O hovne a sraní ...
Nedávno som spomedzi svojej korešpondencie „vyhrabal“ jeden zapadnutý, pár rokov starý, hromadne preposielaný mail. Tento mail obsahuje údajne vedeckú a štatistickú štúdiu o hovne, kadení a prdení. Musím priznať, že som považoval za hriech nepodeliť sa o toto tabu so širokou verejnosťou. Tu máte obsah toho mailu..
Viete, že...???
Priemerné hovno zdravého človeka váži približne pätnásť dekov a meria cca. 8 až 15 cm. Z 65 % je tvorené vodou, z 5 až 10 % dusíkom, z 10 až 20 % pevnými substanciami a z 10 až 20 % popolom.
Obvykle má hnedú farbu, čo je spôsobené bilirubínom, žltého vedľajšieho produktu pri likvidácii starých červených krviniek, chemicky príbuznému hemoglobínu. Baktérie v poslednej časti tráviaceho traktu spôsobujú premenu svetlejšieho bilirubínu na tmavohnedý urobilin. Keďže malé deti ešte nemajú tak vysoký obsah týchto baktérií v črevách, sú ich výkaly svetlejšie.
Istý profesor na Cornellovej veterinárnej škole dokazoval neškodnosť a sterilitu novorodenca tým, že pred svojimi študentami zjedol lyžičkou obsah hrubého čreva mladého teliatka na pitevnom stole. Proces trávenia nie je dokonalý, takže človek výkalmi vylúči približne tretinu užitočných bielkovin. Svojim spôsobom sú výkaly nutrične bohatou stravou.
Medzi ľuďmi nie je jedenie výkalov bežné, predovšetkým z estetických dôvodov, ale mnoho zvierat to robí, vrátane psov, prasiat, kuriat či krýs.
Potrava má na vlastnosti hovna prirodzene veľký vplyv.
Jedlo bohaté na vodu, predovšetkým zelenina, vedie k veľkým a klzkým hovnám, zatiaľ čo tučné jedlá skôr k malým a „pomalým“. Výkaly vegetariánov a ľudí, ktorých črevá produkujú väčšie množstvo metánu, majú tendenciu plávať na hladine.
Na strave závisí prirodzene, aj zápach výkalov. Kojené deti majú výkaly temer bez zápachu, naopak alkoholici, s bohatou črevnou flórou, majú mimoriadne páchnuce hovná.
Zaujímavosti:
Prieskum:
Stalo sa vám, že ste sa museli utrieť lístím? Rukou? Bankovkami?
Lístie jednoznačne uviedlo 50 % opýtaných. Prekvapivých 8 % má za sebou skúsenosť s utieraním zadku rukou, zatiaľ čo neuveriteľné 2 % sa v núdzi utreli bankovkou.
Koľko štvorčekov z toaletného papiera utrhnete naraz? Koľkokrát sa utriete jedným papierom? Koľkými papiermi sa obvykle utierate?
Naraz si ľudia utrhnú dva až dvadsať (!) štvorčekov, priemerne však päť. Niektorí ľudia sa jeden krát pripraveným papierom utrú až desať krát, ale v priemere 1,5 krát. Opýtaní v priemere spotrebujútri papiere na jedno posedenie.
Utierate sa pohybom odpredu dozadu, odzadu dopredu, alebo proste striedavo sem a tam?
44 % sa utiera odpredu dozadu, 11 % sa utiera odzadu dopredu s rukou prestrčenou medzi nohami, 6 % rovnakým smerom s rukou vedľa zadku, 4 % (samé ženy) tiahnu odpredu dozadu s rukou medzi nohami, 2 % proste „rajdí“ sem a tam.
Pozeráte sa na papier po utretí?
60 % prevážne muži – odpovedajú kladne, 14 % predovšetkým ženy – nikdy, ďalších 16 % to robí občas. Niektorí dopísali vysvetlenie: Je to smiešne sa na to pozrieť. Je to ako múčnik po obede. Jeden mladík dokonca napísal: Nikdy, to by som sa povracal.
