Proces rozšírenia EÚ: rok v znamení pokroku na západnom Balkáne a v Turecku
Komisia dnes prijala ročnú stratégiu rozširovania EÚ. V oznámení sa zdôrazňuje pokrok, ktorý západný Balkán a Turecko dosiahli na ceste k európskej integrácii počas uplynulého ťažkého roka celosvetovej hospodárskej krízy, a uvádzajú sa hlavné úlohy, ktoré pred nimi stoja v nasledujúcich mesiacoch a rokoch. Vzhľadom na dosiahnutý pokrok sa Komisia rozhodla odporučiť začať rokovania s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko. V roku 2010 urobí západný Balkán veľký krok vpred, keďže sa očakáva výrazný pokrok v otázke oslobodenia od víz.
Rok 2009 je v znamení 20. výročia pádu Berlínskeho múru a v tomto roku tiež uplynulo 5 rokov od rozšírenia EÚ o krajiny strednej a východnej Európy. Perspektíva vstupu do EÚ aj naďalej pôsobí ako silná motivácia politických a hospodárskych reforiem a upevňuje mier a stabilitu. Udržať tento trend v rámci dohodnutých zásad a podmienok je v strategickom záujme EÚ. Proces rozširovania EÚ v súčasnosti prebieha v situácii hlbokej a všeobecnej recesie, ktorá ovplyvňuje tak EÚ, ako aj krajiny, ktoré majú záujem o pristúpenie. Prístupový proces by nemali zdržiavať bilaterálne spory. Tieto by mali vyriešiť príslušné strany.
Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla významný pokrok a vecne pristupuje k riešeniu kľúčových priorít prístupového partnerstva. Komisia je toho názoru, že táto krajina dostatočne spĺňa politické kritériá stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v roku 1993 a v rámci procesu stabilizácie a pridruženia; rozhodla sa preto dať odporúčanie na otvorenie prístupových rokovaní.
Pri predstavovaní balíka rozšírenia komisár pre rozšírenie Olli Rehn uviedol: „Stratégia rozširovania, ktorú dnes predkladáme, je ukážkou našej odhodlanosti zabezpečiť európsku budúcnosť pre západný Balkán a Turecko. V týchto zložitých časoch hospodárskej krízy žiadosti Albánska a Čiernej Hory o členstvo podčiarkujú, že Únia má aj naďalej príťažlivosť a poslanie pri presadzovaní stability, bezpečnosti a prosperity. Žiadosť Islandu dáva nášmu programu rozširovania nový rozmer.“
Bezvízové cestovanie občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska prinesie začiatkom roka 2010 konkrétne výhody pre občanov. Komisia v prvom polroku 2010 predloží návrhy pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu, pokiaľ tieto krajiny splnia stanovené podmienky.
K otázke Turecka komisár Rehn poznamenal: „Turecko prejavilo obnovené úsilie o politickú reformu. Od tohto trendu, najmä od upevnenia základných slobôd a právneho štátu, závisí pokrok prístupových rokovaní. Vítame nedávne konzultácie o dôležitej kurdskej iniciatíve, ktorá sa, dúfajme, premení na konkrétne opatrenia za práva všetkých Turkov. Historické kroky Turecka a Arménska, ktoré práve podnikli smerom k normalizácii vzájomných vzťahov, sú povzbudivé. Tento proces by mal čo najskôr viesť k plnej normalizácii.“
Chorvátsko dosiahlo dobré výsledky pri plnení referenčných kritérií určených pri prístupových rokovaniach, ktoré sa po uzavretí politickej dohody medzi Slovinskom a Chorvátskom v otázke hraníc oficiálne obnovili. Chorvátsko bude musieť pokračovať v reformnom úsilí, najmä pokiaľ ide o súdnu a verejnú správu, boj proti organizovanému zločinu a menšinové práva. Ak Chorvátsko načas splní všetky zvyšné referenčné kritériá, prístupové rokovania by mohli byť ukončené v budúcom roku.
