Rodáci - Prof. MVDr. František Hrudka, DrSc.

Jeho rozhodnutie bolo ovplyvnené predovšetkým dvoma okolnosťami. Jednak vyrastal v dedinskom prostredí v rodine kováča, maloroľníka a jednak jeho životnú dráhu ovplyvnil aj Prof. Dr. J. Marek, rodák z neďalekej Hornej Stredy. Jeho otec udržiaval dobré kontakty s Dr. Marekom, ktorý po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil 3 roky od r. 1892 ako súkromný, praktický zverolekár v Novom Meste nad Váhom. Dr. Marek neprerušil priateľské vzťahy s otcom ani počas jeho pôsobenia v Budapešti a pri návštevách rodného kraja sa s ním často stretával.

Počas vojnových rokov dostať sa zo Slovenska na Vysokú školu zverolekársku nebolo jednoduché. Po uzavretí českých vysokých škôl 17. novembra 1939 sa dostali veterinárski medici na VŠV v Brne a ďalší adepti o toto štúdium do kritickej situácie. Na Slovensku vysoké školy pôsobili nerušene ďalej. Veterinárska fakulta tu však nebola zriadená, hoci sa o to snažila Zverolekárska komora a veterinárske oddelenie Ministerstva hospodárstva. Po intervencii oboch inštitúcií vybavilo Ministerstvo zahraničia možnosť pre študentov VŠV v Brne pokračovať v štúdiu, či dokončiť alebo ho začať vo Viedni, Záhrebe alebo v Budapešti. Prevažná väčšina záujemcov išla na Vysokú školu veterinársku do Viedne, menšia časť na Veterinársku fakultu univerzity v Záhrebe, do Budapešti sa prihlásili len dvaja záujemci. Voľba bola dobrovoľná a riadila sa rečovými znalosťami.

Ministerstvo hospodárstva začalo každoročne vypisovať veterinárske štipendiá. Prijímali sa len maturanti z gymnázií. Štipendium bolo 6.000 Ks, čo bol vtedy pomerne slušný obnos. Každý sa písomne zaviazal, že po získaní diplomu nastúpi na dobu 6 rokov do služieb Ministerstva hospodárstva.

Túto možnosť využil aj F. Hrudka a požiadal Ministerstvo hospodárstva o veterinárske štipendium. Jeho žiadosť bola kladne vybavená a tak sa v roku 1940 zapísal na Vysokú školu zverolekársku vo Viedni. Zo Slovenska študovalo vo Viedni počas vojnových rokov 113 veterinárskych medikov, z ktorých 54 nadobudlo veterinársky diplom a 29 promovali. Ostatní doštudovali po vojne na VŠV v Brne.

František Hrudka patril medzi výborných študentov, nedal sa strhnúť veľkomestským prostredím a štúdium ukončil načas, získaním diplomu 31. 8. 1944. V tom istom roku promoval na základe dizertácie „Vzťah medzi rýchlosťou sedimentácie a zrážanlivosťou krvi koňa“. Svoj diplom nostrifikoval na VŠV v Brne v r. 1951.

V rokoch 1945 – 1946 bol frekventantom inštitútu exotickej veterinárnej medicíny  Paríži – Alforte, ktorý úspešne absolvoval 18. 7. 1946  a získal príslušný diplom. Z Alfortu priviezol proklamáciu tamojšieho významného profesora Bressouna o spolupráci západných štátov s našou veterinárskou medicínou.

V rokoch 1946 - 1950 pracoval na veterinárskom oddelení Povereníctva poľnohospodárstva, kde od r. 1947 viedol úsek umelej inseminácie, organizoval a riadil umelú insemináciu koní. V roku 1950 sa podieľal aj na organizovaní umelej inseminácie u kráv na Slovensku. V r. 1945 – 1950  poriadal kurzy umelej inseminácie hospodárskych zvierat.

Dr. Hrudka bol u náš medzi prvými, ktorí sa pripravovali na vedeckú prácu v odbore inseminácie hospodárskych zvierat. Svedčí o tom i jeho účasť na prvom medzinárodnom kurze FAO o inseminácii u profesora Bonnadonny v Miláne v r. 1947.