Utierate sa postojačky?
58 % respondentov, predovšetkým ženy, sa utiera v sede. 25 %, predovšetkým muži, postojačky. 3 % v postoje medzi tým.
Je pre vás nepríjemné chodiť na „veľkú“ mimo domov? Aké bolo najnepohodlnejšie miesto, kde si museli uľaviť?
37 %, prevážne mužom, nerobí problém vyprázdniť sa kdekoľvek mimo domov, 25 %, prevážne ženám, to vyložene vadí. Väčšina sa zhodla na tom, že uľavovať si vonku im potešenie nerobí.
Najnepríjemnejším miestom jednoho respondenta bolo vyprázdňovať sa vo fínskej tundre v húfe bodajúceho hmyzu. Iná žena uviedla: Ukrytá v ponču pri ceste, keď neboli široko – ďaleko žiadne stromy. 5 % odpovedalo, že sa najviac hanbili ísť na „veľkú“ v byte partnera, s ktorým v tej dobe chodili.
Vetry
Už v roku 400 p.n.l. vravel Hippokrates: „Najlepšie je, keď prd unikne nehlučne, ale stále je lepšie uľaviť si prdom, než ho v sebe zadržovať.“
Fakty:
Zaujímavosti:
Prieskum:
Koľkokrát denne prdíte?
Priemerná hodnota je 9,15 krát denne. Odpovede sa líšili ako podľa veku,tak podľa pohlavia. Ženy vypĺňajúce dotazník prdí v priemere 3,28 krát. Jeden muž dokonca pripísal: Lepšie by bolo spýtať sa, koľkokrát denne neprdím.
Po akom jedle najčastešie prdíte?
Vedú konzervované strukoviny (17 %), na druhom mieste je pivo s 9 %, potom káva a cibuľa po 8 %.
Púšťate vetry v spoločnosti? Pokiaľ nie, kam odchádzate?
Polovica respondentov púšťa, polovica nepúšťa. Najčastejšie sa odchádza do ústrania na záchod. Niektorí ľudia majú vo zvyku na blížiacu sa „hrozbu“ dopredu upozorniť, ale obvykle len medzi priateľmi.
12 % respondentov vie prdieť potichu, alebo sa o to aspoň snaží. 2 % zvuk prehlučí odkašľaním, 9 % sa potom v spoločnosti omluví. Jeden mladý respondent napísal, že to potom zvádza na psa, pokiaľ je prítomný.
Aká doba spolužitia s vašim partnerom musí uplynúť, aby ste si dovolili púšťať v jeho prítomnosti vetry?
Priemerne 92,77 dní. Muži 62,98 dní, ženy 149,82 dní.
Skúšali ste niekedy vetry zapáliť?
Iba 12 % respondentov, výhradne muži, sa k tomuto „športu“ prihlásilo.
Prdeli ste niekedy vo vode pri plávaní?
Prdelo 71 %.
Potom, čo ste si prdli, skúšali ste to zvaliť na iného?
K tejto najrozšírenejšej lži na svete sa priznalo 52 % opýtaných.
Priemerné hovno zdravého človeka váži približne pätnásť dekov a meria cca. 8 až 15 cm. Z 65 % je tvorené vodou, z 5 až 10 % dusíkom, z 10 až 20 % pevnými substanciami a z 10 až 20 % popolom.
Obvykle má hnedú farbu, čo je spôsobené bilirubínom, žltého vedľajšieho produktu pri likvidácii starých červených krviniek, chemicky príbuznému hemoglobínu. Baktérie v poslednej časti tráviaceho traktu spôsobujú premenu svetlejšieho bilirubínu na tmavohnedý urobilin. Keďže malé deti ešte nemajú tak vysoký obsah týchto baktérií v črevách, sú ich výkaly svetlejšie.
Istý profesor na Cornellovej veterinárnej škole dokazoval neškodnosť a sterilitu novorodenca tým, že pred svojimi študentami zjedol lyžičkou obsah hrubého čreva mladého teliatka na pitevnom stole. Proces trávenia nie je dokonalý, takže človek výkalmi vylúči približne tretinu užitočných bielkovin. Svojim spôsobom sú výkaly nutrične bohatou stravou.
