Chrípka
Je tu čas jesenný a tým aj čas chrípok. Tento rok je chrípka skloňovaná omnoho častejšie ako minulé roky. Zo všetkých strán sa hromadia rôzne prognózy a upozornenia na nový druh chrípky. A preto som sa rozhodol, dozvedieť, čo najviac o novej chrípke označovanej ako A (H1N1), alebo vírus prasacej chrípky. Sadol som k počítaču a začal hľadať dostupné informácie na internete. Našiel som množstvo informácii, ale rozhodol som sa zmieniť len o článku pani MUDr. K. Pospíšilovej.
Chrípka sprevádzala ľudstvo už celé stáročia, možno aj tisícročia. Patrí medzi najčastejšie a najrozšírenejšie infekčné ochorenia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie postihuje každoročne 5-10 % celosvetovej populácie, v čase chrípkovej pandémie môže ochorieť až 50 % obyvateľov tejto planéty.
Vírus chrípky pravidelne mutuje tak, aby každý rok mohol udrieť a zasiahnuť, čo najväčší počet obyvateľov. Každých 10 – 40 rokov vzniká nový pandemický kmeň chrípky, proti ktorému nemá ľudstvo protilátky. Vírus sa tak rýchlo šíry do celého sveta, až vzniká celosvetová chrípková pendémia.
Už niekoľko rokov odborníci očakávajú vznik globálnej chrípkovej pandémie a varujú pred týmto nebezpečenstvom. Prvým náznakom novo vznikajúcej hrozby boli správy o prenose vtáčieho chrípkového kmeňa typu H5N1 na ľudí v Hongkongu v roku 1997. Od tejto doby bolo celosvetovo nahlásených viac ako 400 prípadov ochorení vtáčou chrípkou, predovšetkým v Ázii, s veľkou, až 60 % úmrtnosťou. Ako to však v živote chodí, hrozba prišla, ale nie z krajín Ázie a nebol ňou toľko obávaný vtáčí chrípkový vírus, ale vírus prasacej chrípky.
Ako vzniká nový pandemický vírus?
Vedci zatiaľ s istotou nevedia, akým spôsobom a kde dochádza ku vzniku nového vírusu. Jedna teória predpokladá, že vírus vzniká priamou mutáciou vtáčieho chrípkového vírusu. Ďalšia teória predpokladá výmenu genetického materiálu medzi ľudským a vtáčím chrípkovým vírusom ev. prasacím vírusom.
V súčasnosti si kladú nielen odborníci a zdravotnícke organizácie, ale aj vlády jednotlivých štátov základné otázky. Akým smerom sa bude svetová chrípková pandémia uberať?
Sám seba sa pýtam. Čo vlastne odborníci vedia o vzniku nového typu vírusu?
Samozrejme to neberiem na ľahkú váhu a stále sa zaujímam o novinky, čo sa týka možnej pandémie.
Stále ma napadá jedna vec, nie je to len všetko o peniazoch a o záujmoch niektorých veľkých farmaceutických výrobcoch? A až potom o ľuďoch? Odpovede na tieto otázky nechám na každého z Vás.
Musím spomenúť aj vážne informácie, čo keď to nie je o peniazoch a je to o ľuďoch.
Za posledných 400 rokov bolo popísaných celkom 31 chrípkových pandémií. Vzhľadom k tomu, že vírus chrípky bol izolovaný až v roku 1933, je nutné brať najstaršie historické objavy s určitou rezervou. Pandémie 20. storočia boli už dobre zdokumentované.
Za pravdepodobne najťažšiu pandémiu je považovaná pandémia v rokoch 1918 – 1920, ktorá je známa pod názvom „Španielska chrípka“. Presný počet obetí nie je známy, odhaduje sa na 20 – 40 miliónov, niektorý odborníci uvádzajú celosvetovo až 50 – 100 miliónov mŕtvych.
Ďalšia pandémia sa objavila v rokoch 1957 – 1958 a podľa miesta vzniku dostala názov „ázijská chrípka“, bola spôsobená vírusom typu A, variant H2N2. Pandémia trvala dva roky a počet obetí sa odhaduje na viac ako 1 milión.
