S L O V E N I - Indoeurópske korene Slovenčiny
Predtým akoby ponorení v ľudstve, desaťtisíc rokov boli Slovania súčasťou národa, ktorý sa zvykne nazývať Indoeurópania. Zrodil sa na území od Dunajskej kotliny cez povodia Odry, Visly a Dnepra až po čiernomorské stepi. Tí, ktorí odišli na západ, stali sa Románmi, Keltmi, Germánmi. Tí, ktorí odišli na juh a východ, stali sa Grékmi, Peržanmi, Indmi. Tí, ktorí ostali na území zrodu, ostali Slovanmi.
E
Filozof Mircea Eliade zhrnul vznik a expanziu Indoeurópanov takto:
˝Vedci sa vyše storočia všemožne usilovali identifikovať pôvodnú vlasť Indoeurópanov, rozlúštiť ich protohistóriu a objasniť fázy ich migrácií. Pôvodnú vlasť hľadali v severnej a strednej Európe, na ruských stepiach, v strednej Ázii, v Anatólii atď. Dnes umiestňujú pravlasť Indoeurópanov do oblasti na sever od Čierneho mora, medzi Karpatmi a Kaukazom. Slovník spoločný u niektorých zvierat (vlk, medveď, hus, riečny losos, osa, včela) a u niektorých stromov (breza, buk, dub, vŕba) svedčí o miernom pásme. Na sever od Čierneho mora v 5. až 3. storočí pred n. l. vznikla tzv. mohylová kultúra. Podľa Marije Gimbutasovej národy, ktoré založili a šírili mohylovú kultúru, mohli byť jedine Indoeurópania. Nech už je to akokoľvek, , isté je, že indoeurópska kultúra má pôvod v neolite, možno dokonca v mezolite. Rozptyl indoeurópskych národov trval niekoľko tisícročí. Okolo roku 1200 pred naším letopočtom Árijci prenikli na rovinu Indu a Gangy, Iránci sa natrvalo usadili v Perzii, Grécko a ostrovy boli vystavené indoeurópskym vplyvom. O niekoľko storočí neskôr sa uskutočnila alebo značne pokročila indoeuropeizácia Indie, Apeninského polostrova, Balkánskeho polostrova, severnej a západnej Európy. Tento charakteristický proces - migrácia, dobýjanie nových území, podmanenie, po ňom asimilácia obyvateľov - sa ukončil až v 19. storočí nášho letopočtu. Ďalší podobný prípad lingvistickej a kultúrnej expanzie nepoznáme.˝
Dnes hovorí indoeurópskymi jazykmi viac ako dve miliardy ľudí na všetkých kontinentoch sveta. No počiatky tohto fenoménu sú ukryté kdesi tu, v stredoeurópskom priestore.
Vyjadril to i slovenský vedec Pavol Mačala vo svojom diele Etnogenéza Slovanov v archeológii:
˝Ak akceptujem tézu o tom, že indoeurópski aborigínci sú najstaršími roľníkmi v Európe, potom môžeme ďalšiu postupnú diferenciáciu indoeurópskeho základu dávať do súvislosti s dobovým civilizačným progresom a jeho ohniskami a v rámci toho môžeme načrtnúť nasledovnú periodizáciu etnogenézy Slovanov:
1. indoeurópske obdobie (5. tisícročie p.n.l. - koniec 3. tisícročia p.n.l.)
2. venétske obdobie (počiatok 2. tisícročia p.n.l. - 8. storočia p.n.l.)
3. protoslovanské obdobie (7. storočie p.n.l. - 5. storočie nášho letopočtu)
4. klasické obdobie (6. storočie - 10. storočie nášho letopočtu)
Načrtnutému modelu pôvodu Slovanov nakoniec neodporujú ani poznatky získané z analýzy včasnoslovanskej keramiky.˝
Medzi najdôležitejšie indoeurópske jazykové skupny patrí slovanská, germánska, románska a indoiránska. K nim pristupujú menšie skupiny keltská, baltská, albánska, grécka a arménska. Práve slovanská skupina stojí v strede indoeurópskych jazykov, a to geograficky aj lingvisticky. A práve slovenčina stojí v strede slovanských jazykov.