Kubíkovský mlyn

Aj táto posledná pamiatka na pobelohorských exulantov by mala osud domu Slávik-Kubíča na dolnom  konci dediny, či Miškovicovho mlyna v Bzinciach, (tri slávne rody, ktoré ovplyvnili život, myslenie duchovnú kultúru v našej Lubine), keby táto architektonicky zaujímavá stavba neupútala Mgr. Ľuboša Naďa natoľko, že sa nebál pustiť do jej náročnej rekonštrukcie ...
Ľubošove šťastné detstvo a bezstarostná mladosť skončila smrťou mamy. Mal len 16 rokov. Otec zastával náročnú vedúcu funkciu v Chirane-Injekte a veril, že syn zostane verný tomuto odvetviu. Lenže Ľuboša ťahalo do sveta, chcel spoznávať cudzie krajiny, lákala ho moreplavba a v snoch sa videl na kapitánskom mostíku. Musel prekonávať rôzne administratívne prekážky, absolvovať školenia a testy, aby ho nakoniec prijali na Vysokú školu námornú v Elsftethe — Nemecko.
Keď už mal nastúpiť na štúdium, zasiahol osud. Náhla smrť otca ho od tohto sna načas odvrátila. Nakoniec však Ľuboš na školu nastúpil a počas prvého semestra sa 2 mesiace plavil po svetových moriach. Lenže smrť otca si predsa vybrala svoju daň na týchto smelých plánoch. Musel sa vrátiť domov, kde ho čakal zdĺhavý administratívny postup pri vybavovaní pozostalosti. Starí rodičia sa potešili návratu strateného vnuka a on videl, že ho po svojom boku potrebujú. Tak sa rozhodol, že naspäť, na more, sa už nevráti ...
Už počas vybavovania štúdia v Nemecku Ľuboš pracoval v istej stavebnej firme. A keďže práca pomôže prekonať človeku všetky ťažkosti, zamestnal sa znova. Popri zamestnaní začal externe študovať na Prírodovedeckej fakulte UK odbor geografia a verejná správa. Magisterské štúdium ukončil obhajobou diplomovej práce na tému „Perspektívy rozvoja cestovného ruchu v Podjavorinskom regióne“. Tak vnikol do problematiky osídľovania nášho kraja, poznával našu históriu a učaroval mu polorozpadnutý kubíkovský mlyn.
Ale nechajme rozprávať Ľuboša: — Zaopatril som si dostupné fotografie z pôvodnej stavby a konzultoval som s odborníkmi. Projektant mi navrhol dispozičné riešenie pri zachovaní pôvodného vonkajšieho vzhľadu i vnútornej obytnej časti. Zo zariadenia mlynu som nenašiel nič. Budova bola vo veľmi zlom stave, cez strechu zatekalo a múry z nepálenej tehly boli narušené. Bolo treba zaistiť statiku stavby betónovým vencom, aby sa dalo využiť podkrovie na obytné účely.
Pri rekonštrukcii som sa snažil zachovať pôvodný architektonický ráz mlyna. Všetky poškodené časti ako strecha, drevené konštrukcie, okná, dvere a omietky boli urobené podľa zachovaných starých častí, ktoré slúžili ako vzor. Očistila sa i „ráštovna“, v ktorej sa točilo drevené mlynské koleso. Z vysokej vstupnej haly — mlynice, ako centrálnej časti mlyna sa cez drevenú galériu dá dostať do všetkých miestností. Dominantou v tejto časti je kachľová pec, ktorá je prepojená s kachľovým sporákom v kuchyni ...
Keď sme si prezerali túto starodávnu usadlosť, napadlo nás, koľko náhod sa dohromady spojilo na záchranu tejto lubinskej architektonickej pamiatky. Je to šťastie, že tento starý mlyn „oslovil“ mladého, pracovitého a vzdelaného muža. Citlivo, pri možnom zachovaní pôvodného stavu ho reštauruje už 4 roky. Zaujalo nás dobre vyriešené úsporné vykurovanie, kvalita remeselných prác, z ktorých mnohé Ľuboš ovláda a tak svoje predstavy postupne realizuje. Pri rekonštrukcii mu pomáha veľa tunajších zručných majstrov a priateľov.
Je obdivuhodné, do akej náročnej prestavby sa tento mladý muž pustil. Akoby cítil, že tento starý polorozpadnutý dom skrýva v sebe nielen históriu známeho mlynárskeho rodu, ale má v sebe niečo, čo i teraz je duchovne prepojené na našu obec. Veď Kubíkovci boli nielen vyhľadávaní mlynári, ale i zruční stolárski majstri. Navždy sú zapísaní v lubinskej histórii. Do novopostaveného kostola (1784) zhotovili lavice a drevené zábradlie. Zábradlie je už vymenené za kovové (1883), ale lavice slúžia dodnes.
Zdá sa, že aj v súčasnosti duch tohto miesta bdel nad nami. Vzácnu postilu z r. 1601, na reštauráciu ktorej sme vyhlásili zbierku, zachránila a pre našu obec nezištne darovala p. Zlata Záhradníková z Rastislavíc, ktorej mama pochádza z kubíkovského mlyna. Koľkí by to dnes urobili ! Veď už v pôvodnom stave by sa dala veľmi dobre speňažiť. Ale úcta, hrdosť na svojich predkov, zodpovednosť a cit pre zachovanie pamiatok sú dané do vienka v rodinách, ktorých duchovný život vysoko prevyšuje honbu za pominuteľným majetkom.
Pri stretnutie s Mgr. Ľubošom Naďom v kubíkovskom mlyne dýchol na nás ten duch miesta — genius loci. Odchádzali sme s presvedčením, že jeho nový majiteľ zachoval pre obec pamiatku, ktorá má veľkú historickú hodnotu. Škoda, že obec ich nemá viacej, znehodnotili sa i vinou ich dedičov.
Mgr. Ľ. Naďovi želáme, aby v tejto vzácnej chalupe prežil šťastný a spokojný život!