Stráž prírody

    Žiaľ, netrvalo dlho a „Stráž prírody“ ma presvedčila, aj o svojej zápornej stránke. Keďže patrím medzi vášnivých psíčkarov – podnikám temer denne vychádzky za mesto, aby sme mali so psíkom dostatok pohybu. Častou destináciou (keď nie je čas, či vôľa ísť niekam ďaleko) našich „kynologických návštev“ býva pole za sídliskom Hájovky. Pole je veliké a v čase, kedy je holé,  je to veľmi vďačné miesto, kde sa môžu psíci vybehať a páničkovia pokochať západom slnka nad Kamennou. V meste je problém psíka pustiť na „voľno“ – bez vodítka! V lese to tiež neradi činíme, kvôli zveri – tak sme ďakovali „bohom“ za túto alternatívu. Ako som, už spomínal – pole je veľké, relatívne ohradené, psy tam nikoho neobťažujú. Respektíve – neobťažovali! Nedávno si tak hovieme na tomto poli – ja trénujem svojho psíka privolanie; kamarát zase uháňa svojho „neúnavnika“ hádzaním hlinených hrúd – keď tu zrazu vidíme, ako sa k nám po poli blíži nemalé modré auto značky Suzuki. Po tom, čo kamarátovi toto auto skoro úmyselne prešlo psa, ktorý sa akurát vracal s hrudou v tlame – zastavilo a otvorilo sa okienko. Než sa stihlo indivídum, ktoré riadilo oné auto, predstaviť – kamarát ho značne „stepal“ za – temer – spôsobené nešťastie. Po chvíľke sa vodič auta predstavil a legitimoval, ako člen „Stráže prírody“. Prvé čo bolo z jeho úst počuť bol ponos, že len na Slovensku sú takí neuvedomelí ľudia, ktorí kľudne chodia po zasiatom poli. Fakt, že pole bolo holé a výsev ešte nebolo vôbec vidieť, nebol tak do očí bijúci, ako to, že kárajúci „moralista“ sa tam dovalil na aute (!), aj so spolujazdcom. Som presvedčený, že jeho jazda na aute onomu výsevu uškodila viac, ako podrážky našich tenisiek a labky psíkov!! Ďalšou jeho argumentáciou bola divá zver a súkromný pozemok.. Vraj na pole chodí zver líhať a odpočívať a my tam nemáme čo robiť, lebo je to súkromný pozemok. Keby bol tento pozemok aspoň na jedinom mieste označený, ako súkromný (prípadne zákazom vstupu) a nedalo by sa tam voľne dostať – nikdy by sme tam „nepáchli“! Povýšenecké vystupovanie člena „Stráže prírody“ a spomínané fakty v nás vzbudzovali podozrenie, či sa tu nejedná o prekračovanie právomocí, ľudovo povedané – prsenie sa. Kamarátov argument o tom, že premnožené diviaky čo tam v noci devastujú pole a ktoré sa chodia kŕmiť pomaly, až k hájovkárskym smetiakom, sú - pre úrodu a ľudí - určite nebezpečnejšie, ako naše psy – bol odbitý tým, že diviaky tu boli prv, ako ľudia! Člen stráže ešte samozrejme nezabudol neraz dodať, ako nám môže psíkov zastreliť a že sa budeme márne niekde sťažovať.. Som presvedčený, že keby tak učinil – mal by potrebu sa potom sťažovať on a nie my! Možno neskôr pochopil, že nejedná zcela profesionálne a po tom, čo sme mu ako „znalcovi“ zvierat nastienili fakt, že i pes potrebuje svoju dávku voľného pohybu (opak, by bol týraním zvierat) - nadhodil trošku zmierlivejším tónom o tom, že psy sú šelmy a že máme požiadať mesto o vymedzenie miesta, kde by sa mohli hafani preháňať na „voľno“. Vraj zatiaľ máme ísť na poľný chodníček (vyšľapaný z Hájoviek pod Kamennú), ktorý údajne mesto psíčkarom patrične vysekalo a upravilo. Keby som mal starého jazvečíka a nie športové plemeno – možno by nás táto chabá alternatíva uspokojila; nehľade toho, že spomínaný chodníček bol pomerne zarastený, čo na nejakú cielenú údržbu veru nevyzeralo. V onom zmierlivejšom tóne sa nám ešte snažil vyvolať pocit výčitky, ako je divá zver zdecimovaná ako to my nerešpektujeme.. Pomyslel som si, koľko má po baráku asi tak on  (resp. jeho kamaráti poľovníci) trofejí zo zabitých zvierat k pomeru nula – ktorým sa pýšia obaja naši psy!!
        Tak, či onak – boli sme vystupovaním a prístupom tohto člena „Stráže prírody“ silne znechutení. Neboli sme si stále istí, či „Stráž prírody“ koná vo svojej právomoci a na prípadné ďalšie poťahovačky sme nemali vtedy chuť, ani čas – tak sme sa z poľa porúčali; s predsavzatím, že sa túto nezodpovedanú otázku ešte pokúsime otvoriť. V súčastnej dobe pátrame komu pole za Hájovkami patrí, aby sme získali kompetentnú odpoveď na naše pochyby ohľadne prekročení právomocí „Stráže prírody“. Na základe získaných faktov sa poľu budeme buď vyhýbať a rešpektovať reálny zákaz vstupu, alebo v prípade naplnenia našich pochýb podáme sťažnosť. I touto cestou prosíme čitateľov tohto článku, ktorí by vedeli komu spomínané pole patrí, aby nás o tom informovali v okienku diskusie – nachádzajúcom sa pod týmto článkom.