Už o 11 rokov vznikla ďalšia chrípková pandémia, ktorú vyvolal vírus A, variant H3N2. Chrípka sa volala „hongkongská chrípka“. Priebeh tejto chrípky bol obvykle mierny, s úmrtnosťou porovnateľnou so stavom v bežných sezónnych epidémiách chrípky.
Záver si musí spraviť každý sám.
Môj záver: pri hore spomenutých pandémiach úmrtnosť rapídne klesala s pokrokom v medecíne a s rastúcim uvedomením obyvateľov v postihnutých oblastiach.
A je tu znova otázka: „O čom to je?“
Vírus chrípky pravidelne mutuje tak, aby každý rok mohol udrieť a zasiahnuť, čo najväčší počet obyvateľov. Každých 10 – 40 rokov vzniká nový pandemický kmeň chrípky, proti ktorému nemá ľudstvo protilátky. Vírus sa tak rýchlo šíry do celého sveta, až vzniká celosvetová chrípková pendémia.
Už niekoľko rokov odborníci očakávajú vznik globálnej chrípkovej pandémie a varujú pred týmto nebezpečenstvom. Prvým náznakom novo vznikajúcej hrozby boli správy o prenose vtáčieho chrípkového kmeňa typu H5N1 na ľudí v Hongkongu v roku 1997. Od tejto doby bolo celosvetovo nahlásených viac ako 400 prípadov ochorení vtáčou chrípkou, predovšetkým v Ázii, s veľkou, až 60 % úmrtnosťou. Ako to však v živote chodí, hrozba prišla, ale nie z krajín Ázie a nebol ňou toľko obávaný vtáčí chrípkový vírus, ale vírus prasacej chrípky.
Ako vzniká nový pandemický vírus?
Vedci zatiaľ s istotou nevedia, akým spôsobom a kde dochádza ku vzniku nového vírusu. Jedna teória predpokladá, že vírus vzniká priamou mutáciou vtáčieho chrípkového vírusu. Ďalšia teória predpokladá výmenu genetického materiálu medzi ľudským a vtáčím chrípkovým vírusom ev. prasacím vírusom.
V súčasnosti si kladú nielen odborníci a zdravotnícke organizácie, ale aj vlády jednotlivých štátov základné otázky. Akým smerom sa bude svetová chrípková pandémia uberať?
Sám seba sa pýtam. Čo vlastne odborníci vedia o vzniku nového typu vírusu?
Samozrejme to neberiem na ľahkú váhu a stále sa zaujímam o novinky, čo sa týka možnej pandémie.
Stále ma napadá jedna vec, nie je to len všetko o peniazoch a o záujmoch niektorých veľkých farmaceutických výrobcoch? A až potom o ľuďoch? Odpovede na tieto otázky nechám na každého z Vás.
Musím spomenúť aj vážne informácie, čo keď to nie je o peniazoch a je to o ľuďoch.
Za posledných 400 rokov bolo popísaných celkom 31 chrípkových pandémií. Vzhľadom k tomu, že vírus chrípky bol izolovaný až v roku 1933, je nutné brať najstaršie historické objavy s určitou rezervou. Pandémie 20. storočia boli už dobre zdokumentované.
Za pravdepodobne najťažšiu pandémiu je považovaná pandémia v rokoch 1918 – 1920, ktorá je známa pod názvom „Španielska chrípka“. Presný počet obetí nie je známy, odhaduje sa na 20 – 40 miliónov, niektorý odborníci uvádzajú celosvetovo až 50 – 100 miliónov mŕtvych.
Ďalšia pandémia sa objavila v rokoch 1957 – 1958 a podľa miesta vzniku dostala názov „ázijská chrípka“, bola spôsobená vírusom typu A, variant H2N2. Pandémia trvala dva roky a počet obetí sa odhaduje na viac ako 1 milión.
Už o 11 rokov vznikla ďalšia chrípková pandémia, ktorú vyvolal vírus A, variant H3N2. Chrípka sa volala „hongkongská chrípka“. Priebeh tejto chrípky bol obvykle mierny, s úmrtnosťou porovnateľnou so stavom v bežných sezónnych epidémiách chrípky.
Záver si musí spraviť každý sám.
Môj záver: pri hore spomenutých pandémiach úmrtnosť rapídne klesala s pokrokom v medecíne a s rastúcim uvedomením obyvateľov v postihnutých oblastiach.
A je tu znova otázka: „O čom to je?“
20.09.2009