Život v Južnej Kórei (vzdelávací systém)

Južná Kórea je v našich končinách relatívne málo známa krajina. Hádam každý vie, že ide o východoázijskú krajinu s hlavným mestom Soul kde sa v roku 1988 konali olympijské hry a ktorá bola počas kórejskej vojny oddelená od svojej severnej časti. Horšie to už je so znalosťou kórejskej kultúry hospodárstva, politiky či vzdelávacieho systému. V tomto článku sa budem zaoberať najmä kórejským vzdelávacím systémom a priblížim vám život vašich kórejských kolegov vysokoškolákov.

Cesta na vysokú školu sa v Kórei začína už veľmi skoro. Rodičia sa už od útleho detstva snažia pripravovať svoje deti na vysokú školu. Prijatie na vysokú školu je tam prioritou číslo jedna. Možno to vychádza z ázijskej snaživosti (ktorá azda ešte výraznejšie u japonských detí). Túžba kórejských rodičov aby sa dostali ich deti na vysokú školu je až posadnutosťou, za ktorú sú ochotní minúť obrovské množstvá finančných prostriedkov. Nemalú úlohu v tom istotne zohráva i spoločenské postavenie a finančné ohodnotenie vysokoškolských absolventov. Ľudia bez vysokoškolského vzdelania majú platy porovnateľné s tými na Slovensku na rovnakých alebo podobných pozíciách, pričom však náklady na život v Kórei sú vyššie (najmä bývanie je podstatne drahšie ako u nás). Pri absolventoch vysokých škôl sú platy podstatne zaujímavejšie (nástupný plat absolventov vysokej školy sa tam pohybuje v rozmedzí od 40 až 90 000 Sk a vo veľkej miere závisí i od mena absolvovanej školy). Okrem toho má vplyv na kórejskú kultúru a život už stáročia konfucionizmu. Z konfucionizmu pochádza i obrovská úcta k učiteľovi. Staré kórejské príslovie hovorí „nestup ani len na tieň svojho učiteľa“, formálne to stále platí, učitelia sú veľmi vážený dostáva sa im veľa úcty. Bežné sú najrôznejšie darčeky pre učiteľov. Taktiež iné významné osoby sú nazývané učiteľ (sansennim) i keď v skutočnosti učiteľmi nie sú, ide o vyjadrenie úcty k nim a potvrdenie ich vysokého spoločenského postavenia.. Už v škôlke (tieto sa masívne rozšírili najmä v osemdesiatych rokoch, kým v roku 1980 bolo v celej Kórei len 900 zariadení v roku 1987 to už bolo 7792) sa deti začínajú učiť prvé predmety ako písanie či dokonca angličtinu. V Kórei funguje mnoho súkromných škôlok, z ktorých je každá špecializovaná na výuku iných premetov a tomu zodpovedajúco vybavená. Angličtina tam nie je až takou raritou a vyučuje sa v každej lepšej škôlke. Niektoré škôlky vyučujú i korčuľovanie a majú vlastné klzisko, iné zase ponúkajú hodiny plávania a majú teda i vlastný bazén a podobne. Okrem škôlky dostávajú tieto malé deti i doplnkové vzdelanie už od útleho detstva chodia na rôzne krúžky a doučovania, najbežnejšie sú to Čínština, angličtina, gymnastika, taekwodo, klavír či iné hudobne nástroje, kreslenie a ďalšie. Celkovo je vzdelávací priemysel veľmi rozvinutý (určite je v tomto smere Kórea jednou z najrozvinutejších krajín na svete) a pokiaľ ide o vzdelanie a zvýšenie šance detí na úspešné prijatie do školy tak rodičia ozaj nešetria. Školský systém v Južnej Kórei adoptuje systém 6-3-3-4. Základná škola trvá šesť rokov, druhý stupeň tri roky, stredná ďalšie tri roky vysoká škola 4 roky. Základná škola poskytuje vzdelanie deťom od 6 do 11 rokov. Život kórejských a našich školákov sa v niektorých veciach zásadne líši a to najmä vo vyťaženosti študentov. Deti trávia v škole celý deň od rána do večera a učia sa i neskoro v noci. I keď sa výuka končí už poobede domov prichádzajú až večer (nezriedka okolo ôsmej či deviatej). Ako som už spomenul takmer všetci žiaci chodia na rôzne doučovania a