V r. 1950 z poverenia rektora novozaloženej VŠV v Košiciach prevzal vedenie ústavu histológie a embryológie. Čas ukázal, že výber Prof. Hrudku bol správny. Dr. Hrudka sa stal neskoršie významnou osobnosťou vo svojom odbore u nás i vo svete. Dr. Hrudka začal budovať ústav histológie a embryológie ihneď po svojom príchode na vysokú školu v auguste 1950. Ústav začínal svoju činnosť v skromných podmienkach, prakticky bez vybavenia. Nedostatky kompenzovalo nadšenie a organizačné schopnosti, usilovnosť vedúceho, zamestnancov i študentov. Dr. Hrudka začal prednášať svoju disciplínu v zimnom semestri šk. r. 1950/51 v druhom ročníku. V ďalších rokoch neustále zdokonaľoval výučbu svojej disciplíny. Jeho prednášky vynikali dokonalou prípravou. Prednášal neobyčajne pútavo a preto poslucháči radi navštevovali jeho prednášky. V rokoch 1950 – 1953 viedol Katedru biologicko-morfologických vied a v rokoch 1953 – 1957 Katedru morfologických vied. Od r. 1957 bol vedúcim samostatnej katedry histológie a embryológie. Po zrušení katedry v r. 1959 sa stal opäť vedúcim ústavu.

V r. 1950 – 1968 bol Dr. Hrudka aj externým prednášateľom disciplíny umelej inseminácie hospodárskych zvierat pre poslucháčov zootechnickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Pravidelne prednášal na Ústave pre doškoľovanie veterinárskych lekárov v Košiciach, od r. 1960 aj na krajských odborných seminároch o andrológii a spermiológii pre veterinárnych lekárov, špecializovaných na reprodukciu hospodárskych zvierat.

Je tvorcom Slovenskej veterinárskej histologicko-embryologickej nomenklatúry. Hrudka, F.: „Veterinárna terminológia. Histológia a embryológia.“ SAV, Bratislava 1957. Bol vedúcim autorom celoštátnej vysokoškolskej učebnice Hrudka, F., Popesko, P., Komárek, V.: „Základy morfológie hospodárskych zvierat“. SVPL, Bratislava 1962. Bol spoluzakladateľom a prvým zodpovedným redaktorom vedeckého časopisu Fólia veterinária (1956 – 1960). Stal sa členom výboru Čs. histochemikov a Čs. elektrónkových mikroskopikov i členom Slovenskej biologickej spoločnosti (1966).

V období r. 1952 – 1953 zastával funkciu prodekana pre pedagogickú činnosť. Od r. 1960 bol predsedom komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií z vedného odboru morfológia a fyziológia. Menovali ho docentom s platnosťou od 1. 5. 1955 a zástupcom profesora od 1. 5. 1965.

Dňa 19. 12. 1967 obhájil na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe doktorskú dizertačnú prácu „Flagellum spermií bovis“. Aktívne sa zúčastňoval na vedeckých konferenciách v Československu aj v zahraničí, zameraných na oblasť reprodukcie.

V roku 1967 dostal pozvanie na ročný prednáškový pobyt v Kanade. V septembri 1968 nastúpil na Veterinársku fakultu univerzity v Saskatoone v juhozápadnej časti Kanady. Po ročnom pôsobení ho vymenovali za riadneho profesora pre mikroskopickú anatómiu. Tento pobyt mu potom predĺžili o jeden rok. Keď sa jeho žiadosti o ďalšie predĺženie nevyhovelo, vzhľadom na politické opatrenia v Československu, rozhodol sa prejsť do exilu. Od r. 1972 bol zástupcom vedúceho katedry veterinárskej anatómie. V r. 1968 – 1988 prednášal histológiu a na Fakulte pre postgraduálne vzdelávanie a výskum poriadal kurzy zo spermiológie a cytochémie pre lekárov, veterinárskych lekárov a biológov. Pokračoval vo svojej výskumnej práci, ktorú metodicky zdokonaľoval. Aktívne sa zúčastňoval na vedeckých konferenciách v početných krajinách všetkých svetadielov. Vystúpil s prednáškami na 4 Svetových veterinárskych kongresoch (1967, 1971, 1975, 1987). Počas okružnej cesty okolo sveta v r. 1984 uskutočnil 5 spermiologických seminárov.

Jeho výskumná činnosť sa začala širším spektrom záberu, podieľal sa na štúdiu aktuálnych veterinárnomedicínskych problémov Slovenska, ako bola infekčná epidymitída baranov, hromadné cerebro-spinálne ochorenie koní, enzootická hepatodystrofia koní a tiež hromadná osteoporóza nosníc v klietkových veľkochovoch.

Svoj bádateľský záujem však skoncentroval a špecializoval sa na kanálikový systém semenníka úžitkových zvierat a na ich spermiológiu. Na VŠV v Košiciach sa zameral najmä na cyklus semenotvorného epitelu, tiež na jednoduchú cytochemickú metodiku hodnotenia vitality spermií, ako aj na niektoré ich morfologické zložky. V r. 1963 zaviedol a ďalej rozpracovával histochémiu v spermiológii, na základe vlastnej originálnej enzymatickej metodiky (vizualizovaná aktivita endogénnych reduktáz). V Kanade sa zaoberal štúdiom bunkových organoidov, predovšetkým mitochondrií. K tomu použil kombináciu mikrodisekcie, cytochémie a elektrónovej mikroskopie. To viedlo k objektívnemu hodnoteniu aktivity spermií. Neskôr sa zaoberal aj experimentálnym ovplyvňovaním vývoja, štruktúry a aktivity organoidov rôznymi fyzikálnymi a chemickými faktormi.