Čierna Hora požiadala o členstvo v decembri 2008. Komisia k tomu na základe výzvy Rady pripravuje stanovisko. Parlamentné voľby splnili takmer všetky medzinárodné normy. Posilnenie administratívy a upevnenie právneho štátu zostávajú aj naďalej najvážnejšími úlohami. Albánsko požiadalo o členstvo v EÚ v apríli. Komisia je pripravená vypracovať svoje stanovisko, pokiaľ ju k tomu Rada vyzve. Parlamentné voľby splnili väčšinu medzinárodných noriem. Upevnenie právneho štátu a zabezpečenie fungovania štátnych inštitúcií zostávajú najvážnejšími úlohami.
Bosna a Hercegovina naliehavo potrebuje urýchliť realizáciu kľúčových reforiem. Podmienkou európskej budúcnosti tejto krajiny je spoločná vízia vedúcich predstaviteľov o celkovom smerovaní krajiny, politická vôľa splniť kritériá európskej integrácie a splnenie podmienok stanovených pre ukončenie činnosti Úradu vysokého predstaviteľa.
Srbsko preukázalo, že sa chce priblížiť k EÚ tým, že zaznamenalo hmatateľný pokrok pri uplatňovaní ustanovení dočasnej dohody s EÚ a uskutočňuje kľúčové reformy. Vo svetle pokračujúcej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu sa Komisia domnieva, že teraz by mala EÚ začať vykonávať dočasnú dohodu. Srbsko by malo prejaviť konštruktívnejší prístup k otázke Kosova.
V Kosove sa udržiava stabilita, ktorá je však krehká. Po celej krajine bola rozmiestnená a uvedená do činnosti misia EÚ pod názvom EULEX, zameraná na budovanie právneho štátu. Pred Kosovom stoja veľké úlohy vrátane zabezpečenia právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, posilnenia administratívnej kapacity a ochrany Srbov a ostatných menšín.
Komisia v osobitnom dokumente navrhuje priblížiť občanov Kosova k EÚ okrem iného aj prostredníctvom dialógu o vízovej povinnosti s perspektívou oslobodenia od víz, keď sa uskutočnia potrebné reformy a budú splnené príslušné podmienky. Komisia navrhuje aj rozšírenie súčasného preferenčného obchodného režimu (tzv. autonómne obchodné opatrenia), ktoré Kosovo v súčasnosti využíva, a navrhne rokovacie smernice k obchodnej dohode, keď Kosovo splní príslušné kritériá.
Kosovo* – napĺňanie európskej perspektívy krajiny
Európska komisia dnes navrhla začať nové obdobie vzťahov EÚ s Kosovom. V oznámení pod názvom „Kosovo – Približovanie k európskej perspektíve“ Komisia navrhuje spustiť proces, ktorý by viedol k oslobodeniu občanov Kosova od vízovej povinosti, a začať pracovať na príprave komplexnej obchodnej dohody hneď ako Kosovo splní stanovené podmienky. Komisár EÚ pre rozšírenie Olli Rehn uviedol: „Dnešným rozhodnutím sme odštartovali novú etapu. Navrhujeme sériu praktických opatrení, ktoré majú napomôcť zlepšeniu života všetkých občanov Kosova. Tieto opatrenia Kosovu ukážu, že približovanie k EÚ nie je niečím abstraktným, ale je skutočným, hmatateľným prínosom pre všetkých. Vyzývame všetky členské štáty, aby naše návrhy odsúhlasili, a umožnili tak Kosovu udržať krok s vývojom v ostatných krajinách západného Balkánu.“
Iniciatíva je súčasťou stratégie rozširovania na rok 2009, do ktorej Komisia zahrnula aj správu o pokroku v Kosove za rok 2009. V novembri minulého roka členské štáty EÚ privítali návrh Komisie zvážiť spôsoby, akými by EÚ mohla pomôcť politickému a sociálno-ekonomickému vývoju v Kosove v kontexte jeho perspektívneho pristúpenia k EÚ.
Komisia dnes vytýčila kľúčové oblasti politík, ktorými sa v Kosove treba zaoberať v najbližších rokoch, a určila spôsoby, akými môže EÚ pomôcť. Na záver pridáva zoznam politických odporúčaní. Komisia navrhuje, aby sa začalo pracovať na oslobodení kosovských občanov od víz. Okrem toho odporúča pripraviť dohodu o obchodných vzťahoch s Kosovom. Komisia chce skúmať možnosti účasti Kosova na niektorých európskych programoch a jeho zapojenia do iniciatív napr. v oblastiach zamestnanosti, podnikania a vzdelávania.