Medzi ľuďmi nie je jedenie výkalov bežné, predovšetkým z estetických dôvodov, ale mnoho zvierat to robí, vrátane psov, prasiat, kuriat či krýs.
Potrava má na vlastnosti hovna prirodzene veľký vplyv.
Jedlo bohaté na vodu, predovšetkým zelenina, vedie k veľkým a klzkým hovnám, zatiaľ čo tučné jedlá skôr k malým a „pomalým“. Výkaly vegetariánov a ľudí, ktorých črevá produkujú väčšie množstvo metánu, majú tendenciu plávať na hladine.
Na strave závisí prirodzene, aj zápach výkalov. Kojené deti majú výkaly temer bez zápachu, naopak alkoholici, s bohatou črevnou flórou, majú mimoriadne páchnuce hovná.
Zaujímavosti:
- Aj keď hnedá farba je pomerne častá všade vôkol nás, žiadna zem sveta ju nemá v zástave.
- Čínština a gréčtina pre ňu dokonca nemajú výraz.
- Najväčší výkal na svete vážil dvadsať kilogramov, teda toľko ako malý školák.
- Toaletný papier sa začal vyrábať v roku 1880 v Anglicku.
- Druhou knihou, ktorú Johannes Gutenberg vytlačil hneď po biblii, bol kalendár označujúci ideálne dni a hodiny pre užívanie laxatív.
Prieskum:
Stalo sa vám, že ste sa museli utrieť lístím? Rukou? Bankovkami?
Lístie jednoznačne uviedlo 50 % opýtaných. Prekvapivých 8 % má za sebou skúsenosť s utieraním zadku rukou, zatiaľ čo neuveriteľné 2 % sa v núdzi utreli bankovkou.
Koľko štvorčekov z toaletného papiera utrhnete naraz? Koľkokrát sa utriete jedným papierom? Koľkými papiermi sa obvykle utierate?
Naraz si ľudia utrhnú dva až dvadsať (!) štvorčekov, priemerne však päť. Niektorí ľudia sa jeden krát pripraveným papierom utrú až desať krát, ale v priemere 1,5 krát. Opýtaní v priemere spotrebujútri papiere na jedno posedenie.
Utierate sa pohybom odpredu dozadu, odzadu dopredu, alebo proste striedavo sem a tam?
44 % sa utiera odpredu dozadu, 11 % sa utiera odzadu dopredu s rukou prestrčenou medzi nohami, 6 % rovnakým smerom s rukou vedľa zadku, 4 % (samé ženy) tiahnu odpredu dozadu s rukou medzi nohami, 2 % proste „rajdí“ sem a tam.
Pozeráte sa na papier po utretí?
60 % prevážne muži – odpovedajú kladne, 14 % predovšetkým ženy – nikdy, ďalších 16 % to robí občas. Niektorí dopísali vysvetlenie: Je to smiešne sa na to pozrieť. Je to ako múčnik po obede. Jeden mladík dokonca napísal: Nikdy, to by som sa povracal.
Utierate sa postojačky?
58 % respondentov, predovšetkým ženy, sa utiera v sede. 25 %, predovšetkým muži, postojačky. 3 % v postoje medzi tým.
Je pre vás nepríjemné chodiť na „veľkú“ mimo domov? Aké bolo najnepohodlnejšie miesto, kde si museli uľaviť?
37 %, prevážne mužom, nerobí problém vyprázdniť sa kdekoľvek mimo domov, 25 %, prevážne ženám, to vyložene vadí. Väčšina sa zhodla na tom, že uľavovať si vonku im potešenie nerobí.
Najnepríjemnejším miestom jednoho respondenta bolo vyprázdňovať sa vo fínskej tundre v húfe bodajúceho hmyzu. Iná žena uviedla: Ukrytá v ponču pri ceste, keď neboli široko – ďaleko žiadne stromy. 5 % odpovedalo, že sa najviac hanbili ísť na „veľkú“ v byte partnera, s ktorým v tej dobe chodili.
