R O M A L E III.

   Slovo cigán sa na slovensku začalo používať v čase prenikania prvých indických kočovníkov do európy niekedy v 12. storočí. Staršia forma termínu cigán bola Atsinkan, Asinkan, Atingan a doniesli si ho k nám z iránskeho jazykového prostredia, kde sa pojem asinkar používa na súhrnné označenie remeselníkov pracujúcich s kovom, teda kováčov, kovolejárov, kovotepcov, cínovačov a pod. V Grécku pôvodne označovali za Atsinganov príslušníkov potulnej manichejskej sekty, ktorí prišli do Byzancie v 8. storočí z prednej Ázie a živili sa predvádzaním hadov, veštením, mágiou a podvodmi. Sekta neskôr zanikla, no podobnosť povolaní či názvu indických emigrantov postupujúcich z Perzie viedli k zámene a splývaniu s manichejcami. Slovo cigán má teda spojitosť s povolaním tejto indickej potulnej skupiny. Koniec koncov, vrúcny vzťah ku kovu majú cigáni dodnes, či je to v podobe stoviek retiazok a mincí na ich kroji, alebo či je to napríklad každodenný obrázok cigánov vlečúcich na káre kovové poklopy kanálov, či plechové dopravné značky do výkupu zberných surovín. Približne v 15.storočí sa ujala aj druhá forma pomenovania na základe toho, že títo ľudia sa sami označovali ako egyptskí kresťania, egypťania. Na tomto základe sú cigáni volaní v západných krajinách Egyptenarin, Gipten, Jipenessen (holandsky), Egyptians, Egyptions, Egypsies, Gypsies (anglicky), Egyptianos, Egitanos, Gitanos (španielsky), Egypcios (portugalsky). V 17.storočí sa u nás tieto názvy začali zmiešavať do formy egyptskí cigáni, no po čase sa tento názov skrátil a vrátil ku svojej prvej forme – cigán "gens Egyptica vulgo Cigani". Toto označenie následne vniklo do povedomia ľudí a do ľudovej slovesnosti v spojení s aktivitami, ktorými sa toto etnikum prezentovalo. Žiaľ, význam sa mierne naklonil ku pejoratívnemu nádychu a hanlivej nadávke. Nie iba v slovenskom jazyku, ale v jazyku každého národa, ktoré s cigánmi prišlo do styku.


   Preto bolo na 1.rómskom kongrese v roku 1971 slovo cigán (Zigeuner, Gitanos, Gypsies) odmietnuté ako označenie ich etnika, a prijali svoj vlastný názov Rómovia.
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra v roku 1990 zaujal stanovisko k pomenovaniu Róm, rómsky (s dlhou samohláskou v slovenskom jazyku) a takúto formu písania etnického pomenovania doporučil aj v príručke slovenského pravopisu. Toto pomenovanie sa používa v oficiálnych vládnych a rezortných materiáloch.


Problém s používaním slova cigán môžeme rozdeliť na dve časti:

• Jedna strana problému je v tom, že pojmom cigán nazývame etnikum, ktoré si vo vlastnom jazyku hovorí ináč. Ale ten istý vzorec používame pri nemcoch (Deutche), fínoch (Suomi), Benátkach (Venecia), eskimákoch (Inuit).. angličania či rusi tak hovoria maďarom (Hungarians, Vengrijci),.. ide o celosvetový fenomén. Koniec koncov, sami cigáni nám hovoria gadžovia. Ale zaujíma niekoho, či je to pre nás urážlivé a hanlivé?

• Druhá strana problému je v tom, že postupom času sa na základe priamych skúseností s cigánmi význam tohto slova posunul do mierne vulgárnej roviny v zmysle klamár, zlodej, špinavec. No nie je to jediné slovo, kde sa pod názvom národa či etnika skrýva aj iný, zväčša pejoratívny význam. Príkladom buď „ty talian!“ čím označujeme osobu nerozumne konajúcu, „správaš sa ako tatár“ teda hrubo, ničivo, neúctivo, „škót“ pre skúpeho a lakomého človeka, či „hovoriš ako maďar“ pre človeka, ktorý sa v slovenčine nesprávne vyjadrí, alebo nebásnicky prehodí slovosled slovenského syntaxu. Našťastie, príslušníci takýchto národov si túto skutočnosť ešte naplno neuvedomili a nevzniesli požiadavku premenovať či už seba, alebo aspon kriminalizovať toto používanie u nás. Obe časti problému so slovom cigán sú teda bežne sa vyskytujúce javy nie len v slovenčine, ale aj v jazykoch iných národov a nie je dôvod na tom čokoľvek meniť.

   Do slovenčiny sa vnútilo nové pomenovanie starého problému v nádeji, ze tým problém ako taký zmizne. Máme tu stále to isté etnikum, ktoré zmrví aj toto nové pomenovanie a hneď ako sa slovo róm stane synonymom slova cigán, klamár, zlodej, špinavec zrejme zvolá ďalší medzinárodný kongres na ktorom ustanovia ešte novšie pomenovanie starého problému.




   Čo však robiť so slovom cigán? Bolo nám do slovenčiny prinesené, nositelia ho pred nedávnom odvrhli a teraz leží na ulici. Každý, kto sa ho snaži zachrániť a pomôcť mu je označený za rasistu, extrémistu a fašistu. Prečo je to slovo rasistické? Pretože označuje etnickú menšinu a dokonca jej podsúva hanlivú konotáciu. Nuž, nezostáva nám nič iné, ako slovo cigán zbaviť rasistického podtónu a používať ho pre každého klamára, zlodeja, špinavca. Každého, bez rozdielu rasy, veku či náboženstva. V jednej variante sa tak už aj používa – „necigáň ma“ v zmysle neklam ma. Cigániť može každý človek, aj bez väzby na rómov. Slovo cigán možno použiť aj na rómov, aj na slovákov, maďarov, nemcov, katolíkov, luteránov či budhistov ak sa správajú kriminálne, klamú, či majú nízke (poťažmo nulové) hygienické návyky. Musí sa z neho stať všeobjímajúce pomenovanie nehodnosti, tak ako to je napriklad so slovom sviňa (nech nám prasatá odpustia).

zdroj fotky: http://mackousko666.webovastranka.sk/