cítiť sentiment nad stromom, ktorý je zrovna nám dlhé roky srdcu blízky a máme naň vytvorené emociálne puto. Systém už je taký.. To čo človek spravuje úradne nie je nikdy to isté, ako keby spravoval svoju „záhradku“. „Záhradku“ som dal schválne do úvodzoviek, pretože v tomto prípade nejde, len o spravovanie zelene. Takú krivdu v živote, hoc sebeviac bolestnú, ktorú vám niekto spácha budete inak cítiť vy a inak verejný systém, ktorý poveríte jej riešením.
Policajt nemusí s vami cítiť bolestnú účasť, keď vás niekto prepadne, či vám inak ublíži.. Ba mám dokonca pocit, že by takú účasť ani nemal cítiť, aby mohol byť čo najviac objektívny. Žiaľ objektívnosť neraz vystrieda ľahostajnosť, alebo je ňou silne sprevádzaná. Ste len číslo a fascikel s papiermi. Systém funguje (resp. sa tak snaží) na smerniciach, predpisoch, zákonoch, atď, atď.. Silným faktorom je, aj majetok.. Otázka ohľadne majetku – „Čí a koľko?“ - neraz pošlú nejeden strom, či dom do „hajan“.
Keby sa s nami bavil nejaký z oných zastupiteľov, ktorí rozhodli o výruboch v našom meste – určite by na nás vychŕlil nejeden argument z tohto súdku! Breza, topoľ – alergie.. Konáre nízko pri zemi – bránia vyšším autám na vozovke, konáre vysoko nad zemou – ničia káble.. Uderil by k tomu ešte zopár nových nariadení a vyhlášok EU, prihodil by k tomu roky vydania tých starých.. A keď chcete – dajú vám vyjadrenie, aj písomne a zcela legitímne. Ešte vám tam pripíšu koľko peňazí mesto vkladá do rozvoja zelene, aby bolo vidieť - ako moc je systém do tejto problematiky zainteresovaný.
To je systém! Chladný a kvázi objektívny.. Bližšie k stroju, ako k človeku.. Zdôrazňujem, že bližšie.. K strojovej dokonalosti mu to kazí silný ľudský faktor. Preto možno veľa rozhodnutí a činov systému javí známky, jak strojového chladu – tak i zároveň prvky ľudskej hlúposti .
Už som stratil ilúzie, že systém bude cítiť s nejakým „verejným“ stromom, len preto že sa páči pár ľuďom.. Pretože i to je živý organizmus so silnou históriou a nabitý životnou energiou.. Vadí pre niečo, niečomu, či niekomu ten strom, či konáre? Máme na to paragraf? Dolu s ním. Leda sa potom k tomu stromu uviazať a tak mu na chvíľu život predĺžiť.
Verejná kampaň kombinovaná s určitou mierou verejného záujmu, by tiež nemusela byť na zahodenie! Bolo by fajn priučiť systém, že i taký strom má dušu. Žiaľ o tomto ťažko presvedčím nejednoho človeka vo svojom okolí, natož systém. Veľa ľudí toto určite chápe. Bojovať s „úradnou mocou“ i ja často zrovnávam s bojom s veternými mlynmi. Možno i preto žiaden „civilista“ nezasiahol, keď pílili čerešňový sad na Kamennej, o ktorom onehda písal Šarmi. Jóój, byť to „na mojom“ - hnal bych ich s bakuľou v ruke a so psom na voľno.. V opačnom prípade, by som mal ešte reálnu obavu, že ma majiteľ príde osobne „do r..i kopnúť“.
Súžitie s okolím, prírodou a ľuďmi je najmä vecou charakteru a ducha jednotlivcov. Systém bude na tomto asi ešte dlho „klopýtať“, ak nie do svojho „skonu“. Vôbec nečakám, že mladíci čo pílili „naše“ topole uronia slzu nad „zelenými parťákmi“, na ktoré som hľadel - z maminho kuchynského okna - cez tridsať rokov. Je to mestský pozemok.. Poslalo ich mesto na základe toho a toho.. Pokiaľ to ladí s paragrafmi, nariadeniami, či s „čojaviemčím“ – „nie je o čom“... Bodka!
Až do dňa ich likvidácie som netušil, čo sa na ne chystalo. Môj prípadný odpor, či bránenie výkonu mestského rozhodnutia, by určite úspešne zhatalo pár junákov z mestskej polície. Rezignoval som ešte v duchu a venoval hynúcim topolom aspoň svoje súcitné pomyslenie. Neostáva nám - drahý Šarmi - len dúfať, že i cit raz zavíta do nariadení našich „vodcov“. Tiež to nemusia všetko myslieť v zlom, ale operujú v rámci zmieňovaného systému. Neosobne, účelovo.