Komisia prichádza aj s návrhom posunúť politický dialóg medzi EÚ a Kosovom na novú úroveň a rozšíriť pôsobnosť finančnej pomoci pre Kosovo tak, aby zahŕňala cezhraničnú spoluprácu. Opatrenia EÚ sa budú realizovať postupne a budú závisieť od dosiahnutého pokroku v Kosove. Návrhy Komisie sa nedotýkajú stanovísk členských štátov k statusu Kosova.
* Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99
Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla významný pokrok a vecne pristupuje k riešeniu kľúčových priorít prístupového partnerstva. Komisia je toho názoru, že táto krajina dostatočne spĺňa politické kritériá stanovené na zasadnutí Európskej rady v Kodani v roku 1993 a v rámci procesu stabilizácie a pridruženia; rozhodla sa preto dať odporúčanie na otvorenie prístupových rokovaní.
Pri predstavovaní balíka rozšírenia komisár pre rozšírenie Olli Rehn uviedol: „Stratégia rozširovania, ktorú dnes predkladáme, je ukážkou našej odhodlanosti zabezpečiť európsku budúcnosť pre západný Balkán a Turecko. V týchto zložitých časoch hospodárskej krízy žiadosti Albánska a Čiernej Hory o členstvo podčiarkujú, že Únia má aj naďalej príťažlivosť a poslanie pri presadzovaní stability, bezpečnosti a prosperity. Žiadosť Islandu dáva nášmu programu rozširovania nový rozmer.“
Bezvízové cestovanie občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska prinesie začiatkom roka 2010 konkrétne výhody pre občanov. Komisia v prvom polroku 2010 predloží návrhy pre Albánsko a Bosnu a Hercegovinu, pokiaľ tieto krajiny splnia stanovené podmienky.
K otázke Turecka komisár Rehn poznamenal: „Turecko prejavilo obnovené úsilie o politickú reformu. Od tohto trendu, najmä od upevnenia základných slobôd a právneho štátu, závisí pokrok prístupových rokovaní. Vítame nedávne konzultácie o dôležitej kurdskej iniciatíve, ktorá sa, dúfajme, premení na konkrétne opatrenia za práva všetkých Turkov. Historické kroky Turecka a Arménska, ktoré práve podnikli smerom k normalizácii vzájomných vzťahov, sú povzbudivé. Tento proces by mal čo najskôr viesť k plnej normalizácii.“
Chorvátsko dosiahlo dobré výsledky pri plnení referenčných kritérií určených pri prístupových rokovaniach, ktoré sa po uzavretí politickej dohody medzi Slovinskom a Chorvátskom v otázke hraníc oficiálne obnovili. Chorvátsko bude musieť pokračovať v reformnom úsilí, najmä pokiaľ ide o súdnu a verejnú správu, boj proti organizovanému zločinu a menšinové práva. Ak Chorvátsko načas splní všetky zvyšné referenčné kritériá, prístupové rokovania by mohli byť ukončené v budúcom roku.
Čierna Hora požiadala o členstvo v decembri 2008. Komisia k tomu na základe výzvy Rady pripravuje stanovisko. Parlamentné voľby splnili takmer všetky medzinárodné normy. Posilnenie administratívy a upevnenie právneho štátu zostávajú aj naďalej najvážnejšími úlohami. Albánsko požiadalo o členstvo v EÚ v apríli. Komisia je pripravená vypracovať svoje stanovisko, pokiaľ ju k tomu Rada vyzve. Parlamentné voľby splnili väčšinu medzinárodných noriem. Upevnenie právneho štátu a zabezpečenie fungovania štátnych inštitúcií zostávajú najvážnejšími úlohami.
Bosna a Hercegovina naliehavo potrebuje urýchliť realizáciu kľúčových reforiem. Podmienkou európskej budúcnosti tejto krajiny je spoločná vízia vedúcich predstaviteľov o celkovom smerovaní krajiny, politická vôľa splniť kritériá európskej integrácie a splnenie podmienok stanovených pre ukončenie činnosti Úradu vysokého predstaviteľa.