Vetry
Už v roku 400 p.n.l. vravel Hippokrates: „Najlepšie je, keď prd unikne nehlučne, ale stále je lepšie uľaviť si prdom, než ho v sebe zadržovať.“
Fakty:
- Dusík, kyslík a kysličník uhličitý sú dopravným prostriedkom.
- Vodík a metán sú potom výbušným pohonom, pokiaľ sa v blízkosti vyskytne plameň.
- Čo však dodáva vetrom ich typický odér je prímes síry.
- Ďalej je v črevách obsiahnuté malé množstvo ďalších látok, z nich jedna sa napríklad volá charakteristicky skatol.
- Odborníci tvrdia, že každý prd „vonia“ trocha inak.
Zaujímavosti:
- Najslávnejším „prdičom“ v histórii bol v 19. storočí francúz Joseph Pujol, po ňom je dokonca v jeho rodnom Marseilles pomenovaná jedna ulica. Pujol objavil, že dokáže obrátiť peristaltiku čriev tak, že vie prehĺtať vzduch či veľké množstvo tekutiny zadnicou. Jeho umenie ho nakoniec priviedlo na pódium parížskeho Moulin Rouge. Pujol bol natoľko schopný, že dokázal prdieť vzduch v rôznych tóninách a bavil publikum tým, že imitoval prdy malého dievčatka aj matróny, zvuk kanónov či desať sekundové trhanie látky.
- Wolfagang Amadeus Mozart jeden zo svojich dopisov podpísal: W. A. Mozart, ktorý kadí bez prdov.
- J. V. Stalina trápili hlasité vetry. V spoločnosti iných ľudí zvuk maskoval tým, že hlasno rachotil sklenenou karafou na vodu. Kuriózne je, že rovnaký problém trápil i Adolfa Hitlera.
- Zamestnanci pohrebnej služby, ktorí pripravujú mrtvoly k vystaveniu v otvorenej truhle, obvykle masírujú spodnú časť brucha zomrelého, aby unikajúce vetry nezaskočili počas slávnostného lúčenia pozostalých.
Prieskum:
Koľkokrát denne prdíte?
Priemerná hodnota je 9,15 krát denne. Odpovede sa líšili ako podľa veku,tak podľa pohlavia. Ženy vypĺňajúce dotazník prdí v priemere 3,28 krát. Jeden muž dokonca pripísal: Lepšie by bolo spýtať sa, koľkokrát denne neprdím.
Po akom jedle najčastešie prdíte?
Vedú konzervované strukoviny (17 %), na druhom mieste je pivo s 9 %, potom káva a cibuľa po 8 %.
Púšťate vetry v spoločnosti? Pokiaľ nie, kam odchádzate?
Polovica respondentov púšťa, polovica nepúšťa. Najčastejšie sa odchádza do ústrania na záchod. Niektorí ľudia majú vo zvyku na blížiacu sa „hrozbu“ dopredu upozorniť, ale obvykle len medzi priateľmi.
12 % respondentov vie prdieť potichu, alebo sa o to aspoň snaží. 2 % zvuk prehlučí odkašľaním, 9 % sa potom v spoločnosti omluví. Jeden mladý respondent napísal, že to potom zvádza na psa, pokiaľ je prítomný.
Aká doba spolužitia s vašim partnerom musí uplynúť, aby ste si dovolili púšťať v jeho prítomnosti vetry?
Priemerne 92,77 dní. Muži 62,98 dní, ženy 149,82 dní.
Skúšali ste niekedy vetry zapáliť?
Iba 12 % respondentov, výhradne muži, sa k tomuto „športu“ prihlásilo.
Prdeli ste niekedy vo vode pri plávaní?
Prdelo 71 %.
Potom, čo ste si prdli, skúšali ste to zvaliť na iného?
K tejto najrozšírenejšej lži na svete sa priznalo 52 % opýtaných.
16.07.2009