Prof. Hrudka je autorom alebo spoluautorom 61 vedeckých a experimentálnych článkov, ktoré boli uverejnené vo vedeckých časopisoch doma i v zahraničí, 45 príspevkov publikovaných v zborníkoch kongresov, sympózií a konferencií, ako aj 15 odborných článkov.

Vedecké články zo spermiológie uverejňoval v rôznych časopisoch. Do r. 1968 to bol v ČSSR Veterinársky časopis, Fólia veterinária, Veterinární medicína, Fólia morphologica a Biológia. V zahraničí to boli Acta histochemica, Folia histochemica, J. of Reproduction and Fertility. Po r. 1969 v renomovaných angloamerických časopisoch Andrologia, Archives of Andrology. Intern, J. of Andrology, Acta anatomica, J. of Ultrastructure Research, J. of submicroscopic Cytology and Pathology. Biology of reproduction, Canadian veterinary Journal.

Bol členom nasledovných vedeckých, resp. profesných spoločností v zahraničí: Svetová asociácia veterinárnych anatómov, Americká asociácia veterinárnych anatómov (od r. 1972), Kanadská asociácia veterinárnych anatómov (od 1976, predseda od 1979), Panamerická asociácia anatómov (od 1972), Americká asociácia anatómov (od 1982), Kanadská federácia biologických vied (od 1980), Spoločnosť pre štúdium reprodukcie (od 1981), Medzinárodná spoločnosť pre fertilitu a sterilitu. V r. 1986 ho zvolili za člena Newyorskej akadémie vied.

V roku 1988 skončil svoju 38-ročnú vysokoškolskú kariéru vo veku 68 rokov. Ako profesor pokračoval však vo svojej bádateľskej práci. Výchove veterinárnych lekárov zasvätil teda 38 rokov, z toho 18 na VŠV v Košiciach a 28 rokov na WCVM v Kanade.

Jeho predĺžený pobyt v zahraničí neostal bez povšimnutia justičných orgánov. Mestský súd v Košiciach svojím rozsudkom zn. 3T 49/1971 z 27. 4. 1971 uznal Prof. Hrudku vinným z trestného činu opustenia republiky podľa § 109 ods. 2 Trestného zákona. Uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a zaradil ho do I. nápravno-výchovnej skupiny, súčasne mu uložil trest prepadnutia majetku. Na rovnaký trest bola odsúdená aj jeho manželka Alica, no tri jeho dospelé deti odsúdené neboli. Mestský súd v Košiciach však dňa 30. 7. 1991 v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o mimosúdnej rehabilitácii uvedený rozsudok zrušil a spisom zn. 1 RT 842/1991 trestné stíhanie proti odsúdeným zastavil.

Dr. Hrudka po celý čas exilu dúfal, no sotva však veril, že sa niekedy bude môcť vrátiť do slobodnej vlasti, aj keď ho to do rodného kraja neustále ťahalo. Jeho sen sa predsa len naplnil po novembri 1989. Po prvýkrát navštívil svoju vlasť a VŠV v Košiciach v máji 1990. Prehliadol si svoje bývalé pracovisko, ktoré viedol 18 rokov a rektor VŠV Doc. MVDr. D. Magic, CSc. mu pri tejto príležitosti udelil najvyššie vyznamenanie školy „Zlatú medailu“.

V apríli 1993, kedy opäť prišiel do Košíc, mu rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva Doc. MVDr. R. Cabadaj, CSc. odovzdal na zasadnutí Vedeckej rady v rámci mimosúdnej rehabilitácie, diplom vysokoškolského profesora, ktorým ho v decembri 1968 prezident republiky menoval do tejto hodnosti.

Ako človek je Prof. Hrudka skromnej povahy, kultivovaného spoločenského správania a reprezentatívneho zovňajšku. Nemožno nespomenúť ani jeho vášnivý záujem o klasickú hudbu, čo je príznačný rys jeho harmonickej osobnosti. Tešil sa, že mu manželka vytvárala pokojné rodinné zázemie, v ktorom nachádzal šťastie, spokojnosť a vhodné podmienky pre svoju úspešnú tvorivú prácu. Rád a s uznaním o tom hovoril aj na verejnosti. Jeho obdivuhodná usilovnosť, talent, vysoká odborná erudícia, vzorný prednes a častá reprezentácia svojich výsledkov na svetových vedeckých konferenciách, ho zaradili medzi významných vysokoškolských pedagógov a vedcov, uznávaných doma i za hranicami.