Klčovanie 2009
Po 22 mesiacoch prišiel čas na ďalší článok zo seriálu „KLČOVANIE“.
Moje mesto opäť zasiahlo do svojej záhrady.
Tento krát si to odniesla frekventovaná Čachtická ulica.
„... krátko po obede prebieham na bicygly Čachtyckú ... hop na obrubnýk, šup a už som v parku. No len pár metrov za cestu ma dobehne ten známy kravál ... obracám hlavu a ucho jennoznačne definuje, čo očujem => dravý hukot motorovej píly! Až ma oblálo - mesto sa rozhollo revitalizuvať zelen pozdĺž cintera. Zas ma móže šlak trafit z nezmyselného zásahu nášho záhrannýka!“
Zrovna nedávno som niekomu hovoril ako fantasticky obrástol múr cintorína. Stal sa z neho mohutný zelený val z plazivých rastlín (zdatné brečtany a pod.). Čachtická ulica je jednou z najfrekventovanejších ulíc mesta a preto som túto zeleň pokladal za veľmi vhodne umiestnenú. Zarastený múr robil zvukovú zábranu tým, že pohlcoval hluk množstva prechádzajúcich automobilov. Zároveň so stromami, ktoré sú už na pozemku cintorína, podstatne znižoval prašnosť tejto komunikácie.
Zdá sa však, že ľudí z môjho rodného mesta viac fascinuje, kameň, betón, zámková dlažba, ... Ja to však cítim ináč a pripadám si pri nich hrozne cudzí. Hlavou mi prebehlo prirovnanie z textu piesne od HT: „... vy nechápete môj a ja zas ten váš svet, tak načo páliť mosty, keď ich medzi nami niet ...“
Pri takých stratách, ako sa stala dnes na pravé poludnie, dostáva môj lokálpatriotizmus pekne „na p.ˇu“. Kúsok po kúsku sa z neho ulamuje a zostáva v minulosti s čerešňovým sadom, topoľmi na Zelenej vode, parčíkom na námestí, smrekmi na Sasinkovej, ... A tak na záver kúsok z piesne Dnes už viem od Paľa Hammela:
Zrovna nedávno som niekomu hovoril ako fantasticky obrástol múr cintorína. Stal sa z neho mohutný zelený val z plazivých rastlín (zdatné brečtany a pod.). Čachtická ulica je jednou z najfrekventovanejších ulíc mesta a preto som túto zeleň pokladal za veľmi vhodne umiestnenú. Zarastený múr robil zvukovú zábranu tým, že pohlcoval hluk množstva prechádzajúcich automobilov. Zároveň so stromami, ktoré sú už na pozemku cintorína, podstatne znižoval prašnosť tejto komunikácie.
Zdá sa však, že ľudí z môjho rodného mesta viac fascinuje, kameň, betón, zámková dlažba, ... Ja to však cítim ináč a pripadám si pri nich hrozne cudzí. Hlavou mi prebehlo prirovnanie z textu piesne od HT: „... vy nechápete môj a ja zas ten váš svet, tak načo páliť mosty, keď ich medzi nami niet ...“
Pri takých stratách, ako sa stala dnes na pravé poludnie, dostáva môj lokálpatriotizmus pekne „na p.ˇu“. Kúsok po kúsku sa z neho ulamuje a zostáva v minulosti s čerešňovým sadom, topoľmi na Zelenej vode, parčíkom na námestí, smrekmi na Sasinkovej, ... A tak na záver kúsok z piesne Dnes už viem od Paľa Hammela:
Koľko býva márnych strát, kto ich zváži.
Ach, koľko býva strát, keď túžiš všetko vzdať.
Vždy, keď pília krásny strom, je mi ho ľúto.
Vždy, keď pília krásny strom, som s ním, som v ňom, som on.
Ach, koľko býva strát, keď túžiš všetko vzdať.
Vždy, keď pília krásny strom, je mi ho ľúto.
Vždy, keď pília krásny strom, som s ním, som v ňom, som on.
25.11.2009
Fotogaléria
Klčovanie 2009