Srbsko preukázalo, že sa chce priblížiť k EÚ tým, že zaznamenalo hmatateľný pokrok pri uplatňovaní ustanovení dočasnej dohody s EÚ a uskutočňuje kľúčové reformy. Vo svetle pokračujúcej spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu sa Komisia domnieva, že teraz by mala EÚ začať vykonávať dočasnú dohodu. Srbsko by malo prejaviť konštruktívnejší prístup k otázke Kosova.
V Kosove sa udržiava stabilita, ktorá je však krehká. Po celej krajine bola rozmiestnená a uvedená do činnosti misia EÚ pod názvom EULEX, zameraná na budovanie právneho štátu. Pred Kosovom stoja veľké úlohy vrátane zabezpečenia právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, posilnenia administratívnej kapacity a ochrany Srbov a ostatných menšín.
Komisia v osobitnom dokumente navrhuje priblížiť občanov Kosova k EÚ okrem iného aj prostredníctvom dialógu o vízovej povinnosti s perspektívou oslobodenia od víz, keď sa uskutočnia potrebné reformy a budú splnené príslušné podmienky. Komisia navrhuje aj rozšírenie súčasného preferenčného obchodného režimu (tzv. autonómne obchodné opatrenia), ktoré Kosovo v súčasnosti využíva, a navrhne rokovacie smernice k obchodnej dohode, keď Kosovo splní príslušné kritériá.
Kosovo* – napĺňanie európskej perspektívy krajiny
Európska komisia dnes navrhla začať nové obdobie vzťahov EÚ s Kosovom. V oznámení pod názvom „Kosovo – Približovanie k európskej perspektíve“ Komisia navrhuje spustiť proces, ktorý by viedol k oslobodeniu občanov Kosova od vízovej povinosti, a začať pracovať na príprave komplexnej obchodnej dohody hneď ako Kosovo splní stanovené podmienky. Komisár EÚ pre rozšírenie Olli Rehn uviedol: „Dnešným rozhodnutím sme odštartovali novú etapu. Navrhujeme sériu praktických opatrení, ktoré majú napomôcť zlepšeniu života všetkých občanov Kosova. Tieto opatrenia Kosovu ukážu, že približovanie k EÚ nie je niečím abstraktným, ale je skutočným, hmatateľným prínosom pre všetkých. Vyzývame všetky členské štáty, aby naše návrhy odsúhlasili, a umožnili tak Kosovu udržať krok s vývojom v ostatných krajinách západného Balkánu.“
Iniciatíva je súčasťou stratégie rozširovania na rok 2009, do ktorej Komisia zahrnula aj správu o pokroku v Kosove za rok 2009. V novembri minulého roka členské štáty EÚ privítali návrh Komisie zvážiť spôsoby, akými by EÚ mohla pomôcť politickému a sociálno-ekonomickému vývoju v Kosove v kontexte jeho perspektívneho pristúpenia k EÚ.
Komisia dnes vytýčila kľúčové oblasti politík, ktorými sa v Kosove treba zaoberať v najbližších rokoch, a určila spôsoby, akými môže EÚ pomôcť. Na záver pridáva zoznam politických odporúčaní. Komisia navrhuje, aby sa začalo pracovať na oslobodení kosovských občanov od víz. Okrem toho odporúča pripraviť dohodu o obchodných vzťahoch s Kosovom. Komisia chce skúmať možnosti účasti Kosova na niektorých európskych programoch a jeho zapojenia do iniciatív napr. v oblastiach zamestnanosti, podnikania a vzdelávania.
Komisia prichádza aj s návrhom posunúť politický dialóg medzi EÚ a Kosovom na novú úroveň a rozšíriť pôsobnosť finančnej pomoci pre Kosovo tak, aby zahŕňala cezhraničnú spoluprácu. Opatrenia EÚ sa budú realizovať postupne a budú závisieť od dosiahnutého pokroku v Kosove. Návrhy Komisie sa nedotýkajú stanovísk členských štátov k statusu Kosova.
* Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244/99
14.10.2009