Je to tak.. Mesto, resp. jeho zvolení zastupitelia, majú - na základe súčastného spoločenského zriadenia a jeho princípov (což neznamená, že s týmito princípmi zväčša súhlasím) - právo rozhodovať o tom, čo sa deje a rastie na pozemkoch nimi spravovaných. Nie je ich povinnosťou cítiť sentiment nad stromom, ktorý je zrovna nám dlhé roky srdcu blízky a máme naň vytvorené emociálne puto. Systém už je taký.. To čo človek spravuje úradne nie je nikdy to isté, ako keby spravoval svoju „záhradku“. „Záhradku“ som dal schválne do úvodzoviek, pretože v tomto prípade nejde, len o spravovanie zelene. Takú krivdu v živote, hoc sebeviac bolestnú, ktorú vám niekto spácha budete inak cítiť vy a inak verejný systém, ktorý poveríte jej riešením.
Policajt nemusí s vami cítiť bolestnú účasť, keď vás niekto prepadne, či vám inak ublíži.. Ba mám dokonca pocit, že by takú účasť ani nemal cítiť, aby mohol byť čo najviac objektívny. Žiaľ objektívnosť neraz vystrieda ľahostajnosť, alebo je ňou silne sprevádzaná. Ste len číslo a fascikel s papiermi. Systém funguje (resp. sa tak snaží) na smerniciach, predpisoch, zákonoch, atď, atď.. Silným faktorom je, aj majetok.. Otázka ohľadne majetku – „Čí a koľko?“ - neraz pošlú nejeden strom, či dom do „hajan“.
Keby sa s nami bavil nejaký z oných zastupiteľov, ktorí rozhodli o výruboch v našom meste – určite by na nás vychŕlil nejeden argument z tohto súdku! Breza, topoľ – alergie.. Konáre nízko pri zemi – bránia vyšším autám na vozovke, konáre vysoko nad zemou – ničia káble.. Uderil by k tomu ešte zopár nových nariadení a vyhlášok EU, prihodil by k tomu roky vydania tých starých.. A keď chcete – dajú vám vyjadrenie, aj písomne a zcela legitímne. Ešte vám tam pripíšu koľko peňazí mesto vkladá do rozvoja zelene, aby bolo vidieť - ako moc je systém do tejto problematiky zainteresovaný.
To je systém! Chladný a kvázi objektívny.. Bližšie k stroju, ako k človeku.. Zdôrazňujem, že bližšie.. K strojovej dokonalosti mu to kazí silný ľudský faktor. Preto možno veľa rozhodnutí a činov systému javí známky, jak strojového chladu – tak i zároveň prvky ľudskej hlúposti .
Už som stratil ilúzie, že systém bude cítiť s nejakým „verejným“ stromom, len preto že sa páči pár ľuďom.. Pretože i to je živý organizmus so silnou históriou a nabitý životnou energiou.. Vadí pre niečo, niečomu, či niekomu ten strom, či konáre? Máme na to paragraf? Dolu s ním. Leda sa potom k tomu stromu uviazať a tak mu na chvíľu život predĺžiť.
Verejná kampaň kombinovaná s určitou mierou verejného záujmu, by tiež nemusela byť na zahodenie! Bolo by fajn priučiť systém, že i taký strom má dušu. Žiaľ o tomto ťažko presvedčím nejednoho človeka vo svojom okolí, natož systém. Veľa ľudí toto určite chápe. Bojovať s „úradnou mocou“ i ja často zrovnávam s bojom s veternými mlynmi. Možno i preto žiaden „civilista“ nezasiahol, keď pílili čerešňový sad na Kamennej, o ktorom onehda písal Šarmi. Jóój, byť to „na mojom“ - hnal bych ich s bakuľou v ruke a so psom na voľno.. V opačnom prípade, by som mal ešte reálnu obavu, že ma majiteľ príde osobne „do r..i kopnúť“.
Súžitie s okolím, prírodou a ľuďmi je najmä vecou charakteru a ducha jednotlivcov. Systém bude na tomto asi ešte dlho „klopýtať“, ak nie do svojho „skonu“. Vôbec nečakám, že mladíci čo pílili „naše“ topole uronia slzu nad „zelenými parťákmi“, na ktoré som hľadel - z maminho kuchynského okna - cez tridsať rokov. Je to mestský pozemok.. Poslalo ich mesto na základe toho a toho.. Pokiaľ to ladí s paragrafmi, nariadeniami, či s „čojaviemčím“ – „nie je o čom“... Bodka!
Až do dňa ich likvidácie som netušil, čo sa na ne chystalo. Môj prípadný odpor, či bránenie výkonu mestského rozhodnutia, by určite úspešne zhatalo pár junákov z mestskej polície. Rezignoval som ešte v duchu a venoval hynúcim topolom aspoň svoje súcitné pomyslenie. Neostáva nám - drahý Šarmi - len dúfať, že i cit raz zavíta do nariadení našich „vodcov“. Tiež to nemusia všetko myslieť v zlom, ale operujú v rámci zmieňovaného systému. Neosobne, účelovo.
04.06.2009