Archiv



Obcianske zdruenie Genius loci Internetov strnka o bylinkch


Prameň > 2009 > > Spôsob života Rómov

Spôsob života Rómov

Spôsob života Rómov

Život Rómov sa v minulosti a čiastočne aj dnes odohráva v osobitných sídelných jednotkách – osadách. Nachádzali sa takmer pri každej obci, najmä na východnom Slovensku. Dodnes sú ich na našom území stovky.


Ešte v 50-tych rokoch tu prežívali primitívne obydlia zapustené do zeme – zemnice. Dnes prevládajú domčeky z dreva, nepálených tehál, plechu, plastových častí apod. V noci v nich líha na postele či matrace 10 – 15 ľudí. V najbiednejších osadách chýba kanalizácia, elektrika ba aj pitná voda.
Najpočetnejšou (90 – 95 %) skupinou žijúcou na našom území sú starousadlí Rómovia. Žijú usadlým spôsobom od 16. až 18. storočia. Podľa jazykového prostredia, v ktorom žijú možno medzi nimi rozlišovať slovenských a maďarských Rómov (oblasti južného Slovenska), čo sa prejavuje hlavne vo vplyve týchto jazykov na rómsky jazyk.
Základnou formou obživy starousadlíkov bola príležitostná poľnohospodárska práca u roľníkov. Rómovia boli známi výrobou metiel, košov, dreveného uhlia a tehál z nepálenej hliny. Ženy chodili sedliakom vymazávať pece a dlážky. Zo svinskej srsti vyrábali štetky, na primitívnych krosnách tkali špeciálne tkanice.
Najvýznamnejším remeslom však bolo kováčstvo, ktorého znalosť si priniesli pravdepodobne už z Indie. Pracovali archaickým spôsobom (v podrepe či posediačky na zemi). Vyrábali klince, podkovy, reťaze, motyky, rôzne kovania. Medzi rómskymi a nerómskymi kováčmi nedošlo ku konkurencii, v dôsledku prirodzenej deľby práce sa navzájom dopĺňali. Dnes sa tomuto remeslu venuje už len niekoľko Rómov. Zameriavajú sa na výrobu umeleckých kovaní, mreží, svietnikov a pod.
Vyrobený tovar zväčša vymieňali za potraviny a oblečenie. Významným zdrojom obživy starousadlých Rómov bolo muzikanstvo. V prostredí rómskych sláčikových hudieb vyrástlo viacero vynikajúcich interpretov, ktorí účinkovali na šľachtických i kráľovských dvoroch. Na prelome 19. a 20. storočia hudobníci vytvorili špeciálnu sociálnu vrstvu mestských kaviarenských hudobníkov.
Väčšina starousadlíkov, ktorí po roku 1989 nestratili zamestnanie, pracuje v nekvalifikovaných robotníckych profesiách, v stavebníctve, pri ťažbe dreva, na železnici, pri rôznych výkopových prácach alebo pri očiste miest a obcí.
Druhú skupinu tvoria olašskí Rómovia (valchike roma). Na naše územie prišli v druhej polovici 19. storočia ako kočovníci z oblasti dnešného Rumunska. Niektorí žili už v medzivojnovom období polousadlým spôsobom života, no ostatní kočovali až do roku 1958 až 1959, kedy boli násilne usadení. Antropologicky sa vyznačujú svetlejšou pleťou, obľubujú pestré farby odevov a zlaté šperky.
K tradičným formám ich obživy patrilo priekupníctvo s koňmi, kováčstvo, výroba korýt a kotlíkov. Napriek tomu, že do 50-tych rokov patrili medzi sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva, dnes v dôsledku aktualizovaných foriem obchodovania a priekupníctva patria medzi najbohatšie vrstvy Rómov. Obývajú prevažne mestá a bohatšie obce južného Slovenska. Kontakty medzi starousadlými a olašskými Rómami sú minimálne.
- Zdroj: Mýty a predsudky - Ľudia proti rasizmu -
06.10.2009

index článkov
© 2002 - 2013 Genius loci
Dizajn romi
Script a optimalizácia PromoNet