krúžky, ktoré im zaberú celé popoludnie. Menšie deti tak pravidelne zaspávajú už po ceste domov (v metre, aute, či náručí rodičov), po príchode domov nasledujú domáce úlohy a iné školské povinnosti a následne spánok. Po absolvovaní základnej a strednej školy nasleduje jedna z najdôležitejších úloh ich života (aspoň podľa ich rodičov), a to prijatie na vysokú školu. Vysoké školy si môžu vybrať, či budú vyberať študentov na základe vstupných testov, výsledkov zo strednej školy alebo budú brať do úvahy oboje. Veľmi dôležitý je i výsledok zo skúšky TOEFL (ide o medzinárodné testovanie úrovne angličtiny). Práve angličtina je pre kórejských študentov jeden z najtvrdších orieškov (napriek tomu, že ju mnohí študujú od detstva len málo z nich sa po anglicky dohovorí), mnohí preto chodia študovať angličtinu na niekoľko mesiacov do zahraničia (USA, Nový Zéland, Austrália či Anglicko). Vzhľadom na veľký počet uchádzačov a obrovskú konkurenciu musia mnohí z nich opakovať prijímacie konanie opäť o rok. Po prijatí na vysokú školu prichádza obdobie relatívneho uvoľnenia. I kórejské vysoké školy sa líšia od našich. Čistota tam za našimi výrazne zaostáva. Na druhej strane technické vybavenie tried a knižnice, ktorá je obrovská a otvorená nonstop (samozrejme je tam k dispozícii dostatok počítačov so superrýchlim internetom, konečne ako takmer všade v Kórei) sa nedá s našimi ani porovnať o areáli škôl ani nehovorím, väčšinou to je rozsiahly udržiavaný park s jazierkom (na ktorom sa pomedzi more lekien prediera niekoľko druhov kačičiek, a pod ktorými si spokojne nažíva zopár korytnačiek). Podľa oficiálnych zdrojov sú kórejskí študenti veľmi usilovní a pracovití. Študujú dlho do noci a veľmi málo spia. Z mojej osobnej skúsenosti môžem povedať, že toto tvrdenie je iba sčasti pravda. Kórejský študenti naozaj veľmi málo spia a nezriedka trávia noc v knižnici. Dôvodom však vo väčšine prípadov nie je štúdium ale zábava, dlho do noci môžete vidieť na ulici popíjajúcich študentov a študentky. Knižnica skôr vyzerá ako nocľaháreň a nie miesto kde sa študuje. Toto je pravda najmä pre prvákov a nižšie ročníky (ktoré často chodia na hodiny neskoro, ak vôbec a ak aj prídu tak ich často prespia, učiteľom to akosi nevadí i keď bolo správanie študentov vyslovene nezdvorilé nikdy im nič nepovedali, asi tolerovali ich mladosť a neskúsenosť). Vo vyšších ročníkoch sa situácia rýchlo mení a študenti už naozaj trávia noci učením, najmä posledný ročník je namáhavý. Okrem veľkého počtu školských povinností si začínajú hľadať prácu. Toto je podobný boj ako dostať sa na vysokú školu. Cieľom každého z nich je dostať sa do čo najväčšej spoločnosti. Veľká spoločnosť pre nich predstavuje veľmi decentný plat a istotu do budúcnosti. Veľmi lukratívne ohodnotenie ponúkajú i menšie zahraničné firmy, tie však nedokážu poskytnúť, pre Kórejcov tak dôležitú, istotu do budúcnosti a taktiež skôr ako lojalitu vyžadujú iniciatívu a vysoké pracovné výkony. Kórea sa v posledných rokoch snaží čo najviac otvárať svetu a zviditeľniť sa. V Kórei je nečakane veľa cudzincov. Odhliadnuc od veľkého počtu amerických vojakov ide najmä o učiteľov angličtiny z anglicky hovoriacich krajín a taktiež študentov, ktorí študujú na kórejských univerzitách. Pre študentov zo zahraničia ponúkajú kórejské univerzity, okrem spomínaného vybavenia, i množstvo predmetov v angličtine a kurzy kórejčiny. S cieľom podporiť medzinárodnú výmenu študentov a zviditeľniť poskytuje kórejská vláda množstvo štedrých štipendií. I keď je väčšina orientovaná na susednú krajiny a USA je ich dosť i pre ostatné krajiny.